Meni

Manehto spája antické mesto Cenej (Tinis) s 1. a 2. dynastiou a Meniho spomína s prídomkom ako „Menes Tinidčan“ (starogr. Μήνης Θινίτης)[13].[9] Herodotos Manehtovi protirečí tvrdením, že založil nové hlavné mesto Memfis (Inebuhedž → Mennofer),[14] na mieste, kde odklonil hrádzou tok rieky Níl.[15] Manehto pripisuje založenie mesta jeho synovi, kráľovi Atotovo (starogr. Ἄθωθις)[13] a panovníkov nazýva faraónmi až od „memfidskej“ 3. dynastie.[16]

Diodoros Sicílsky tvrdil, že Meni zaviedol kult niektorých bohov a elegantnejší a luxusnejší životný štýl. Proti tomu vystúpil podľa Plutarcha faraón 24. dynastie Tefnacht, ktorý nechal vytesať na jeden stĺp v Tébach Meniho prekliatie za vynález luxusu.[17]

Diodoros zaznamenal udalosť z Meniho života.[18] Podľa kňazov krokodílieho boha Sobeka Meniho na poľovačke[19] napadli vlastní psi. Zachránil sa pred nimi tak, že preplával jazero Moeris (dnešné Birket Karún vo Fajjúmskej oáze) na chrbte krokodíla a z vďaky k Sobekovi založil mesto Šedet (Krokodilón polis).[20][19][21]

Existuje viac výkladov tejto legendy, napr. Edwards (1971) tvrdí, že „legenda, ktorá zreteľne obsahuje anachronizmy, jasne stratila historický základ.“[21] Maspero (1910) síce uznával možnosť, že tradičné príbehy späté z ďalšími faraónmi mohli byť premiešané aj s touto legendou, ale odmietol hypotézy iných komentátorov,[pozn 2] ktorí príbeh posúvali do 12. dynastie, hlavnou postavou ma byť podľa nich faraón Amenemhet III. a Diodoros mal legendu zle zaznamenať.[19] Joseph (2004) interpretuje príbeh ako alegóriu, rozprávajúcu o víťazstve Meniho a jeho spojencov v boji za zjednotenie krajiny, a jeho nepriateľov symbolizujú útočiace psy.[20] Faber (1816) vidí v legende príbeh o potope, Meniho stotožňuje s Noemom a krokodíla s archou.[22]

Manehto spomína, že vládol 62 rokov a zomrel pri love hrochov, keď ho jeden z nich odniesol.[9][23][24]

Niektorí odborníci súdia, že meno kráľa Minóa, ktorý vládol starovekej Kréte (minojská kultúra), je odvodené z mena „Menes“, rovnako ako je titul cisár a cár odvodené z mena „Caesar/Cézar“.[25]

Slonovinový štítok z Ahovej hrobky v Abdžu, s menami „(Hor) Aha“ a „(Nebti) Men“ v pravom hornom rohu (1. dynastia)

Skoro úplná absencia akejkoľvek stopy po Menim v archeologických nálezoch,[1] s porovnateľne bohatším dôkazovým materiálom možno posledného preddynastického faraóna Nermera, ktorému tradícia pripisovala prosperitu krajiny a archeologické nálezy jasný nárok na pozíciu zjednotiteľa štátu, dala príležitosť vzniku teórie identifikujúcej Meniho s Narmerom.

Turínsky a Abydoský kráľovský zoznam, ktoré sú vo všeobecnosti prijímané ako vierohodné zdroje,[3] zobrazujú mená oboch paní faraónov, nie ich Horove mená,[4] a sú dôležitými prameňmi pri hľadaní súvislostí s ďalšími záznamami, tzn. mená oboch paní z kráľovských zoznamoch, Horove mená z archeologických nálezov a niekoľko mien uvádzaných Manehtom alebo ďalšími historickými zdrojmi.[4] Flinders Petrie sa pokúsil ako prvý priradiť k sebe mená z týchto zdrojov a zaradiť ich:[4] Itetiho k (Horovi) Džerovi ako tretieho faraóna 1. dynastie, Tetiho k (Horovi) Ahovi ako druhého, a Meniho k (Horovi) Narmerovi ako prvého.[3][4] Lloyd (1994) vidí tento rad ako „extrémne pravdepodobný“,[4] Clayton (2006) zase pokladá za prvého faraóna (Hora) Ahu a stotožňuje ho s Menim.[28]

Na známej palete z Nechenu (Hierakón polis) je faraón Narmer zobrazený s bielou korunou Južného Egypta a červenou Severného Egypta, a tak sa zdá, že už v jeho období bol Egypt zjednotený. – Je však tiež pravdepodobné, že Narmer len úspešne skončil vojenskú opráciu proti Dolnému Egyptu a samozrejme sa ukázal v kráľovských insigniách svojho porazeného protivníka. To však neznamená, že bol v tom čase uznávaným vládcom celého Egypta. Wilkinson (1999) spomína menej pravdepodobnú možnosť, že paleta zobrazuje koniec vojenského konfliktu s obyvateľmi Palestíny, nie Dolného Egypta.[29]

