Apollo-Sojuz

• Thomas P. Stafford (4), veliteľ
• Vance D. Brand (1), pilot veliteľského modulu
• Donald K. Slayton (1), pilot stykovacieho modulu

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

• Alan L. Bean, veliteľ
• Ronald E. Evans, pilot veliteľského modulu
• Jack R. Lousma, pilot stykovacieho modulu

• Karol J. Bobko
• Robert Crippen
• Robert F. Overmyer
• Richard H. Truly

• Pete Frank, oranžový tím
• Neil Hutchinson, strieborný tím
• Don Puddy, karmínový tím
• Frank Littleton, jantárový tím

• Alexej Leonov (2), veliteľ
• Valerij Kubasov (2), palubný inžinier

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

• Anatolij Filipčenko, veliteľ
• Nikolaj Rukavišnikov, palubný inžinier

Spoločný let začal štartom kozmickej lode Sojuz 19. V utorok 15. júla 1975 vstávali kozmonauti Alexej Leonov a Valerij Kubasov o 07:00 moskovského času (09:00 miestneho času). V dnes už legendárnom hoteli Kozmonaut na kozmodróme Bajkonur si dali rozcvičku a potom sa naraňajkovali. Po občerstvení sa autobusom presunuli k montážnej budove MIK, kde podstúpili poslednú lekársku prehliadku pred štartom a obliekli si skafandre. Nasledoval presun autobusom na štartovaciu rampu. Podľa jednej z mnohých tradícií v deň štartu autobus cestou k rampe zastavil vedľa cesty a pri ľavom zadnom kolese kozmonauti vykonali malú potrebu. Palubný inžinier Valerij Kubasov nastúpil do kabíny Sojuzu ako prvý v čase zhruba dve a pol hodiny pred štartom. Vzápätí ho nasledoval veliteľ Alexej Leonov.[1]

Sojuz 19 úspešne vyštartoval 15. júla 1975 o 15:20:00,005 moskovského času (17:20:00,005 miestneho času a 12:20:00,005 svetového času) pomocou nosnej rakety Sojuz-U z Bajkonuru na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Navedenie kozmickej lode na obežnú dráhu Zeme prebehlo bez problémov. Korekcia dráhy na 4. oblete bola signálom k pokračovaniu prípravy štartu lode Apollo.[2]

Astronauti Thomas Stafford, Vance Brand a Deke Slayton vstávali 15. júla 1975 o 10:10 miestneho času. Vzbudil ich šéfastronaut John Young. Potom absolvovali poslednú lekársku prehliadku pred štartom a sadli si k raňajkám, ku ktorým sa už tradične podával malý steak, miešané vajíčka, toast, želé, pomarančový džús, káva a čaj. Nasledovalo obliekanie skafandrov a odchod z Budovy operácií kozmických lodí s ľudskou posádkou (Manned Spacecraft Operations Building). Astronauti spolu s dvoma technikmi a Youngom nasadli do špeciálne upravenej dodávky, ktorá ich doviezla k 15 km vzdialenému štartovaciemu komplexu 39B. Young z dodávky vystúpil pri Stredisku riadenia štartu (Launch Control Center). Veliteľ Thomas Stafford nastúpil do veliteľského modulu ako prvý a po ňom nasledoval pilot stykovacieho modulu Deke Slayton. O chvíľu neskôr sa k nim pridal pilot veliteľského modulu Vance Brand.[3][1]

Kozmická loď Apollo v poriadku odštartovala 15. júla 1975 o 15:50:00,68 miestneho času (19:50:00,68 UTC) pomocou nosnej rakety Saturn IB zo štartovacieho komplexu 39B v Kennedyho vesmírnom stredisku. Po navedení na obežnú dráhu bol Sojuz na 6. oblete a vo vzdialenosti 6 625 km pred Apollom. Potom astronauti vykonali prestavbu lode, resp. pripojenie prechodového modulu k veliteľskej sekcii. Po oddelení celej lode od rakety začali s manévrami potrebnými na spojenie so Sojuzom. Podľa pokynov zo Zeme bola odstránená závada v spojovacom mechanizme, ktorá znemožňovala prestup z veliteľskej sekcie do prechodového modulu.[4]

