Národný park Poloniny

Národný park Poloniny je národný park na Slovensku na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou v Poloninách Bukovských vrchoch. S týmto územím susedia Bieszczadzki Park Narodowy v Poľsku a Užanskyj nacionaľnyj pryrodnyj park (ukr. Ужанський національний природний парк) na Ukrajine. Národný park Poloniny bol vyhlásený 1. októbra 1997 na ploche 298,05 km² s ochranným pásmom 109,73 km².

Svetové dedičstvo UNESCO
Národný park Poloniny
Národný park
Poloniny, pohľad z Ďurkovca
Oficiálny názov: Národný park Poloniny
Pôvod názvu: horské lúky v rusínčine
Štát Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Snina
Pohorie Bukovské vrchy
Súradnice 49°05′17″S 22°34′01″V
Najvyšší bod na vrchu Kremenec
 - výška 1 207,7[1] m n. m.
 - súradnice 49°05′17″S 22°34′01″V
Rozloha 29 805 ha (298 km²)
 - ochranné pásmo 10 973 ha (110 km²)
Biómy lesy (80%), lúky
Geologické zloženie flyš, pieskovce
Vznik 1. október 1997
Správa Štátna ochrana prírody - Správa NP Poloniny
 - sídlo správy Stakčín
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy
Typ pamiatky prírodná
Rok 2007 (#31)
Rok rozšírenia 2011, 2017
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Kategória IUCN II - Národný park
Stupeň ochrany 3. stupeň
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja (park - tmavozelená, ochranné pásmo - svetlozelená)
Poloha v rámci Prešovského kraja (park - tmavozelená, ochranné pásmo - svetlozelená)
Poloha v rámci Prešovského kraja (park - tmavozelená, ochranné pásmo - svetlozelená)
Wikimedia Commons: Národný park Poloniny
Webová stránka: www.sopsr.sk/nppoloniny
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
Poloniny, pohľad zo Sninského kameňa
Poloninské lúky
Pamätná tabuľa v lokalite Svetového dedičstva UNESCO vo Vihorlatských vrchoch, neďaleko brehu jazera Morské oko, kam patria aj lokality v NP Poloniny

Poloha

Park leží v okrese Snina v Prešovskom kraji. Je to najvýchodnejšia časť Slovenska a patrí medzi najredšie osídlené. Najvyšší vrch sa volá Kremenec (1 207 m n. m.) a nachádza sa na mieste, kde sa stretávajú hranice Poľska, Slovenska a Ukrajiny.

Chránené územia

V správe NP sa nachádzajú tieto maloplošné chránené územia:

Národné prírodné rezervácie (NPR)
# Názov výmera ha rok vytvorenia stupeň ochrany
1 Havešová 171,32 1964 5.
2 Jarabá skala 359,94 1964 5.
3 Pľaša 110,8 1967 5.
4 Pod Ruským 11,1412 1988 4.
5 Rožok 67,13 1965 5.
6 Stinská 90,78 1986 5.
7 Stužica 761,49 1965 5.

Prírodné rezervácie (PR)
# Názov výmera ha rok vytvorenia stupeň ochrany
1 Bahno 2,78 1988 5.
2 Borsučiny 83,72 1993 5.
3 Borsukov vrch 146,7928 2015 5.
4 Bzaná 15,46 1993 4.
5 Gazdoráň 17,3 1993 4.
6 Grúnik 4,6 1982 4.
7 Hlboké 2,28 1988 5.
8 Ruské 1,4614 1988 4.
9 Stinská slatina 2,76 1988 5.
10 Stružnická dolina 2,24 1982 4.
11 Šípková 156,32 1993 5.
12 Udava 391,98 1982 5.
13 Uličská Ostrá 25,24 1993 5.

Prírodné pamiatky (PP)
# Názov výmera ha rok vytvorenia stupeň ochrany
1 Ulička 7,2492 1994 4.

Územia európskeho významu (Natura 2000)
  • Bukovské vrchy
  • Stinská
  • Ublianka
  • Ulička

Biológia a ekológia

80 percent parku tvoria lesy kde prevládajú bukové porasty. Medzi nimi sú aj pralesy, ktorých najväčšia koncentrácia je práve v Národnom parku Poloniny. Významné percento plochy parku zaberajú lúky na hlavnom hrebeni Bukovských vrchov nazývané poloniny. Mnohé druhy organizmov žijúcich v parku sú endemity. V Poloninách sa vyskytuje viac než 800 druhov plesní a 100 druhov lišajníkov. Rastlinstvo sa vyznačuje prítomnosťou východokarpatských druhov. Na poloninách rastú starček sírovožltý, fialka dácka, čermeľ Herbichov, hadomor ružový, v lesoch iskerník karpatský, čemerica purpurová, hrachor hladký a veľa iných rastlín. V národnom parku sa vyskytuje 5 981 známych druhov bezstavovcov a 294 druhov stavovcov. Z obojživelníkov tu žijú všetky druhy mlokov, z plazov aj najväčší had užovka stromová. V roku 2004 tu bolo privezené malé stádo zubra hrivnatého. V roku 2016 stádo zubrov počíta asi 25 jedincov, pričom na územie Slovenskej republiky migrujú aj jedinci a čriedy z Poľska.

Turistický ruch

Národný park je otvorený celoročne. V zime láka bežkárov, v lete turistov. Okrem niekoľko horských chodníkov je tu tiež niekoľko drevených kostolov prevažne z 18. storočia, ktoré sa stali vyhľadávané.

Značkované trasy

UNESCO

Niektoré časti národného parku Poloniny – pralesy Stužica, Havešová a Rožok boli v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Národný park je zároveň súčasťou Biosférickej rezervácie Východné Karpaty.

Galéria

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie
  1. Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. ISBN 978-80-8042-543-2.

Literatúra

BÁRTA, Vladimír; BURKOVSKÝ, Július. Národné parky Slovenska. [s.l.] : vydavateľstvo: AB ART press, 2005. 79 s. ISBN 4031502605. S. 72,73. (slovenský jazyk)

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.