Sojuz 20
Sojuz 20 (rus. Союз-20) bol sovietsky nepilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz. Sojuz 20 absolvoval dlhodobý let okolo Zeme a pripojenie ku kozmickej stanici Saľut 4.[1] Podľa katalógu COSPAR dostal let označenie 1975-106A.
Údaje o misii | |||||
---|---|---|---|---|---|
Názov misie: | Sojuz 20 | ||||
COSPAR ID: | 1975-106A | ||||
Kozmická loď: | Sojuz 7K-TM | ||||
Nosná raketa: | Sojuz-FG | ||||
Posádka: | 0 | ||||
Kozmodróm (rampa): | Bajkonur, Kazachstan (LC-1) | ||||
Štart: | 17. november 1975, 14:38:00 UTC | ||||
Pristátie: | 16. február 1976, 02:24:00 UTC | ||||
Trvanie: | 90 dní, 11 hodín, 46 minút | ||||
Hmotnosť: | 6 570 kg (kozmická loď pri štarte) | ||||
Navigácia | |||||
| |||||
Pozri aj Kozmonautický portál |
Priebeh letu
Po rade letov Sojuzov s posádkou bola na obežnú dráhu vyslaná loď bez posádky. Štart bol vykonaný z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane s pomocou rakety Sojuz. Loď sa dostala na dráhu 177 - 251 km nad povrchom Zeme, potom boli vykonané pokynom zo Zeme korekcie dráhy na vyššiu s parametrom 342 - 350 km. S pomocou automatiky sa pripojila k orbitálnej stanici Saľut 4, kde v tú dobu už žiadna posádka nepracovala. V kabíne lode bolo veľa drobných biologických objektov, mušky, korytnačky, rastliny. Po 91 dňoch letu sa loď na príkaz riadiaceho strediska na Zemi odpojila a dňa 16. februára 1976 jej kabína na padákoch pristála na území ZSSR.[1] U orbitálnej stanice Saľut 4 to bola posledná pripojená loď, rok po jej odlete stanica zanikla.
Referencie
- VÍTEK, Antonín; LÁLA, Petr. Malá encyklopedie kosmonautiky. Praha : Mladá fronta, 1982. Kapitola Pilotované kosmické lety, s. 298.
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sojuz 20 na českej Wikipédii.
Predchádzajúca misia: Sojuz 19 |
Program Sojuz | Nasledujúca misia: Sojuz 21 |