Obete druhej svetovej vojny

Druhá svetová vojna bola najkrvavejší a najbrutálnejší konflikt v novodobých ľudských dejinách, spôsobila smrť desiatok miliónov ľudí. Všeobecne sa usudzuje, že vojne zahynulo 50[1] až 80 miliónov ľudí, čo predstavuje asi 2,5 až 4% svetovej populácie v roku 1939 (odhad z asi 2 miliárd ľudí). Tabuľka poskytuje prehľad o počte padlých podľa krajiny a strany, na ktorej sa krajina zúčastnila na vojne.

Mŕtve telá amerických vojakov na pobreží atola Tarawa na Gilbertovych ostrovoch počas bitky o Tarawu.

Celkové straty

Ruka trčiaca z rozvalín jedného z protilietadlových krytov v Drážanoch.

Celkové straty na životoch, spôsobené druhou svetovou vojnou predstavujú vyše 72 miliónov ľudí. Straty civilistov, ktorých hodnoty sú najslabšie preukázateľné predstavujú asi 47 miliónov, vrátane asi 20 miliónov ľudí, ktorí zomreli počas vojny v dôsledku hladu a chorôb. Vojenské straty predstavujú asi 20-25 miliónov (najmenej 16% povolaných do zbrane), vrátane 5 miliónov vojnových zajatcov. Spojenci stratili asi 61 miliónov ľudí, štáty Osi stratili 11 miliónov. (Straty niektorých krajín, ktoré pôvodne bojovali spoločne s krajinami Osi a neskôr prešli na stranu spojencov sú započítané medzi straty Spojencov, nezávisle na tom, kedy ich utrpeli.) Veľkú disproporciu medzi obeťami, či vojnovými škodami zapríčinilo viacero faktorov, ako bola vojenská taktika, zločiny proti ľudskosti, ekonomické prípravy a celkový stupeň technického rozvoja.

Tabuľka a graf počtu obetí vojny podľa jednotlivých krajín.

Diskutované počty

Štatistiky obetí druhej svetovej vojny sa v závislosti od zdroja výrazne rozchádzajú. Najoptimistickejšie odhady hovoria o 50 miliónoch, tie najhoršie o viac než 70 miliónoch mŕtvych. Zdroje použité v tomto článku pochádzajú zo súčasných odhadov. Dôležité boli najmä výskumy v Rusku po páde Sovietskeho zväzu, ktoré vrhli na straty krajiny nové svetlo. Straty ZSSR, sa podľa súčasných predstáv odhadujú na 26,6 milióna mŕtvych. Viacerí autori však spochybňujú presnosť počtov najmä civilných obetí, ktoré boli iba odhadované z nepresných informácií o rozdieloch v počte obyvateľov mnoho rokov pred a po vojne. Historici v postkomunistickom Poľsku odhadujú straty etnických Poliakov a Židov na 4,9 milióna. Historik zaoberajúci sa nemeckou armádou Dr. Rűdiger Overmans publikoval v roku 2000 štúdiu[2], ktorá odhaduje počet nemeckých padlých a nezvestných vo vojne na 5,3 milióna. Počet padlých Britského spoločenstva je založený na výskume organizácie CWGC. Uvedené straty zahŕňajú aj 12 miliónov úmrtí v dôsledku vojnou spôsobeného hladu v Číne, Indonézii, Indočíne a Indii, ktoré sa často za straty v dôsledku vojny nepovažujú.

Straty jednotlivých krajín

Graf znázorňujúci podiel strát jednotlivých strán.
Mŕtvi čínski civilisti pred protileteckým krytom ušliapaní davom, ktorý sa v panike snažil dostať do krytu pred japonským náletom.
Vojenský cintorín v Belgicku.
Mŕtvi v koncentračnom tábore Bergen-Belsen.

Straty počas druhej svetovej vojny boli medzi jednotlivé bojujúce strany rozložené neúmerne. To sa týka najmä civilných obetí. Nasledujúca tabuľka podáva informácie o stratách jednotlivých krajín, počte ich obyvateľov na začiatku vojny a celkovom percentuálnom počte strát v pomere k obyvateľstvu.

