Dimotiki

Gréčtina dimotiki má 3 rody, mužský, ženský a stredný. Každý má člen, podobne ako je to v nemčine, alebo taliančine, teda mužský rod má člen Ο (O), napr. O άνδρας (O ándras, muž). Mužské koncovky môžu byť iba tri, koncovka ος (os), napr.o anthrópos (človek), ας (as), napr. o patéras (otec) a ης (is) napr. o mathitís (žiak). Ženský rod má tiež tri koncovky, a to koncovka η (i), napr. η κόρη (I kóri, dievča, dcéra) a koncovku α (a), napr. η θυγάτερα (I thyjátera, dcéra). Stredný rod má člen το (to), napr. το παιδί (to pedí, dieťa). Stredný rod môže mať taktiež iba tri koncovky, a to koncovku o (o), (to vivlío, kniha), koncovku ι (i), (to pedí, dieťa) a koncovku μα (ma), (to próvlima, problém) V množnom čísle má mužský rod člen Οι, napr. Οι άνδρες (I ándres, muži). Ak je koncovka v nominatíve jednotného čísla ος (os), bude v nominatíve množného čísla koncovka οι (i), napr. o anthropos (človek)-i anthrópi (ľudia), ak je v nominatíve jednotného čísla koncovka ας (as), bude v množnom čísle koncovka ες (es), napr. o patéras (otec)-i pateres (otcovia) a ak je v nominatíve jednotného čísla koncovka ης (is), bude v množnom čísle tiež koncovka ες (es), napr. o mathitis (žiak)-i mathités (žiaci). Ženský rod má taktiež člen Οι (I), napr. Οι γυναίκες (I jynékes, ženy). V obidvoch prípadoch ženskej koncovky jednotného čísla, teda η (i) a α (a) bude v množnom čísle koncovka ες, napr. i jynéka (žena)-i jynékes (ženy) a i chóri (krajina)-i chóres (krajiny). Stredný rod bude mať v jednotnom čísle člen το (to), v množnom τα (ta). ktorý má v nominatíve jednotného čísla koncovku ο (o), bude mať v nominatíve množného čísla koncovku α (a), napr. to vivlío (kniha)-ta vivlía (knihy), stredný rod s koncovkou ι (i) v nominatíve jednotného čísla bude mať v množnom čísle nominatívu taktiež koncovku α (a), napr. to korítsi (dievčatko)-ta korítsia (dievčatká). Stredný rod končiaci na μα bude mať v množnom čísle koncovku ματα (mata), napr. to prógramma (program)- ta programáta (programy). Na gréčtine je jednoduché to, že má iba tieto koncovky a tak je táto gramatika veľmi jednoduchá, ohraničená iba týmito spomenutými pravidlami.

