William Matthew Flinders Petrie

Narodil sa na Mayon Road v Charltone, v anglickom grófstve Kent (dnes časť juhovýchodného Londýna), rodičom Williamovi Petriemu (* 1821 – † 1908) a Anne (* 1812 – † 1892), dcére kapitána Matthewa Flindersa, ktorý mapoval austrálske pobrežie.

Vyrastal v prísnej kresťanskej domácnosti (jeho otec bol členom Plymouthského bratstva). Petrie sa vzdelával v domácom prostredí, preto nemal oficiálne vzdelanie. Otec ho okrem iného učil pozorovať okolie, a tým položil základ neskoršej profesionálnej dráhy archeológa a výskumníka starovekých miest Egypta a Levanty.

Rodičia jeho záujem o archeológiu od malička podporovali. V ôsmich rokoch sa začal učiť francúzštinu, latinčinu a gréčtinu, až kým jedného dňa neodpadol. Potom sa učil doma s učiteľom alebo sám. V tomto veku mal už svoj vlastný archeologický názor, ktorý raz prezentoval pri rozhovore so svojim kamarátom. Počas návštevy chlapec popisoval odkrývanie rímskej vily v Bradingu na ostrove Wight. Petrie bol zhrozený a protestoval keď počul, ako robotníci nešetrne vyhádzali obsah nálezu lopatami. Podľa neho by zem mala byť pri odkrývaní nálezu jemne odkrájaná, kúsok po kúsku, aby bolo možné vidieť všetko čo sa v nej nachádza a ako sú všetky predmety v nej uložené.[2] „Všetko, čo som vtedy urobil,“ poznamenal si, keď mal sedemnásť, „bolo od začiatku vo mne. Pravdou je, že môžeme rozvíjať len to, čo je nám dané od narodenia. Ja som bol rodený archeológ.“[2]

Petrie počas výskumu v Gíze

Petrie sa po bádaní nad britskými prehistorickými monumentami (počnúc neskoro-rímsko-britským „britským táborom“, ktorý ležal neďaleko domu jeho rodiny v Charltone) a logike ich geometrie (v devätnástich obopol lanami Stonehenge), ktoré absolvoval počas svojej puberty, vybral začiatkom roku 1880 do Egypta. Chcel preskúmať a aplikovať tieto dispozičné vzťahy na Veľkú pyramídu pri Gíze. Pritom ako prvý dôkladne preskúmal spôsob ich stavby a konštrukcie. V tom čase existovalo niekoľko teórii a Petrie ich všetky poznal, žiadna sa však nezakladala na pozorovaniach z prvej ruky.[3] Neskôr uverejnil výsledky svojich triangulačných meraní a architektonickú analýzu. Práca bola príkladná v metodológii a presnosti, a dodnes je zdrojom časti základných informácií o teréne, na ktorom pyramídy stoja.

Počas pobytu ho vydesila miera deštrukcie monumentov (po niektorých známych pamiatkach uvádzaných v dobových sprievodcoch jestvovali už len stopy) a múmií. Opísal Egypt ako „horiaci dom, tak rýchla bola deštrukcia“ a pokladal za svoju povinnosť byť „záchrancom, postarať sa o všetko o čo sa dá, tak rýchlo ako to pôjde a potom, keď budem mať šesťdesiat, sadnem si a celé to spíšem.“

Koncom roku 1880 sa Petrie vrátil späť do Anglicka. Napísal niekoľko odborných článkov a stretol sa s Ameliou Edwards, novinárkou a mecenášom Nadácie pre výskum Egypta (EEF, dnes Spoločnosť pre výskum Egypta EES), ktorá sa stala jeho dôležitou podporovateľkou a neskôr ho menovala na miesto mimoriadneho profesora egyptológie na londýnskej University College, ktoré bolo platené zo zdrojov jej nadácie. Petrieho odbornosť urobila dojem, preto mu bolo ponúknuté miesto nástupcu švajčiarskeho egyptológa Éduarda Navilleho, ktorý je dnes známy hlavne vďaka svojej práci egyptskej Knihe mŕtvych. Jeho pozícia disponovala 250 librami mesačne na krytie prác. V novembri 1884 dorazil opäť do Egypta.

Najskôr začal v lokalite Tanis, ktorá je spätá hlavne s Novou ríšou, so 170 robotníkmi. Po príchode zreorganizoval systém, ktorý sa dovtedy používal v organizácii práce. Zrušil rolu prostredníka, ktorú dosiaľ vykonávali predáci robotníkov a celé riadenie vykopávok prebral na seba. Tým odstránil tlak, ktorému dovtedy čelili robotníci, a boli predákmi nútení hľadať nálezy, síce rýchlo ale lajdácky. Petrie bol obľúbený medzi robotníkmi, jeho kolegovia ho však v raných obdobiach považovali za amatéra a diletanta. Vďaka reorganizácii bol schopný nájsť niekoľko malých ale dôležitých nálezov, ktoré by sa inak stratili.

