Jelšavský kras
Jelšavský kras je geomorfologický podcelok Slovenského krasu. Nachádza sa v jeho severozápadnej časti a najvyšší vrch Slovenská skala dosahuje 622 m n. m.
| Jelšavský kras | |||
| geomorfologický podcelok | |||
 Centrálna časť pri Jelšave | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Banskobystrický | ||
| Okres | Revúca | ||
| Nadradená jednotka |
Slovenský kras | ||
| Susedné jednotky |
Hrádok Železnícke predhorie Rimavská kotlina Koniarska planina | ||
| Súradnice | 48°37′08″S 20°16′01″V | ||
| Najvyšší bod | Slovenská skala | ||
| - výška | 622 m n. m. | ||
| Najnižší bod | južný okraj podcelku | ||
| - výška | cca 230 m n. m. | ||
 Poloha územia na Slovensku  Poloha územia na Slovensku
| |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Polohopis
Podcelok tvorí výbežok pohoria v severozápadnej časti Slovenského krasu, s ktorým je spojený ramenom Koniarskej planiny. Na severovýchode susedí Hrádok, severným smerom Železnícke predhorie, oba podcelky Revúckej vrchoviny, južným smerom krajina klesá do Rimavskej kotliny, podcelku Juhoslovenskej kotliny.[1]
Vybrané vrchy
- Slovenská skala (622 m n. m.) – najvyšší vrch podcelku
- Strieborník (556 m n. m.)
- Tri peniažky (564 m n. m.)
Chránené územia
Juhovýchodná časť územia patrí do ochranného pásma Národného parku Slovenský kras.
Turizmus
Táto časť Slovenského krasu je turisticky menej navštevovanou časťou pohoria a planinou vedie len niekoľko málo turistických chodníkov. Vo východnej časti je významná 
Doprava
Centrálnou časťou vedie údolím riečky Muráň cesta II/532 i železničná trať Plešivec – Muráň, smerujúce do Revúcej. Jelšavou prechádza i cesta II/526 (Ratková – Štítnik).
Referencie
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-05]. Dostupné online.