Štefan Markuš
Štefan Markuš (* 7. máj 1936, Nyíregyháza) je slovenský vedec a politik. Predseda Slovenského helsinského výboru (SHV), hovorca Fóra inteligencie Slovenska (FIS), člen výboru Slovenskej asociácie Rímskeho klubu (SARK), člen Helsinského občianskeho zhromaždenia (HCA). Od roku 1998 do leta 2002 bol veľvyslancom SR v Maďarsku.
Život
Rodina Štefana Markuša sa spolu s ďalšími slovenskými rodinami z okolia Nyíregyházy prisťahovala do Hornej Seče v apríli 1947 v rámci výmeny obyvateľstva na miesta 47 rodín maďarskej národnosti, ktoré boli predtým násilne vysťahované do Maďarska.
Štefan Markuš v roku 1956 maturoval na Priemyselnej škole strojníckej v Bratislave. Po absolvovaní Fakulty technickej a jadrovej fyziky v Prahe pracoval dva roky na Odbornom učilišti (OU) Závodov S. M. Kirova v Tlmačoch. Od roku 1962 pôsobil jeden rok v Štátnom výskumnom ústave drevárskom (ŠVÚD) ako inžinier - asistent.
V Ústave mechaniky strojov Slovenskej akadémie vied v Bratislave pôsobil do roku 1967 ako interný ašpirant. Od roku 1967 po získaní vedeckej hodnosti CSc. a v roku 1984 DrSC. pôsobil do roku 1995 v Ústave materiálov a mechaniky strojov SAV ako vedecký pracovník, neskôr ako riaditeľ.
Vydal tri monografie, viac ako 80 publikovaných príspevkov a tri vynálezy. V roku 2003 mu vo vydavateľstve Veda vyšla kniha s názvom „Maďari pod lupou“. Nikdy nebol členom žiadnej politickej strany.
Štefan Markuš je bratom Jozefa Markuša, predsedu Matice Slovenskej, o ktorého činnosti sa však vyjadruje značne kriticky.