Buran (raketoplán)

Buran (rus. Буран – buran) bol prvý sovietsky raketoplán. Program stavby raketoplánov začal v roku 1976 ako odpoveď na americký kozmický program. Bol to najväčší a najdrahší program sovietskej kozmonautiky. V rámci programu boli okrem raketoplánu vyvinuté aj nosná raketa Energija a lietadlo Antonov An-225 schopné prepravovať Energiu aj samotný raketoplán. V roku 1988 sa uskutočnil prvý (a posledný) kozmický let raketoplánu. Program bol ukončený v roku 1993 Borisom Jeľcinom pre nedostatok financií a kvôli zložitej politickej situácii.

Raketoplány

americké

sovietske

  • Buran (vyradený, poškodený v roku 2002)
  • Ptička (nedokončený)
  • 2.01 (nedokončený)
  • 2.02 (rozobratý)
  • 2.03 (rozobratý)
Raketoplán Buran na leteckej show, 1989
Raketoplán Buran na chrbte Antonova An-225

Technické parametre

Buran mal dĺžku 36 m, výšku 16 m, priemer trupu 5,6 m, objem kabíny mal 73 m3. Štartovacia hmotnosť bola 105 t, pristávacia 82 t. Plánovaná životnosť bola 100 štartov. Tepelnú ochranu tvorilo 38-tisíc doštičiek. Pri svojom jedinom lete pristával pri rýchlosti 310 km/h.

Prototypy a testovacie modely

Bolo vyrobených 8 prototypov a testovacích modelov na rôzne účely. Ich dnešné využitie je rôzne - slúžia ako múzejný exponát, reštaurácia alebo len tak stoja kdesi v hangároch. Medzi múzejné exponáty môžeme zaradiť OK-2M (označovaný aj OK-GLI), ktorý sa dnes nachádza v leteckom múzeu v Speyeri v Nemecku. Tento exponát má za sebou rádovo cca 2 desiatky testovacích letov.[1]

Buran (Raketoplán 1.01)

Bol vyrobený v roku 1986. Jeho prvý štart sa mal uskutočniť 29. októbra 1988, ale 51 sekúnd pred spustením odpočtu bol odvolaný. Štart sa uskutočnil 15. novembra 1988. Na jeho palube nebola posádka, ani nebola nainštalovaná podpora života, let bol plne automatický. Po dvoch obletoch Zeme pristál na pristávacej dráhe na kozmodróme Bajkonur. Pre prípad zlého počasia bola pripravená záložná dráha vo vojenskom priestore Ralsko v Česko-Slovensku.

V roku 1989 sa ešte na chrbáte lietadla Antonov An-225 ukázal na aeroshow v Paríži, ale ďalšieho letu sa už nedočkal. Spolu s novou nosnou raketou Energia bol uložený v hangári na kozmodróme Bajkonur.

13. mája 2002 sa po veternej smršti prepadla strecha hangáru. Zomrelo pritom 8 ľudí a raketoplán spolu s nosnou raketou bol zničený.

Ďalšie exempláre

Raketoplán 1.02 (Ptička) bol vyrobený v roku 1988 a to vrátane podpory života. Plánovaný štart s posádkou v roku 1992 bol zrušený. Po rozpade Sovietskeho zväzu tiež prešiel do vlastníctva Kazachstanu a dodnes je kdesi na kozmodróme Bajkonur.

Raketoplán 2.01 novej série sa začal stavať začiatkom 90-tych rokov a v roku zrušenia programu (1993) bol asi z polovice hotový.

Raketoplán 2.02 bol v roku 1993 hotový asi len z desatiny. Bol rozobratý a rozpredaný aj cez internet.

Raketoplán 2.03 (OK 2.03) sa len začal stavať a po skončení programu bol rozobratý.[1]

Referencie
  1. SPOLEČNOST, Česká astronomická. Jak skončily sovětské raketoplány? [online]. ČAS, [cit. 2020-06-02]. Dostupné online. (po česky)

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.