Oľga Keltošová

V roku 1966 absolvovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas štúdia prispievala do bratislavského študentského časopisu Echo bratislavských vysokoškolákov a do pražského Študenta. Po okupácii v roku 1968 sa z politických dôvodov nemohla venovať svojej profesii.[1] V rokoch 1970 – 1971 pôsobila ako prekladateľka na Prírodovedeckej fakulte UK, venovala sa tiež publicistickej činnosti (tvorba pre deti, rozhlasové relácie, prekladateľstvo).[2]

Po Nežnej revolúcii sa stala tlačovou tajomníčkou obnovenej Demokratickej strany, v ktorej sa pred februárom 1948 angažoval jej otec. K vstupu do DS ju presvedčil predfebruárový predák DS Martin Kvetko, ktorý sa po roku 1989 vrátil na Slovensko.^{[chýba zdroj]} Od roku 1990 zasadala za DS v Slovenskej národnej rade a v rokoch 1990 – 1991 bola podpredsedníčkou SNR. Potom prešla do novovzniknutého Hnutia za demokratické Slovensko, pretože nesúhlasila s priebehom udalostí na jar 1991, kedy bol Vladimír Mečiar odvolaný z postu slovenského premiéra. Členkou HZDS sa však stala až v roku 1992. Za toto hnutie bola vo voľbách v roku 1992 zvolená do SNR a v druhej vláde Vladimíra Mečiara zastávala až do jej pádu v marci 1994 post ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny – najprv v slovenskej vláde v rámci ČSFR, po zániku Česko-Slovenska od 1. januára 1993 ako ministerka samostatného Slovenska. Do funkcie ministerky práce a sociálnych vecí SR sa vrátila po predčasných parlamentných voľbách v roku 1994 a zotrvala v nej do februára 1998.

V roku 1994 sa ako poslankyňa NR SR podieľala na takzvanej „noci dlhých nožov“ z 3. na 4. novembra, kde staronová vláda Vladimíra Mečiara narýchlo obsadila všetky významné parlamentné posty.

Opätovne bola ako poslankyňa NR SR zvolená v parlamentných voľbách v roku 1998.[2][3] V parlamente ale zotrvala len krátko a ešte v roku 1998 vláda schválila jej vymenovanie za veľvyslankyňu SR pri OSN.[4] Neskôr opustila HZDS (k roku 2001 je už uvádzaná ako členka pragmatického krídla HZDS, mierne kritického voči politickému štýlu Vladimíra Mečiara).^{[chýba zdroj]}

V období od 2. januára 2007 do 20. decembra 2010 pôsobila ako starostka bratislavskej mestskej časti Lamač.[5]

Jej prvým manželom bol študent David Jenkins, ktorého poznala na študijnom pobyte vo Veľkej Británii. Rozviedli sa po jednom roku. Druhým manželom bol spisovateľ Vlado Bednár, s ktorým sa neskôr rozviedla a ktorý tragicky zahynul v roku 1984. Tretíkrát sa vydala v roku 1982, za právnika Petera Keltoša. Rozviedli sa v roku 1999. Z manželstva s Vladom Bednárom má dve deti, Oľgu a Michala.[1][6][7]

• Oľga Keltošová na webe Úradu vlády SR
• Oľga Keltošová na webe Národnej rady SR
• Diela Oľgy Keltošovej v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Oľga Keltošová na českej Wikipédii.