Plešivská planina

Plešivská planina[1] je geomorfologický podcelok Slovenského krasu. Nachádza sa v jeho severozápadnej časti, medzi údoliami riek Štítnik, Slaná a Honský potok.

Plešivská planina
geomorfologický podcelok
Západný okraj pri Kunovej Teplici
Štát Slovensko
Región Košický
Okres Rožňava
Nadradená
jednotka		 Slovenský kras
Susedné
jednotky		 Rožňavská kotlina
Turecká
Hrádok
Koniarska planina
Rimavská kotlina
Silická planina
Súradnice 48°36′22″S 20°25′41″V
Najvyšší bod Bučina
 - výška 851 m n. m.
Najnižší bod južný okraj podcelku
 - výška cca 210 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha územia na Slovensku
Wikimedia Commons: Plešivská planina
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Polohopis
Hierarchia
Alpsko-himalájska sústava → Karpaty → Západné Karpaty → Vnútorné Západné Karpaty → Slovenské rudohorie → Slovenský kras → Plešivská planina
***

Podcelok leží v severnej polovici centrálnej časti Slovenského krasu, západne od mesta Rožňava. Na východe susedí s Rožňavskou kotlinou, severným smerom nadväzuje Revúcka vrchovina s podcelkami Turecká a Hrádok. Západným smerom pokračuje krajinný celok Koniarskou planinou a južným smerom Silickou planinou, medzi nimi sa na juhovýchode územia krajmo dotýka Rimavská kotlina, podcelok Juhoslovenskej kotliny.[2]

Vybrané vrchy
  • Bučina (851 m n. m.)
  • Vlčí štít (814 m n. m.)
  • Ostrý vŕšok (775 m n. m.)

Chránené územia

Územie patrí do Národného parku Slovenský kras a z maloplošných chránených území tu leží prírodná rezervácia Gerlašské skaly a národná prírodná pamiatka Diviačia priepasť.[3]

Turizmus

Aj táto časť Slovenského krasu má vybudovanú sieť turistických chodníkov, ktoré vedú planinou. Najväčšia hustota trás je v severnej časti, v blízkosti PR Gerlašské skaly, kde sa stretávajú i chodníky, vedúce z južnej časti planiny.

Doprava

Južným okrajom územia vedie európska cesta 58 v koridore cesty I/16 (Lučenec – Košice), ako aj železničná trať Zvolen – Košice. Na ne nadväzujú komunikácie, vedúce západným okrajom územia, a to cesta II/587 (Plešivec – Štítnik) a železničná trať Plešivec – Slavošovce. Severným okrajom vedie cesta II/526 (Štítnik – Rožňava).

Referencie
  1. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel : Názvy geomorfologických jednotiek [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, rev. 2017-10-11, [cit. 2020-06-25]. Dostupné online.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
  3. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-05]. Dostupné online.

Iné projekty


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.