Miškovec

Miškovec leží pri geografickom styku Hornádskej kotliny (súčasť Veľkej dunajskej kotliny) a Bukových vrchov v údolí rieky Slaná a potokov Szinva a Hejő.

Názov Miskolc vznikol skomolením slovenského označenia miestneho rodu Miškovcov (Anonymova kronika: Miscoucy; 1281: Myskouch, 1320: Miscolch). Kráľ Ľudovít Veľký povýšil Miškovec na mesto v roku 1365, kedy došlo k prestavbe neďalekého hradu Diósgyőr na jednu z najdôležitejších kráľovských rezidencií anjuovského Uhorska. Mesto prosperovalo až do doby tureckej okupácie krajiny, kedy bolo v roku 1544 vypálené a ťažko zavalené tureckými daňami. Ku koncu 17. storočia sa stalo významným vinohradníckym a poľnohospodárskym strediskom s 13 cechmi a populáciou vyrovnajúcou sa Košiciam. Hoci nikdy nebolo pevnosťou, zohralo dôležitú úlohu v čase povstania Františka II. Rákociho, ktorý si tu dočasne zriadil hlavný stan.[2]

Gotická pevnosť Diósgyőrskeho hradu je významnou stredovekou historickou pamiatkou stredoeurópskeho významu

V roku 1724 sa stalo trvalým sídlom Boršodskej župy, kedy tu vybudovali župný dom. Nasledovali ďalšie barokové budovy radnice, divadla a mnohých kostolov a škôl. V Miškolci a jeho okolí sa v priebehu 18. a 19. storočia rozvíjal železospracujúci a sklársky priemysel a významnú rolu hrala aj ťažba nerastných surovín z blízkych Bukových vrchov. V roku 1857 dorazil z Pešti prvý vlak, predĺžený 1860 do Košíc. Miškovec sa stal sídlom riaditeľstva tejto Potiskej dráhy. Vzdialenejšie situovanú železničnú stanicu spájala s centrom od roku 1897 električka, po Budapešti a Prešporku tretia najstaršia mestská elektrická dráha v Uhorsku.

Po prvej svetovej vojne a pričlenení Košíc k Česko-Slovensku sa Miškovec stal najväčším centrom severovýchodného Maďarska a nastal jeho prudký rozvoj v súvislosti s umiestnením tovární ťažkého priemyslu do susedného Diósgyőru, ktorý bol s Miškovcom zlúčený do jedného mesta v roku 1945. V roku 1949 tu bola založená Miškovecká univerzita, priama pokračovateľka Banskej akadémie z Banskej Štiavnice, ktorá bola v rokoch 1918 - 1945 umiestnená v Šoprone.

Priemyselné a poľnohospodárske stredisko sa stalo druhým najväčším mestom socialistického Maďarska. Výstavbou panelových bytoviek a najväčšieho sídliska Avas rast populácie kulminoval v roku 1985, kedy dosiahlo mesto svoj rekord 212 000 obyvateľov. Po páde komunistického režimu a následnom úpadku miestneho železiarenského závodu došlo k rapidnému znižovaniu populácie mesta, ktoré je, tak ako príznačné pre celé Maďarsko, badateľné aj v súčasnosti. Miesto druhého najväčšieho mesta v štáte prevzal Debrecín a veľkou konkurenciou v regióne je aj rozvíjajúca sa Nyíregyháza. Miškovec a jeho atraktívne okolie aktívne investujú do rozvoja turizmu, k čomu od roku 2004 výrazne prispela diaľnica M3 smerujúca z Budapešti na severovýchod krajiny k ukrajinským hraniciam. Mesto sa postupne zbavuje nálepky "Mesto ocele" a orientuje sa na rozvoj v kultúrnej oblasti. Dokladom toho je renomovaný Medzinárodný operný festival založený v roku 2001.

Miškovec má malé regionálne letisko bez pravidelných leteckých liniek. Je napojený diaľnicou M3 na hlavné mesto Budapešť a na východe na Nyíregyházu a Debrecín. Na severe sa bude budovať pokračovanie diaľnice M30 po hranicu so Slovenskom, kde na ňu nadviaže rýchlostná cesta R4 do Košíc a ďalej smerom do Poľska.[3] Železnica premáva z mesta štyrmi smermi. Z Potiskej železničnej stanice sa cestuje na Budapešť (za 1h 40 min), na Nyíregyházu a cez Košice do Krakova. Z Gemerskej stanice odchádzajú vlaky na maďarskú aj slovenskú časť Gemera.

Mestská električková doprava premáva od roku 1897. Na dvoch frekventovaných linkách do oceliarní a Diósgyőru jazdia električky odkúpené z Košíc a Mostu a ojazdené viedenské električky.[4] Do roku 2011 budú ojazdené vozy nahradené novými jednotkami, zrekonštruuje sa pôvodná sieť, ktorá sa rozšíri o 1,5 km západne do štvrti Felső-Majláth.[5] Mestské autobusy začali premávku do kúpeľov Lillafüred už 1903 ako prvé v Uhorsku a dnes existuje 36 liniek.

Miškovec je sídlom jedného z dvoch biskupstiev Maďarskej gréckokatolíckej cirkvi, konkrétne Miškoveckého apoštolského exarchátu. Ten bol zriadený 4. júna 1924 z 21 farností s prevažne slovanskými veriacimi, ktoré pôvodne patrili k Prešovskej eparchii a ako bohoslužobný jazyk používali cirkevnú slovančinu. V roku 2011 bolo k Miškoveckému exarchátu pričlenených ďalších 29 farností z Hajdudorožskej eparchie.[6]

• Aschaffenburg, Nemecko
• Burgas, Bulharsko
• Cleveland, USA
• Katovice, Poľsko
• Košice, Slovensko
• Ostrava, Česko
• Tampere, Fínsko
• Vologda, Rusko

• 
  Lillafüred, Hotel Palota
• 
  Séčeniho ulica, pešia zóna
• 
  Budova správy lesov
• 
  Avašský protestantský kostol

• 
  Rákociho dom, galéria
• 
  Alžbetine kúpele
• 
  Taviarenska pec v Ómasse, technická pamiatka
• 
  Tiská železničná stanica

• 
  Radnica
• 
  Budova Národného divadla z rokov 1819-1823 je najstaršie murované divadlo v dnešnom Maďarsku
• 
  Pšeničné námestie (Búza tér) - dopravné centrum mesta

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Miškovec

• Oficiálna stránka
• Košické stránky o partnerskom meste v slovenčine
• Oficiálne turistické stránky mesta v slovenčine