Ranodynastické obdobie (Egypt)

Ranodynastické obdobie alebo archaické obdobie alebo archaická doba alebo obdobie cenejských (tinidských) dynastií alebo tinidská ríša je obdobie dejín Egypta zodpovedajúce 1. a 2. dynastii (teda asi 3150/3000 – 2700/2600 pred Kr.).

Niekedy medzi rokmi 3150 a 3100 pred Kr. sa podarilo jedinému vládcovi z Abydu zlomiť nezávislosť Dolného Egypta a zjednotiť Egypt od nílskej delty po prvý katarakt pri Asuáne. Podľa egyptského historika Manetóna bolo jeho meno Meni. Tento kráľ by mohol byť tou istou osobou ako Narmer z Narmerovej palety alebo vládca známy pre historikov ako Hor-Aha, nedostatok dokladov z tej doby a zmätenosť neskorších prameňov však znemožňujú presne určiť panovníkovu identitu. S istotou možno povedať len, že od zjednotenia prijali faraóni titul nebtej (Obe pani), ktorý sa vzťahuje na hornoegyptskú Nechbet a dolnoegyptskú Vadžet, ochranné bohyne dvoch zemí.

Podľa Herodota založil Meni na pomedzí Horného a Dolného Egypta nové mesto, Memfis, ktoré sa stalo hlavným mestom zjednoteného kráľovstva, hádam preto, aby vybudovaním nového sídla Meni posilnil svoju autoritu a z bližšieho Memfisu mohol účinnejšie zasahovať proti odporu v Dolnom Egypte. Ako sa zdá, za jeho života a za vlády jeho nástupcov nebola jednotnosť Egypta istou záležitosťou a faraóni mnohokrát museli potláčať snahy o odtrhnutie delty až do nástupu 3. dynastie. K ich politike voči Dolnému Egyptu patrilo prijímanie severských princezien za hlavné manželky a výstavba kráľovských hrobiek v Hornom aj Dolnom Egypte.

Za vlády ôsmich kráľov prvej dynastie a ďalších ôsmich kráľov dynastie druhej došlo v Egypte k všeobecnému rozvoju. Už pred Meniho zjednotením mali Egypťania svoju úradnícku vrstvu. Počas archaickej doby sa z úradníkov stal nástroj, ktorý dokázal udržať Egypt jednotný. Na konci 2. dynastie máme zmienky o výkonnom štátnom aparáte a o stabilnej zemi. Poľnohospodárstvo dokázalo vyprodukovať nadbytok potravín, ktoré boli predmetom obchodu so Sýriou a Palestínou. Piaty kráľ 1. dynastie, Den, za ktorého dosiahla svoj vrchol, podnikol vojenské ťaženie na Sinaj a zmocnila sa tamojších dolov.

Bohatstvo Egypta, ktorý bol navyše chránený púšťou a o to bezpečnejší, podnietilo rozvoj písomníctva, umení aj remesiel. Začali sa vyrábať umelecké nádoby z rôznych druhov nerastov, predmety z tepanej aj odlievanej medi a vďaka objavu čapovaného spoju aj drevený nábytok a lode. Za vlády posledného kráľa 2. dynastie, Chasechemueja, došlo k pokroku v sochárstve. Jeho sochy, ktoré sa našli v Hierkanopoli, majú už typickú egyptskú podobu a stali sa vzorom pre zobrazovanie panovníka po nasledujúce tisícročia.