• Nominatív- Vyjadruje podmet a mennú časť prísudku, teda slovo v základe. Napr. ο μαθητής (o mathitis, žiak), η Ελλένη (i Elléni, Helena), το παιδί (to pedi, dieťa)
• Genitív- Plní privlastňovaciu funkciu. U mužského rodu sa tvorí pomocou spojenia του (tu), pričom vždy odpadá koncovka ς (s). Napr. Το τετράδιο του μαθητή (To tetrádio tu mathití), žiakov zošit. Pri ženskom rode sa tvorí pomocou člena της (tis), pričom sa musí dať koncovka ς (s) aj na koniec slova v ženskom rode, napr. Το σπίτι της Ελένης (To spíti tis Elénis), Helenin dom. Stredný rod má člen του (tu). Pri strednom rode slova končiaceho na ι (i) sa pri genitíve používa koncovka ου (u), napr. Η τάξη του παιδείου, I táxi tu pedíu (Trieda dieťaťa). V prípade koncovky stredného rodu μα (ma) το αγάλμα (to agálma, socha) bude v genitíve koncovka ατος (atos), napr. το πρόσωπο του αγαλμάτος (to prósopo tu agalmátos, tvár sochy). Pri poslednej koncovke stredného rodu, teda pri koncovke ο (o), το βιβλίο (to vivlío, kniha) sa používa rovnaký postup ako pri koncovke ι (i), teda v genitíve pribudne koncovka ου (ou), napr. Οι σελίδες του βιβλίου (I selídes tu vivliu, strany knihy). Toto boli prípady singuláru. Genitív množného čísla sa tvorí veľmi jednoducho, rovnako pri všetkých troch rodoch, pomocou tvaru των a koncovky ων. Napr. Τα σπάτια των στρατηγών (Ta spátia ton stratigón, meče generálov), Τα φορέματα των γυναίκων (Ta forémata ton jinékon, šaty žien) a Το σχολείο των παιδείων (To scholío ton pedíon, škola detí).
• Akuzatív- Vyjadruje priamy predmet u prechodných slovies (koho? čo?). V mužskom rode má člen τον (ton). Tvorí sa tak, že sa použije člen ton a potom sa odstráni koncová sigma ς (s), napr. Βλέπω τον πατέρα (Vlépo ton patéra, Vidím otca). V ženskom rode má člen την (tin) a ku slovu sa nepridáva, ani neuberá nič, síce v starších formách, tak ako v starogréčtine sa pridávalo v ženskom aj mužskom rode koncovka ν (n). Dnes ju však už dimotiki nepoužíva, a tak sa jednoducho povie Βλέπω την γυναίκα (Vlépo tin jynéka, Vidím ženu). Akuzatív stredného rodu má rovnaký člen, ako nominatívovú koncovku, teda το (to), teda bude Βλέπω το παιδί (Vlépo to pedí, Vidím dieťa). V množnom čísle bude mať mužský rod v akuzatíve člen τους (tus). Mužský rod, končiaci v jednotnom čísle na koncovku ος, bude mať v množnom čísle akuzatívu koncovku ους (us), Vlépo ton jiatró(vidím lekára) - vlépo tus jiatrús (vidím lekárov). Koncovky mužského rodu, ktoré sú v jednotnom čísle ας (as) ης (is) budú mať v akuzatíve množného čísla koncovky ες, napr. Vlépo ton Stratijóti (Vidím vojaka) - Vlépo tus stratijótes (vidím vojakov). Najviac jednoduchý je stredný rod, kde všetky tri koncovky budú mať v akuzatíve množného čísla rovnaké členy a aj koncovky, ako v nominatíve množného čísla, napr. Vlépo ta korítsia (Vidím dievčatá).
• Vokatív- Má rovnakú funkciu ako aj v českom, či latinskom jazyku, teda sa používa pri zvolaní. Platí iba pre mužský rod. Pri koncovkách ας (as) a ης (is) sa použije tak, že sa jednoducho odstráni koncová sigma (ς,s), napr. Ιοάννη, πατέρα ελάτε σε΄ μένα (Ioánni, patéra élate se ména. Ján, otče, prídite ku mne). Pri koncovke ος sa použije vokatív tak, že sa táto koncovka jednoducho vymení za koncovku ε (e), napr. Κύριε, τι κάνετε; (Kýrie, ti kánete? Pane, ako sa máte?). Výnimkou sú však mnohé mená, ako napr. meno Πέτρος (Pétros), kedy bude jeho koncovka vo vokatíve Pétro. V množnom čísle bude vokatív rovnaký, ako aj nominatív množného čísla, napr. Έλληνες, που πάτε; (Éllines, pu páte? Gréci, kam idete?)
• Datív- Moderná gréčtina nepozná datív. Privlastňovanie sa používa pomocou spojky σε (se) a akuzatívu. Napr. Δίνω το βιβλίο σε τον πατέρα (Díno to vivlío se ton patéra, dávam knihu otcovi). Avšak spojka se a akuzatív sa vyslovujú jednotne, ako στον (ston), στην (stin) a στο (sto), napr. Díno to vivlío ston patéra, stin jynéka, sto pedí (Dávam knihu otcovi, žene, dieťaťu).

Dimotiki, na rozdiel od starogréčtiny nepozná predložky tak ako to býva vo väčšine jazykov. Vyjadrenie hocijakej predložky, spojky či iných podobných gramatických vecí sa vo všetkých prípadoch tvorí veľmi jednoducho, pomocou spojky σε a akuzatívu, pričom se a akuzatív sa spolu spoja, napr. στο σπίτι ( sto spíti v dome), στην πόλη (stin póli, v meste), στον πολέμο (ston polémo, vo vojne). Takto sa tvoria všetky ďalšie spojky. Το τετράδιο είναι στο τραπέζι (To tetrádio íne sto trapézi, Zošit je na stole). Το τηλέφονο είναι στην τσάντα της (To tiléfono íne stin tsánda tis, Telefón je v jej taške). Existuje však predložka με (me), ktorá vyjadruje slovenskú predložku s, pričom sa spojí s akuzatívom, nar. Με τον Ιοάννη, με την Ελλένη, με το παιδί (Me ton Ioánni, me tin Elléni, me to pedí-S Jánom, s Helenou, s dieťaťom).