Krajina Počet obyvateľov v roku 1939 Počet padlých vojakov Civilné obete Obete židovského holokaustu Obete celkom Obete / % populácie
Albánsko1 100 00028 00020028 2002,56%
Austrália7 000 00040 40010040 5000,58%
Barma17 500 00060 00060 0000,34%
Belgicko8 400 00012 10052 00024 00088 1001,05%
Brazília41 500 0001 0001 0002 0000,00%
Bulharsko6 300 00022 00022 0000,35%
Česko-Slovensko15 300 00025 00063 000277 000365 0002,39%
Čína530 000 0003 000 00017 000 00020 000 0003,78%
Dánsko3 800 0001 3001 8001003 2000,08%
Estónsko1 100 00040 0001 00041 0003,73%
Etiópia14 100 0005 000200 000205 0001,45%
Filipíny16 400 00057 00090 000147 0000,9%
Fínsko3 700 00095 0002 00097 0002,62%
Francúzsko41 700 000212 000267 00083 000562 0001,35%
Francúzska Indočína24 600 0001 000 0001 000 0004,07%
Holandsko8 700 0007 90092 000106 000205 9002,37%
India386 000 00087 0001 500 0001 587 0000,41%
Indonézia70 500 0004 000 0004 000 0005,67%
Irak3 700 0001 0001 0000,03%
Irán14 000 0002002000,00%
Írsko4 250 0001001000,00%
Island120 0002002000,17%
Japonsko72 000 0002 000 000600 0002 600 0003,61%
Juhoslávia15 400 000446 000514 00067 0001 027 0006,67%
Juhoafrická republika10 300 00011 90011 9000,12%
Kanada11 300 00045 30045 3000,4%
Kórea23 400 00060 00060 0000,26%
Litva2 500 000212 000141 000353 00014,12%
Lotyšsko2 000 000147 00080 000227 00011,35%
Luxembursko300 0001 0001 0002 0000,67%
Maďarsko9 200 000300 00080 000200 000580 0006,3%
Malajzia5 500 000100 000100 0001,82%
Malta300 0001 5001 5000,5%
Mongolsko700 0003003000,04%
Nemecko69 300 0005 500 0001 840 000160 0007 500 00010,82%
Newfoundland300 0001 0001001 1000,37%
Nórsko2 900 0003 0005 8007009 5000,33%
Nový Zéland1 600 00011 90011 9000,74%
Poľsko34 800 000400 0002 200 0003 000 0005 600 00016,09%
Portugalský Timor500 00055 00055 00011,0%
Rakúsko7 000 00045 00065 000110 0001,57%
Rumunsko19 900 000316 00056 000469 000841 0004,23%
Grécko7 200 00020 000209 00071 000300 0004,17%
Singapur700 00050 00050 0007,14%
Sovietsky zväz168 500 00010 700 00011 500 0001 000 00023 200 00013,77%
Španielsko25 500 0004 5004 5000,02%
Spojené kráľovstvo47 800 000382 60067 800450 4000,94%
Taliansko43 800 000306 400145 1008 000459 5001,05%
Thajsko15 300 0005 6005 6000,04%
Tichomorské ostrovy1 900 00057 00057 0003,0%
USA132 000 000407 30011 200418 5000,32%
Celkom1 971 470 00024 456 70042 326 7005 754 00072 537 4003,17%

Sovietsky zväz

Nemcami obesení partizáni, rok 1943.
Cintorín sovietskych padlých vo Varšave.

Sovietsky zväz bol krajinou, ktorá počas druhej svetovej vojny utrpela najťažšie ľudské straty, väčšinu z nich počas bojov s nacistickým Nemeckom. V krajine zahynulo alebo zomrelo v dôsledku vojnových útrap 26,6 milióna ľudí, z toho asi 8,7 milióna vojakov na fronte.[3] Na počet obyvateľov síce utrpelo najťažšie straty Poľsko (zahynulo 16 % predvojnovej populácie), avšak viaceré regióny Sovietskeho zväzu, predovšetkým Ukrajina (16 %) a Bielorusko (25 %) utrpeli straty rovnako vysoké alebo vyššie. Ďalších 127 000 sovietskych vojakov padlo v rokoch 1939/1940 počas zimnej vojny s Fínskom.

Vývoj informácii o výške strát

Krátko po vojne, v marci 1946, Stalin verejne priznal, že Sovietsky zväz stratil počas vojny 7 miliónov občanov. Toto číslo bolo silne podhodnotené. Počas Chruščovovej éry bolo oficiálne priznané, že krajina prišla asi o 20 miliónov občanov. Až počas Gorbačovovej vlády koncom 80. rokov 20. storočia, však boli sovietske straty systematicky skúmané špeciálnou komisiou, ktorá stanovila, ich výšku na približne 26,6 milióna. Toto číslo Gorbačov po prvýkrát verejne prezentoval pri príležitosti 45. výročia konca vojny.[3]

Straty podľa republík

Odhady strát jednotlivých republík ZSSR počas vojny podľa Erlichmana (2004)[4] sú založené na predvojnových štatistikách, ktoré uvádzajú, že v krajine žilo roku 1940 194 090 milióna ľudí. Súčasné štatistiky však naznačujú, že toto číslo bolo o niečo nižšie - 192,598 milióna obyvateľov.[5] Obyvateľstvo ZSSR v roku 1940 zahŕňalo nové oblasti anektované v rokoch 1939 až 1945 vo východných častiach vtedajšieho Poľska, Litvy, Lotyšska, Estónska, Rumunskej Besarábie a Bukoviny, Podkarpatskej Rusi, Južný Sachalin a Kaliningradskú oblasť.[5]

Erlichman tiež dodáva, že počas vojny zomrelo 1 700 000 osôb v dôsledku sovietskych represii. (200 000 popravených; 4 500 000 uväznených v táboroch Gulag, z nich 1 200 000 zahynulo; 2 200 000 deportovaných, z nich 300 000 zahynulo).[4]

Straty asi 2 miliónov civilných obyvateľov západných častí Bieloruska, Ukrajiny a Litvy sú započítavané aj do strát Poľska. Sovietmi anektované oblasti západného Bieloruska, Ukrajiny a Vilniusu obývalo v roku 1939 asi 13 miliónov ľudí. Z nich sa po vojne asi 1,4 milióna smelo presťahovať na základe sovietsko-poľských dohôd späť do Poľska.

