Senát Parlamentu Českej republiky

Senát Parlamentu Českej republiky prerokúva návrhy zákonov, ktoré mu postúpila Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky. Návrh zákona, ktorý vzišiel z dolnej komory Senát môže:

• schváliť – návrh zákona je schválený a postúpený prezidentovi Českej republiky
• zamietnuť – návrh zákona je vrátený Poslaneckej snemovni, ktorá môže veto Senátu prelomiť nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov, t. j. 101 hlasmi. Prehlasovanie Senátu nie je možné pri ústavných zákonoch, volebných zákonoch, zákonoch o styku oboch parlamentných komôr a pri niektorcýh medzinárodných zmluvách
• vrátiť s pozmeňujúcimi návrhmi do Poslaneckej snemovne – tá o návrhu hlasuje v znení navrhnutom Senátom, ak návrh neschváli jednoduchou väčšinou, hlasuje o návrhu v pôvodnom znení, na schválenie pôvodného znenia je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, t. j. 101
• vyjadriť vôľu zákonom sa nezaoberať – návrh zákona je schválený a postúpený prezidentovi Českej republiky
• nevyjadriť sa – ak sa Senát do 30 dní od postúpenia návrhu zákona Poslaneckou snemovňou nevyjadrí, návrh zákona je schválený a postúpený prezidentovi Českej republiky

Senát má právo zákonodárnej iniciatívy, a teda môže Poslaneckej snemovni predkladať vlastné návrhy zákonov.

V prípade rozpustenia Poslaneckej snemovne Senát prijíma v naliehavých záležitostiach namiesto zákonov zákonné opatrenia, ktoré môže predkladať len vláda, a ktoré musia byť schválené na prvej schôdzi novozvolenej Poslaneckej snemovne, inak prestávajú byť platné. Zákonné opatrenia nie je možné prijímať vo veciach Ústavy, štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu, volebného zákona a niektorých medzinárodných zmlúv.

Podľa článku 65, odseku 2 Ústavy Českej republiky môže Senát Parlamentu Českej republiky podať Ústavnému súdu Českej republiky žalobu na prezidenta Českej republiky za:[1]

• velezradu – rozumie sa konanie prezidenta republiky smerujúce proti zvrchovanosti a celistvosti republiky, ako i proti jej demokratickému poriadku
• hrubé porušenie Ústavy alebo inej súčasti ústavného poriadku

Ústavný súd môže na základe ústavnej žaloby Senátu rozhodnúť o tom, že prezident republiky stráca prezidentský úrad a spôsobilosť ho znovu nadobudnúť.[1]

Podľa článku 65, odseku 3 Ústavy Českej republiky je na prijatie takej žaloby Senátom je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny prítomných senátorov. Na to, aby bola žaloba podaná je potrebný aj súhlas Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky, tam musí s návrhom súhlasiť aspoň trojpätinová väčšina všetkých poslancov, t.j. 120. Ak Poslanecká snemovňa nevysloví súhlas do troch mesiacov odo dňa, kedy ju oň Senát požiadal, platí, že súhlas nebol daný.[1]

V prípade, že Parlament takú žalobu podá, Ústavný súd v zmysle § 97 ods. 2 zákona 182/1993 o Ústavnom súde o nej rozhodne prednostne.[2]

Podľa § 139 zákona 107/1999 Zb. o rokovacom poriadku Senátu v znení neskorších predpisov je rokovanie o návrhu Ústavnej žaloby a o návrhu na jej odvolanie neverejné. Pri rokovaní o návrhu ústavnej žaloby je možné podávať návrhy len na schválenie alebo zamietnutie. O návrhoch sa hlasuje verejne podľa mien.[3]

Podľa § 136 zákona 107/1999 Zb. o rokovacom poriadku Senátu v znení neskorších predpisov prebieha rokovanie o žalobe takto:[3]