Niektoré novogrécke frázy sa zachovali zo starogréčtiny, pričom v novej gréčtine nemajú gramatické vysvetlenie. Sú to frázy ako εντάξει (V poriadku), pričom slovo εν bola starogrécka predložka v. Ďalšie spojenie je Δόξα τω Θεώ (Dóxa to Theo, Chváľa Bohu), pričom je to starogrécky datív. Niektoré slová sa stále vyskytujú v starovekom skloňovaní, napr. slovo η πόλη (mesto) nemá, ako by sa predpokladalo v nominatíve množného čísla tvar οι πόλες (i póles, mestá), ale starogrécke množné číslo οι πόλεις (i pólis, mestá). Rovnako je to aj v slove η δεσπινύς (i despinýs, slečna). Toto slovo sa vďaka starogréckej koncovke nedá skloňovať a je v ostatných pádoch buď nesklonné, alebo sa skloňuje podľa starogréckych pravidiel, teda genitív bude της δεσπινίδος (tis despinýdos). Gréčtina dimotiki má mnoho výnimiek s pravidiel, kedy majú mužské koncovky ženské členy a naopak, avšak takýchto slov nie je veľa. Napr. slovo η όδος (i ódos, ulica), η je ženský člen, ale os je mužská koncovka. Skloňuje sa to tak, že sa slovo samé skloňuje podľa mužského pravidla, zatiaľ čo sa pridávajú ženské členy daných pádov, teda i ódos, tis ódu, tin ódo. Taktiež skoro všetky grécke ostrovy majú mužskú koncovku os, ale ženský člen, napr. i Kos, i Kypros (Cyprus)...

1, εγώ είμαι (egó íme, ja som)

2, εσύ είσαι (esý íse, ty si)

3, αυτός, αυτή, αυτό είναι (aftós, aftí, aftó íne, on, ona, ono je)

1, εμείς είμαστε (emís ímaste, my sme)

2, εσείς είστε (esís íste, vy ste)

3, αυτoί, αυτές, αυτά είναι (aftí, aftés, aftá íne, oni, ony sú)