Sovietska republikaPopulácia roku 1940 (v rámci hraníc v rokoch 1946-91)Padlých vojakovMŕtvych civilistov
v dôsledku bojov a zločinov proti ľudskosti
Mŕtvych civilistov
v dôsledku hladu a chorôb
spôsobených vojnou
Celkovo% mŕtvych z populácie roku 1940
Arménsko1 320 000150 00030 000180 00013,6%
Azerbajdžan3 270 000210 00090 000300 0009,1%
Bielorusko9 050 000620 0001 360 000310 0002 290 00025,3%
Estónsko1 050 00030 00050 00080 0007,6%
Gruzínsko3 610 000190 000110 000300 0008,3%
Kazachstan6 150 000310 000350 000660 00010,7%
Kigrizsko1 530 00070 00050 000120 0007,8%
Lotyšsko1 890 00030 000190 00040 000260 00013,7%
Litva2 930 00025 000275 00075 000375 00012,7%
Moldavsko2 470 00050 00075 00045 000170 0006,9%
Rusko110 100 0006 750 0004 100 0003 100 00013 950 00012,7%
Tadžikistan1 530 00050 00070 000120 0007,8%
Turkmenistan1 300 00070 00030 000100 0007,7%
Ukrajina41 340 0001 650 0003 700 0001 500 0006 850 00016,3%
Uzbekistan6 550 000330 000220 000550 0008,4%
Neidentifikovaní165 000130 000295 000
ZSSR celkom194 090 00010 600 00010 000 0006 000 00026 600 00013,7%

Vojenské straty podľa národnosti

Sovietsky vojenský cintorín v Svidníku. V masových hroboch je pochovaných 9000 sovietskych vojakov, ktorí padli počas bojov na východnom Slovensku.

Z hľadiska národnosti padlých vojakov možno straty ZSSR rozdeliť nasledovne:[6]

Národnosť padlých vojakov Padlých (tis. ľudí) % celkového počtu
padlých vojakov
Rusi 5 756,0 66,402
Ukrajinci 1 377,4 15,890
Bielorusi 252,9 2,917
Tatári 187,7 2,165
Židia 142,5 1,644
Kazachovia 125,5 1,448
Uzbeci 117,9 1,360
Arméni 83,7 0,966
Gruzínci 79,5 0,917
Mordvíni 63,3 0,730
Čuvaši 63,3 0,730
Jakuti 37,9 0,437
Azerbajdžanci 58,4 0,673
Moldavci 53,9 0,621
Baškirci 31,7 0,366
Kirgizi 26,6 0,307
Udmurdi 23,2 0,268
Tadžici 22,9 0,264
Turkméni 21,3 0,246
Estónci 21,2 0,245
Marijci 20,9 0,241
Burjati 13,0 0,150
Komijci 11,6 0,134
Lotyši 11,6 0,134
Litovci 11,6 0,134
Národnosti Dagestanu 11,1 0,128
Oseti 10,7 0,123
Poliaci 10,1 0,117
Kareli 9,5 0,110
Kalmyci 4,0 0,046
Kabardínci a Balkari 3,4 0,039
Gréci 2,4 0,028
Čečeni a Inguši 2,3 0,026
Fíni 1,6 0,018
Bulhari 1,1 0,013
Česi a Slováci 0,4 0,005
Číňania 0,4 0,005
Asýrčania 0,2 0,01
Juhoslovania 0,1 0,001
Ostatné národnosti 33,7 0,389
Celkovo 8 668,4 100,0

Referencie

  1. Osborne, E. W., Causalities. in Tucker, S. C. (Ed.) World War II A Student Encyclopedia. ABC Clio, Santa Barbara, s. 263-265
  2. OVERMANS, Rüdiger; GOEKEN-HAIDL, Ulrike. Soldaten hinter Stacheldraht (Deutsche Kriegsgefangene des Zweiten Weltkriegs). [s.l.] : Propyläen Verlag, 2000. 288 s. ISBN 978-3-549-07121-2.
  3. Ellman, M., Saksudov, S., 1994, Soviet Deaths in the Great Patriotic War: A Note. Europe-Asia Studies, 46, 4, s. 671 - 680
  4. Erlichman, V., 2004: Poteri narodonaseleniia v XX veke: spravočnik. Ruskaja panorama, Moskva. s. 21–35
  5. Andreev, E.M., Darenij, I. E., Charkova, T.L., 1993, Naselenie Sovetskogo Sojuza, 1922–1991. Nauka, Moskva, 118 s.
  6. Filmošin, M. V., 1999, Ljudskie poteri vooružennych sil SSSR. Mir Rossii, 8, 4, s. 92-101

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku World War II casualties na anglickej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.