Koniarska planina

Koniarska planina je geomorfologický podcelok Slovenského krasu. Nachádza sa v jeho západnej časti a najvyšší vrch Veterník dosahuje 610 m n. m.

Koniarska planina
geomorfologický podcelok
Štát Slovensko
Regióny Košický, Banskobystrický
Okresy Rožňava, Revúca
Nadradená
jednotka		 Slovenský kras
Susedné
jednotky		 Silická planina
Plešivská planina
Hrádok
Jelšavský kras
Rimavská kotlina
Súradnice 48°34′49″S 20°22′01″V
Najvyšší bod Veterník
 - výška 610 m n. m.
Najnižší bod južný okraj podcelku
 - výška cca 210 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha územia na Slovensku
Wikimedia Commons: Koniarská planina
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Polohopis
Hierarchia
Alpsko-himalájska sústava → Karpaty → Západné Karpaty → Vnútorné Západné Karpaty → Slovenské rudohorie → Slovenský kras → Koniarska planina
***

Podcelok leží v západnej časti Slovenského krasu, medzi údoliami riek Štítnik a Muráň. Na severe leží Revúcka vrchovina s podcelkom Hrádok, na severozápade nadväzuje krajinný celok Jelšavským krasom. Západným smerom krajina klesá do Rimavskej kotliny, podcelku Juhoslovenskej kotliny a východným smerom pokračuje Slovenský kras podcelkami Silická a Plešivská planina.[1]

Vybrané vrchy
  • Veterník (610 m n. m.) – najvyšší vrch podcelku
  • Pipíš (594 m n. m.)
  • Záseky (517 m n. m.)

Chránené územia

Územie patrí do Národného parku Slovenský kras, príp. do jeho ochranného pásma a z maloplošných chránených území tu leží národná prírodná rezervácia Pod Strážnym hrebeňom.[2]

Turizmus

Táto časť Slovenského krasu je turisticky menej navštevovanou časťou pohoria a planinou vedie len jeden značený turistický chodník z Plešivca do sedla Hrádok. Nad Plešivcom sa nachádza i jediné maloplošné chránené územie, NPR Pod Strážnym hrebeňom.

Doprava

V blízkosti južného okraja územia vedie európska cesta 58 v koridore cesty I/16 (Lučenec – Košice), ako aj železničná trať Zvolen – Košice. Na ne nadväzujú východným okrajom územia vedúca cesta II/587 (Plešivec – Štítnik) a železničná trať Plešivec – Slavošovce. Čiastočne západným okrajom vedie cesta II/532 i železničná trať Plešivec – Muráň, smerujúce do Revúcej.

Referencie
  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-05]. Dostupné online.

Iné projekty


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.