Na kamennej hlavici palcátu z Nechenu je Narmer vyobrazený ako účinkuje v rituály slávnosti Sed. Pred ním sa nachádza svätyňa (reput/džebaut)[29] so zahalenou postavou. Niektorí egyptológovia ako Percy E. Newberry vidia v kultovom objekte reprezentáciu božstva. Je však tiež možné, že vo svätyni sa nachádza Narmerova budúca manželka princezná Neithotep, v tom prípade by sa však musela scéna interpretovať ako svadobná slávnosť.[30] – Werner Kaiser a Günter Dreyer sa v tejto súvislosti prikláňajú k druhej alternatíve a podľa nich nejde o božstvo ale o svadobný rituálu,[31] a Neithotep stotožňujú s faraónom Tetim, druhým panovníkom 1. dynastie podľa Turínskeho kráľovského zoznamu, s ktorým je tradične spájaný Aha.

mn – „pretrvávajúci“[32] v hieroglyfoch

Túto hypotézu naznačuje káhirský fragment Kráľovských análov (Palermskej dosky), na ktorej sa nachádza medzi Ahom a Džerom ešte jeden panovník s krátkym obdobím vlády. A pretože Džer je stotožnený na káhirskom fragmente s menom „Iteti“, ostáva v tomto prípade pre Ahu meno „Meni“ a meno „Teti“ pre ďalšieho samostatného vládcu. – Proti tomu stojí fakt, že časť kráľovskej titulatúry, trónne a vlastné meno, t. j. mená v kartušiach, sa v období panovania Ahu ešte nepoužívali, a narábanie s menami „Meni“, „Teti“ alebo „Iteti“, ktoré sú tohoto druhu, je podľa súčasných poznatkov anachronizmom.[pozn 3]

V súčasnosti najdôležitejšou zmienkou o Menim je malý slonovinový štítok z Nagády, na ktorom je v serechu zobrazené Horovo meno „Aha“ (staroeg. [ḥr(w)] ˁḥ3) a vedľa neho objekt s menom oboch paní mn „men“,[33] ktoré sa interpretuje ako „Meni“.[1][30][pozn 3] Je to najstaršie zobrazenie tohto hieroglyfu, ktoré poznáme. Z nejednoznačných interpretácii kresby, hlavne objektu v ktorom sa meno oboch paní nachádza, vzniklo niekoľko teórií, pokúšajúcich sa vyriešiť otázku významu slova „men“ v tomto prípade, druhu objektu kde sa meno nachádza (chrám alebo pohrebný čln) a vzájomného vzťahu oboch mien (patria jednej osobe alebo dvom panovníkom – faraónovi a jeho následníkovi).[3]

rnpt – „rok“[34] v hieroglyfoch

Na tej istej doštičke sa nachádza aj najstaršie zobrazenie hieroglyfu rnpt „renpet“ – „rok“ v tvare holej palmovej vetvy. Spolu s ním sú na doštičke zachované aj prvé kalendárne záznamy v egyptskej histórii. Začiatok zaznamenávania udalostí v čase by mohol byť podnet, aby Egypťania v neskoršom období videli v Ahovi „zakladateľa análov“ a osnovateľa egyptskej histórie. – Na otlačku pečate z hrobu kráľovnej Merneit, manželky faraóna Vadžiho, sú však zobrazené mená panovníkov v poradí Narmer, Aha, Džer a Vadži. To môže znamenať, že v čase života Merneit Ahu nepokladali za prvého panovníka. Treba tiež pripomenúť, že už spomínaný znak rnpt začal predstavovať „rok“ až neskôr, keď štát potreboval spravovať záznamy o daniach a kulte predkov.

V Sakkáre sa nachádza mastaba S 3357, v ktorej boli nájdené črepy a slonovinové štítky s menom Ahu. Mastaba je jedna z najstarších svojho typu a na mieste dnešnej Sakkáry sa nachádzalo pohrebisko patriace hlavnému mestu Mennoferu (v tom čase Inebuhedž). Nálezy z tejto lokality ukazujú, že tu z panovníkov nebol nikto skôr ako Aha, a Meniho, ako zakladateľa Mennoferu, by sme s určitou pravdepodobnosťou potom mohli stotožniť s Ahom. – Zakladateľ hlavného mesta však nemusel byť pochovaný v blízkej nekropole. Napr. faraón Chasechemuej vládol z Nechenu a Mennoferu, a bol pochovaný v Abdžu (Abydos).