Skylab 2

• Charles „Pete“ Conrad, Jr. (4), veliteľ
• Joseph P. Kerwin (1), vedecký pilot
• Paul J. Weitz (1), pilot

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Vynesenie vesmírnej stanice Skylab na nízku obežnú dráhu Zeme sa označuje ako let Skylab 1, ktorý odštartoval v pondelok 14. mája 1973 o 13:30:00 miestneho času (17:30:00 svetového času) pomocou dvojstupňovej modifikácie nosnej rakety Saturn V zo štartovacieho komplexu 39A v Kennedyho vesmírnom stredisku. V priebehu štartu sa však vinou neutesnených ventilov na plášti stanice uvoľnil a odtrhol jej protimeteoritický a súčasne tepelný štít. Ten poškodil solárne panely. Následkom toho sa jeden z dvoch hlavných solárnych panelov úplne odtrhol, kým druhý zostal zablokovaný v čiastočne otvorenej polohe. Stanica tak trpela nedostatkom elektrickej energie. Zároveň kvôli chýbaniu tepelného štítu nadmerne stúpala vnútorná teplota. Riadiace stredisko sa snažilo absenciu tepelného štítu kompenzovať diaľkovým manévrovaním a rozličným natáčaním stanice voči Slnku, čím sa však rýchlo míňali rezervy jej dusíkových trysiek. Vznikli pochybnosti či bude stanica vôbec obývateľná.[2]

Štart misie Skylab 2, 25. máj 1973

Vesmírna stanica Skylab fotografovaná posádkou misie Skylab 2 pri odlete, 22. jún 1973

Hlavným cieľom prvej expedície na Skylab, označovanej ako Skylab 2, bolo pokúsiť sa uviesť poškodenú stanicu do obývateľného stavu, oživiť jej systémy a vykonať vedecko-technické pokusy. Kvôli neočakávaným problémom so stanicou došlo k odkladu štartu prvej expedície najskôr o päť dní a následne o ďalších päť dní.

Misia Skylab 2 nakoniec úspešne odštartovala v piatok 25. mája 1973 o 09:00:00,53 miestneho času (13:00:00,53 UTC) pomocou nosnej rakety Saturn IB zo štartovacieho komplexu 39B v Kennedyho vesmírnom stredisku. Po sérii manévrov sa v ten istý deň o 20:37 UTC kozmická loď s misiou Skylab 2 priblížila ku stanici Skylab, ktorá v tom čase letela nad Tichým oceánom. Pri následnom lete vo formácii posádka overila poškodenia Skylabu a potom sa voľne „zavesili“ za spojovací uzol stanice. O 21:56 UTC veliteľ Pete Conrad pripojil kozmickú loď k spojovaciemu uzlu Skylabu, ale nezatiahol spojovaciu sondu a nedošlo tak k hermetickému spojeniu lode a stanice. Po krátkom odpočinku a rýchlej večeri sa kozmická loď o 22:45 UTC odpojila a Conrad ju naviedol k boku stanice. Dňa 26. mája sa o 00:40 UTC otvorili dvere kabíny lode a pilot Paul Weitz sa pokúsil o prestrihnutie kovového pásiku, ktorý bránil vysunutiu krídla č. 1 so slnečnými batériami. Nepodarilo sa mu to a po 40 minútach jeho výstup do otvoreného vesmíru skončil. Potom Conrad naviedol loď k spojovaciemu uzlu stanice a pokúsil sa o pevné (hermetické) spojenie. Zlyhali však západky na špici spojovacej sondy kozmickej lode a ani ďalšie pokusy nepomohli. Astronauti tak museli už po druhýkrát v priebehu niekoľkých hodín dehermetizovať kabínu, otvorili poklop tunela v prednej časti lode a začali s opravou spojovacej sondy. Potom sa posádka pripravila na piaty a zároveň posledný pokus o hermetické spojenie so Skylabom. Tentokrát všetko fungovalo a o 03:50 UTC došlo k pevnému spojeniu kozmickej lode so stanicou. Po namáhavom dni sa posádka uložila k spánku. O 16:41 UTC astronauti prešli na palubu stanice.[3][1]

Najprv prievlakom na boku stanice vysunuli provizórny skladací „slnečník“, ktorý mal čiastočne nahradiť odtrhnutý tepelný štít (teplota vnútri stanice začala klesať rýchlosťou 1 °/h). Upratovanie stanice dokončili 28. mája a začali s lekárskymi experimentmi, vykonali prvú korekciu dráhy motorom kozmickej lode, pričom dobu obehu upravili tak, aby sa každý piaty deň priemet dráhy na zemský povrch presne opakoval, čo bolo dôležité pre snímkovanie.[3]