Vizualizácia spojených kozmických lodí Apollo a Sojuz

Dňa 16. júla o 12:43 UTC bol na 17. oblete Sojuz navedený na dráhu vo výške 223 – 225 km, kde vyčkával na prílet Apolla. Kozmonauti podľa pokynov zo Zeme odstránili závadu na komutátore, ktorá znemožňovala činnosť palubných TV kamier. Nasledujúci deň, 17. júla o 16:09:12 UTC, došlo k prvému dotyku lodí Apollo a Sojuz. Spojovací manéver vykonával Thomas Stafford. O 16:12:30 UTC boli obe lode už pevne spojené. Leteli vtedy nad severným Francúzskom. Prielez medzi orbitálnou sekciou Sojuzu a prechodovým modulom Apolla bol otvorený 17. júla o 19:19:27 UTC a posádky oboch lodí sa stretli. Stafford a Leonov si podali ruky. Potom prebiehali predovšetkým formálne akcie – pozdrav od generálneho tajomníka Komunistickej strany ZSSR Leonida Brežneva, rozhovor s prezidentom USA Geraldom Fordom, oficiálne posolstvá, podpisovanie dokumentov, výmena vlajočiek medzi posádkami, televízne prenosy, ale aj odovzdanie semienok, ktoré boli neskôr zasadené v oboch krajinách. V ďalších dňoch sa kozmonauti navzájom vystriedali a vykonávali spoločné experimenty a tiež TV reportáže. Dňa 18. júla o 21:00 UTC došlo k uzavretiu poklopov medzi loďami.[4][2]

Apollo sa 19. júla o 12:03:20 UTC odpojilo od Sojuzu, keď obe lode práve vyleteli zo zemského tieňa a nachádzali sa nad južným Tichým oceánom. Úlohou Apolla bolo urobiť umelé zatmenie Slnka pozorovateľné zo Sojuzu. Apollo sa vzdialilo od Sojuzu asi na 200 metrov a po zhotovení snímok slnečnej koróny sovietskymi kozmonautmi sa opäť vrátilo späť a spojilo sa so Sojuzom. K druhému spojeniu oboch lodí došlo o 12:40:41 UTC. Hoci pri spájaní opäť manévrovalo Apollo, ktoré tentokrát riadil Slayton, mechanizmus Sojuzu bol v aktívnej polohe. Kvôli nepresnému vyrovnaniu lodí došlo pri ich priťahovaní k rozkmitaniu, ale spojovací systém ho úspešne utlmil.[4][2]

O 15:26:12 UTC došlo k definitívnemu rozdeleniu oboch lodí, ktoré následne začali letieť vo formácii. Ďalší experiment, ktorý mal zistiť koncentráciu atómového kyslíka a dusíka v kozmickom priestore vykonávala posádka Apolla, ktorá vysielala ultrafialové lúče k Sojuzu, na ktorom bolo umiestnené špeciálne zrkadlo. Odrazené lúče potom vzďaľujúce sa Apollo zachytávalo.[4][2]

Dňa 21. júla začali Leonov a Kubasov s prípravami na pristátie. Apollo bolo od nich už vzdialené asi 900 km. Návratový modul kozmickej lode Sojuz 19 úspešne pristál 21. júla o 10:50:51 UTC v kazašskej stepi. Miesto pristátia sa nachádzalo 61 km severovýchodne od Arkalyku. Kubasov vystúpil z kabíny trochu neisto ako prvý. Nasledoval ho usmiaty Leonov. Po krátkej zastávke v Bajkonure obaja prileteli 22. júla lietadlom do Moskvy.[4][2]

Kozmická loď Apollo potom pokračovala v samostatnom lete. V prechodovom module sa vykonávali experimenty s elektrickou pecou až do jeho oddelenia, ku ktorému došlo 23. júla o 19:45 UTC. Rýchlosť vzďaľovania oboch častí sa veľmi presne merala, čo slúžilo na mapovanie jemných anomálií zemského gravitačného poľa. Veliteľský modul Apolla pristál 24. júla 1975 o 21:18:24 UTC na hladine Tichého oceánu. Miesto pristátia sa nachádzalo 510 km západne od Honolulu. Jediný vážnejší problém nastal vďaka chybe posádky v konečnej fáze zostupu, ktorá spôsobila tvrdšie pristátie na hladine a únik škodlivého oxidu dusičitého do kabíny. Astronauti sa začali dusiť, pričom Brand na chvíľu stratil vedomie. Astronautov v kabíne potom vyzdvihla na palubu lietadlová loď USS New Orleans. Vdýchnutie toxických výparov našťastie nikomu z trojice nespôsobilo žiadne vážne následky. Posádka však musela stráviť 14 dní vo vojenskej nemocnici v Honolulu na Havajských ostrovoch.[4][2]