Kartuša (egyptológia)
Kartuša (staroeg. šnw šenu)[1] je egyptologický pojem, ktorý označuje graficky uzatvorenú obrubu (zapletený povraz) oválnej plochy, orientovanú vertikálne zhora dolu alebo horizontálne oboma smermi, ukončenú na spodnom okraji horizontálnou čiarou. Obruba indikuje, že text vpísaný do vnútorného oválneho priestoru je kráľovské meno. Kartuša bola rozšíreným symbolom šen, ktorý predstavoval všetko, čo bolo späté s uzatvoreným slnečným cyklom, a posilňovala úlohu kráľa vo vesmíre.[2]
Kartuša v hieroglyfoch
|
determinatív pre
ren (rn – „meno“) a šenu (šnw – „kartuša“)
|
determinatív a ideogram pre
šenu (šnw – „kruh“ a „kartuša“)
|
determinatív pre pecha (pḫ3 – „rozdeliť“)
Kartuše s vlastným a trónnym menom Tutanchamona: „Tutanchamon‑hekaiunušema Nebcheprure“.
Najstaršie známe použitie kartuše pochádza z lokality Bejt Challaf a je spojené s panovníkom 3. dynastie Sanachtom (okolo 2686 – 2667 pred Kr.). Prvé známe vpísanie kráľovského mena jestvuje v súvislosti s menom faraóna Huneja (okolo 2637 – 2613 pred Kr.).[2] Kartuša postupne dostala do úzadia iné, dovtedy veľmi často používané staršie grafické zvýraznenie kráľovského mena – serechu, ktorý bol súčasťou Horovho mena kráľovskej titulatúry. V démotštine sa vyskytoval v redukovanej forme ako pár oblých zátvoriek s vertikálnou čiarou na konci. V kráľovskej titulatúre sa kartuša vyskytovala pri dvoch menách z piatich. Do nej sa uzatváralo trónne (lat. praenomen, staroeg. nesutbiti – „Kráľ Horného a Dolného Egypta“) a vlastné meno (lat. nomen, staroeg. sare – „Reov syn“) faraóna.[3]
Niektoré amulety, ktoré sa umiestňovali do hrobiek, mali tvar kartuše s menom panovníka. Tieto predmety sú dnes dôležité pre archeologický výskum, pretože pomáhajú datovať priestor spolu s ďalšími nálezmi, kde sa nájdu.[4] V egyptských dejinách boli však aj obdobia, keď sa ľudia báli písať mená na tieto amulety, pretože by podľa nich potom mohol nositeľ vpísaného mena získať nad nimi nežiaducu moc.[5]
Etymológia
Názov „kartuša“ pravdepodobne pochádza z obdobia Napoleonovej výpravy do Egypta. Počas nej francúzski vojaci veľmi často vídavali kartuše s hieroglyfmi na staroegyptských ruinách. Pripomínali im papierové nábojnice s pušným prachom (franc. cartouche), ktorými spredu nabíjali svoje pušky.[6]
Znak
Na Rosettskej doske je hieroglyf kartuše použitý vo význame „meno“ (staroeg. rn ren).[7] Hieroglyf s polovicou kartuše (staroeg. pḫ3 pecha)[8] sa používal vo význame „rozdeliť“, „oddeliť“. Kartuše na Rosettskej doske pomohli J.-F. Champollionovi pri lúštení egyptských hieroglyfov.
Referencie
- Baker 2008, s. 512
- Wilkinson 2008, s. 48
- Allen 2000, s. 65
- Peet a Stevenson Loat 1912 – 1913, s. 23
- Wiedemann 2001, s. 293 – 295
- White 2002, s. 175
- Wallace Budge 1989, s. 124 – 169
- Allen 2000, s. 445
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cartouche na anglickej Wikipédii.
Literatúra
- Allen, James Peter (2000), Middle Egyptian: An Introduction to the Language and Culture of Hieroglyphs, Cambridge University Press, ISBN 9780521774833
- Baker, Darrell D. (2008), The Encyclopedia of the Egyptian Pharaohs, 1, Oakville, CT: Bannerstone Press, ISBN 9780977409440
- Peet, Thomas Eric; Stevenson Loat, William Leonard (1912 – 1913), The Cemeteries of Abydos, 3, Adamant Media Corporation, ISBN 1402157150
- Wallis Budge, E. A. T. (1989), The Rosetta Stone, New York: Dover Publications, Inc., ISBN 0486261638
- White, Jon Manchip (2002), Everyday Life in Ancient Egypt, Courier Dover
- Wiedemann, Alfred (2001), Religion of the Ancient Egyptians, Adamant Media Corporation, ISBN 1402193661
- Wilkinson, Toby (2008), Dictionary of Ancient Egypt, Thames & Hudson, ISBN 9780500203965