Dňa 31. mája došlo k poruche na jednom z akumulátorov prístrojového vybavenia ATM, čo ďalej znížilo príkon energie a obmedzilo vedecké pokusy. K oprave zaseknutého panela slnečných batérií museli astronauti Conrad a Kerwin vystúpiť do otvoreného vesmíru. Výstup sa začal 7. júna o 15:15 UTC a trval 3 hodiny, 25 minút. Conradovi sa po značnej námahe podarilo prestrihnúť hliníkový pásik blokujúci panel a roztvoriť ho na 40% (počas nasledujúcich 12 hodín sa zahrialo mazadlo a panel sa roztvoril úplne, čím sa príkon energie zvýšil o 6,5 kW). Kerwin vykonal menšie opravy na ďalekohľadoch ATM.[3]

Do 11. júna posádka zhotovila 5 533 snímkov zemského povrchu, 11 224 záberov Slnka a v nasledujúci deň začali s technologickými experimentmi s tavením materiálov. Vedecké pozorovania pokračovali aj v ďalších dňoch, pričom astronauti vykonali aj drobné opravy chladiaceho systému. Dňa 15. júna sa im podarilo pomocou aparatúry ATM zachytiť celý vývoj veľkej slnečnej erupcie.[3]

Posledný výstup zo stanice začal 19. júna o 10:55 UTC. Conrad a Weitz v priebehu 1 hodiny a 36 minút vymenili kazety s filmami v ATM a opäť vykonali drobné opravy.[3]

Kozmická loď s posádkou misie Skylab 2 sa odpojila od stanice 22. júna o 08:58 UTC a zostup k Zemi začal o 10:06 UTC. Ešte pred vstupom do atmosféry bola dráha lode postupne znížená, aby bola posádka po dlhodobom lete vystavená čo najmenšiemu preťaženiu. V ten istý deň o 13:49:49 UTC veliteľský modul misie Skylab 2 pristál na hladine Tichého oceánu. Miesto pristátia sa nachádzalo 1 300 km juhozápadne od San Diega a 9,6 km od hliadkujúcej lietadlovej lode USS Ticonderoga. Na rozdiel od letov predošlého programu Apollo boli astronauti vyzdvihnutí spolu s veliteľským modulom na palubu lietadlovej lode a až potom vystúpili z kabíny. Vtedajší svetoví rekordmani v dĺžke pobytu vo vesmíre opustili kabínu síce ľahko neistí, ale predsa po vlastných nohách. Dňa 24. júna odleteli vrtuľníkom do San Clemente v Kalifornii, kde sa stretli s Richardom Nixonom, prezidentom USA, a Leonidom Brežnevom, najvyšším predstaviteľom ZSSR.[3]

• Hmotnosť:
  • veliteľského/servisného modulu (CSM): 19 979 kg
• Preletená vzdialenosť: 18 536 730,9 km
• Perigeum: 428 km
• Apogeum: 438 km
• Inklinácia: 50,0°
• Perióda: 93,2 minút
• Mäkké spojenie so stanicou: 25. máj 1973 – 21:56 UTC
• Odpojenie: 25. máj 1973 – 22:45 UTC
• Doba spojenia: 49 minút
• Pevné spojenie so stanicou: 26. máj 1973 – 03:50 UTC
• Odpojenie: 22. jún 1973 – 08:58 UTC
• Doba spojenia: 27 dní, 5 hodín, 8 minút

1. Pôvodne mala misia Skylab 2 niesť označenie „Skylab 1“. V priebehu príprav ale kohosi napadlo, že označenie „Skylab 1“ by mal dostať štart samotného Skylabu a číslovanie pilotovaných letov k stanici sa teraz príslušne posunulo. Všetky tri hlavné posádky však už mali v tom čase hotové emblémy svojich misií a na ich úpravu už nebol čas. Skylab 2 sa tak stal prvým pilotovaným kozmickým letom, v ktorom označenie misie nezodpovedalo jeho oficiálnemu emblému.[1]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Skylab 2

• Oficiálna stránka (po anglicky)
• Skylab 2 na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
• Skylab 2 v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)
• Skylab – laboratoř na nebesích (6. díl) (po česky)