1. Návrh ústavnej žaloby môže predložiť najmenej jedna tretina senátorov.
2. Návrh ústavnej žaloby musí obsahovať presne opísané konanie, ktorým sa mal prezident republiky dopustiť velezrady alebo hrubého porušenia Ústavy alebo inej súčasti ústavného poriadku, spolu s uvedením dôkazov, o ktoré sa má žaloba Senátu opierať.
3. Návrh ústavnej žaloby sa predkladá organizačnému výboru a nie je možné ho vziať späť.
4. Organizačný výbor môže vrátiť návrh ústavnej žaloby predkladateľom na dopracovanie náležitostí podľa odstavca 2. Dopracovaný návrh už nie je možné znovu vrátiť.
5. Organizačný výbor k návrhu ústavnej žaloby prijme stanovisko pre Senát, v ktorom odporučí návrh schváliť alebo zamietnuť a zároveň odporučí predsedovi Senátu zaradiť ho do programu najbližšej schôdze Senátu

• Václav Klaus, za velezradu, schválenie Senátom: 4. marec 2013[4]  – súdne konanie bolo Ústavným súdom zastavené (uznesenie)[5][6]
• Miloš Zeman, za hrubé porušenie Ústavy alebo inej súčasti ústavného poriadku, schválenie Senátom: 24. júl 2019 – návrh bol posunutý Poslaneckej snemovni,[7] ktorá ho zamietla[8]

• Predseda Senátu vyhlasuje voľby prezidenta Českej republiky, do jeho rúk aj zvolený prezident skladá sľub.
• Senát spolu s Poslaneckou snemovňou vydáva uznesenie, že prezident nemôže zo závažných dôvodov vykonávať svoj úrad.
• Senát vyjadruje súhlas s vymenovaním kandidátov na sudcov Ústavného súdu Českej republiky, ktorých navrhuje prezident republiky.
• Na návrh Senátu vymenúva prezident predsedu a inšpektorov Úradu na ochranu osobných údajov.
• Senát navrhuje dolnej komore dvoch kandidátov na verejného ochrancu práv.

Pozri aj: Zoznam predsedov Senátu Parlamentu Českej republiky

Preseda Senátu zastupuje Senát Parlamentu Českej republiky navonok. Je po prezidentovi druhým najvyšším ústavným činiteľom Česka. Medzi jeho právomoci patrí:

• Zvolávanie, otváranie, riadenie, prerušovanie a ukončovanie schôdzí Senátu
• Podpisovanie uznesení Senátu
• V prípade rozpustenia Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky podpisovanie zákonných opatrení Senátu
• V prípade neobsadej funckie prezidenta Českej republiky a zároveň rozpustenej Poslaneckej snemovne vykonáva časť prezidentských právomocí, ktoré sú zverené predsedovi Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky

Je volený Senátom vždy po voľbách do jednej tretiny Senátu. Disponuje jedným zo siedmich kľúčov, ktoré sú potrebné na otvorenie dverí do Korunnej komory katedrály svätého Víta, Václava a Vojtecha, kde sú uložené české korunovačné klenoty.

Do rúk predsedu Senátu skladá sľub novozvolený prezident.

Súčasným predsedom Senátu je Miloš Vystrčil z Občianskej demokratickej strany, ktorý bol zvolený na schôdzi Senátu 19. februára 2020. Nahradil svojho straníckeho kolegu Jaroslava Kuberu, ktorý slúžil od 14. novembra 2018 až do svojej náhlej smrti 20. januára 2020.

Podpredsedovia Senátu zastupujú predsedu v poradí im určenom a striedajú sa pri riadení schôdzí. Jeden z nich je spravidla označovaný ako 1. podpredseda, aj keď Ústava Českej republiky ani rokovací poriadok Senátu takýto pojem narozdiel od Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nepoznajú.

Súčasný prvý podpredseda Senátu je:

• Jiří Růžička (TOP 09 a Starostovia a nezávislí)

Súčasní podpredsedovia Senátu sú:

• Jitka Seitlová, (KDU-ČSL)
• Jiří Oberfalzer (ODS)
• Jan Horník (STAN)