Na rozdiel od slovenčiny pozná gréčtina slabé a silné tvary zámen. Silné tvary sa používajú v spojení so slovom, ku ktorému chceme dať patričný dôraz. Dôležité je, že zámeno musí stáť pred slovom, nikdy nesmie za slovom, jedine v prípade imperatívu (rozkazu). Teda musí platiť Μας κοιτάζουν (Mas kitázun, (Na) nás pozerajú) a nie Κοιτάζουν μας (Kitázun mas, pozerajú (na) nás). Slabé tvary zámen sú odlišné pre akuzatív a genitív. V gréckom akuzatíve teda bude με κοιτάζεις (me kitázis, na mňa sa pozeráš), v genitíve μου δίνεις (mu dínis, mne dávaš). Gréčtina má na genitív 1. osoby zámeno mu, na akuzatív, me. Takysto to bude aj s druhou osobou, kedy je pre genitív slovo σου (su, tebe), pre akuzatív σε (se, teba). Σε βλέπω (Se vlépo, teba vidím), ale Το δίκο σου σπίτι (To díko su spíti, tvoj vlastný dom). V množnom čísle bude pre 1. aj 2. osobu rovnaké zámeno aj v akuzatíve, aj v genitíve. 1. osoba akuzatívu bude, Μας βλέπεις (Mas vlépis, nás vidíš) a genitív 1. os. množného čísla bude mať rovnaké zámeno, teda Μας δίνεις (Mas dínis, Nám dávaš). 2. osoba množného čísla má v akuzatíve aj genitíve zámeno σας (sas), σας βλέπω (sas vlépo, vás vidím) a tiež σας δίνω (sas díno, vám dávam). Pre 3. osobu budú platiť bežné pravidlá skloňovania, teda pri genitíve jednotného čísla mužského rodu bude zámeno s koncovkou ου (u), teda του (tu, jeho - privlastňovanie), pri akuzatíve τoν (ton, jeho - nar. jeho vidím), ženský rod genitívu je της (tis, jej - privl.), akuzatívu την (tin - ju). Množné číslo genitívu aj akuzatívu mužského rodu bude τους (tus, ich, im), ženského pre genitív taktiež tus a pre akuzatív τις (tis, ich - vidím ich - ženy). Stredný rod bude mať v množnom čísle pre genitív tvar tus (ich) a pre akuzatív tvar ta. Pre cudzinca môže dôjsť k nedorozumeniu pri komunikácií, nakoľko zámeno musí stáť za slovom a za zámenom musí stáť aj osoba, napr. Η δάσκαλα μας μας διδάσκει (I dáskla mas mas didáski, naša učiteľka nás učí). Slovo mas tu znamená privlastňovacie zámeno naša, ale aj zámeno nás, alebo το κορίτσι μου μου δίνει τα φιλάκια (to korítsi mu mu díni ta filákia, moja priateľka ma bozkáva). Pri slabých tvaroch sa často môžeme stretnúť aj s treťou osobou, ktorá má v jednotnom čísle podobu το (to), v množnom čísle τα (ta). Napr. Το διαβάζω (To diavázo, to sa učím). Silné tvary sa používajú na zdôraznenie. Pre prvú osobu jednotného čísla akuzatívu aj genitívu bude silný tvar zámena εμένα (eména, mňa, mne). Pre prvú osobu množného čísla akuzatívu aj genitívu to bude tvar εμάς (emás, nám, nás). Tretia osoba bude rozdelená medzi tri rody, pričom sa bude rozdeľovať akuzatív a genitív. Pre akuzatív ženského rodu jednotného čísla budeme používať tvar zámena αυτήν (aftín, ju), napr. Αυτήν βλέπω (Aftín vlépo, Ju vidím). Pre genitív, čiže privlastňovanie používame v ženskom rode tvar αυτής (aftís, jej), napr. Το σπίτι είναι αυτής (To spíti íne aftís, Dom je jej). Množné číslo sa bude skloňovať podľa pravidla ako bežné skloňovanie, teda v akuzatíve bude tvar αυτές (aftés, im - ženám), rovnako ako jynékes a v genitíve bude jednoducho koncovka ων, čiže αυτών (aftón, ich - žien). Pre mužský rod bude taktiež platiť rovnaké pravidlo ako pri skloňovaní, teda genitív bude αυτόυ (aftóú, jeho - privl.) a akuzatív αυτόν (aftón, jeho - vidím). Pre množné číslo mužského rodu bude zámeno v genitíve vyzerať ako αυτών (aftón - ich - mužov, privl.) a v akuzatíve ako αυτούς (aftús -ich, vidím, mužov). Aj stredný rod sa bude skloňovať podľa štandardu, čiže genitív stredného rodu pre jednotné číslo bude mať podobu αυτού (aftú, toho - dieťaťa), pre akuzatív αυτό (aftó, to dieťa - vidím). Množné číslo stredného rodu bude mať tvar v genitíve αυτών (aftón tých detí), v akuzatíve αυτά (aftá - tie deti - vidím). Pri niektorých prípadoch sa použije aj silný aj slabý tvar v jednej vete, ako úplné zdôraznenie, napr. Εσένα σε το δίνω-Eséna se to díno - Tebe ti to dávam (doslova). Príklady na silné aj slabé tvary:

• Εσάς θέλουν, όχι εμάς - Esás thélun, óchi emás - Vás chcú, nie nás.
• Αυτή πάει στο θέατρο με εμένα - Aftí pái sto theátro me eména - Ona ide do divadla so mnou.
• Aυτή η γυναίκα είναι το δικό μου κορίτσι - Aftí i jynéka íne to díko mu korítsi - Táto žena je moje dievča (priateľka).
• Eμένα μου το έστειλε - Eména mu to éstile - Mne to poslal (a).
• Σε πιστέυω - Se pistévo - Verím ti
• Αυτού είναι αυτό το σπίτι και όχι αυτής - Aftú íne aftó to spíti ke óchi aftís - Jeho je tento dom a nie jej.
• Μιλάω με αυτήν, όχι με αυτόν - Miláo me aftín, ke óchi me aftón - Hovorím s ňou, nie s ním.
• Αυτές βλέπω, όχι αυτούς - Aftés vlépo, óchi aftús - Ich vidím (ženy) a nie ich (mužov).

Aby sa však nemusela veta tvoriť veľmi zložito, napr. Αυτού είναι αυτό το σπίτι και όχι αυτής-Aftú íne aftó to spíti ke óchi aftís - Jeho je tento dom a nie jej, použije sa namiesto zložitých fráz slovo δικό (dikó=vlastné), veta bude teda zjednoduchčená na: Αυτό το σπίτι είναι το δικό του και όχι το δικό της-Aftó to spíti íne to dikó tu ke óchi to dikó ti - Tento dom je jeho (vlastný), nie jej (vlastný).