Hladová stéla je nápis vytesaný na skale na ostrove Sehel.

Ku koncu výkopov v Tanide sa mu minuli peniaze. Nechcelo sa mu však Egypt opúšťať, a tak strávil rok 1887 plavbou po Níle a fotením, skicovaním a robením záznamov. Počas týchto potuliek sa dostal aj na povrazové rebríky na ostrove Sehel blízko Asuánu a zaznamenal množstvo nápisov z raných období egyptských dejín, ktoré našiel na skalných stenách ostrova. Keď sa dostal do Asuánu, zastihol ho telegram, ktorý mu oznamoval zvýšenie finančných zdrojov pre prerušené vykopávky.

Ďalšou zástavkou bolo pohrebisko vo Fajjúme, čiastočne kvôli hrobom z obdobia po roku 30 pred Kr., ktoré neboli dovtedy úplne prebádané. Našiel neporušené hrobky a šesťdesiat slávnych portrétov múmií. Z textov, ktoré boli na múmiách zistil, že pred tým, ako boli uložené do hrobiek, boli opatrované po generácie v príbytkoch živých príbuzných, ktorí s nimi žili pod jednou strechou. Podľa dohody poslal polovicu portrétov Egyptskému oddeleniu starožitností. Neskôr však zistil, že riaditeľ inštitútu Gaston Maspero neprikladal portrétom veľkú hodnotu a dokonca ich nechal pohodené na dvore pred múzeom, napospas poveternostným živlom a okoliu. Nahnevaný žiadal všetky naspäť. Nakoniec Maspera donútil vybrať si dvanásť najlepších exemplárov pre svoje múzeum a ostatok odoslal do Londýna na špeciálnu výstavu do Britského múzea.

Ďalej pokračoval vo vykopávkach a objavil starovekú dedinu robotníkov z faraónskeho obdobia, ktorá bola spätá so spomínanými hrobkami.

V roku 1880 podnikol Petrie prvý z niekoľkých výjazdov do Palestíny, ktoré sa ukázali ako veľmi cenné archeologické aktivity. Jeho šesť týždňov trvajúce vykopávky na lokalite Tel el-Hesi v dnešnom Izraeli (Petriem mylne stotožnenú s biblickým mestom Lakiša) v rovnakom roku predstavujú prvú archeologickú aktivitu v Palestíne vôbec.

Ku koncu 19. storočia Petrie skúmal skupinu hrobiek vo Wádí al-Rababah (biblický Hinnom) pri Jeruzaleme, ktoré sú väčšinou kladené do doby železnej a skorého rímskeho obdobia. V tejto lokalite medzi nálezmi sa Petriemu podarilo objaviť dva rozdielne antické metrické systémy. Jeho prínos do palestínskej archeológie bol prezentovaný v roku 2007 na výstave „Budúcnosť minulosti: Petrieho palestínska zbierka“, usporiadanej londýnskou University College (ULC).[4][5]

Od roku 1891 pracoval na Atonovom chráme v el-Amarne. Pritom okrem iného odkryl 28 m² zdobenej dlažby z obdobia Novej ríše, so zobrazeniami záhrad, zvierat a loveckých scén. Nález sa stal hneď turistickou atrakciou. Bohužiaľ kvôli absencii akéhokoľvek prístupu z verejných komunikácii, turisti k nálezu chodili cez susedné polia obyvateľov priľahlej dediny a ničili ich. To domácich felahov nakoniec dohnalo k tomu, že nález zničili. Dnes vieme ako vyzerala len vďaka Petrieho dokumentácii.

Petrieho portrét od Georga Frederica Wattsa (koniec 19. storočia)

Novinárka a mecenáška Amelia Edwards, ktorá Petrieho finančne podporovala už od roku 1880, založila miesto mimoriadneho profesora egyptskej archeológie a filológie (Edwards Professor of Egyptian Archaeology and Philology) na University College v Londýne v roku 1892. Petrie ako prvý obsadil toto miesto. Aj potom ako ho prijal, pokračoval vo vykopávkach a školil študentov, z ktorých sa stali neskôr najlepší egyptológovia svojho obdobia. Roku 1913 predal londýnskej University College svoju veľkú zbierku egyptských predmetov, ktorá je dnes umiestnená v Petrieho múzeu egyptskej archeológie.

Počas sezóny 1895/96 sa v Ramesseu spriatelil s nemeckým egyptológom Wilhelmom Spiegelbergom. Spiegelberg mal na starosti vydania mnohých textov, ktoré objavil jeho britský kolega a Petrie venoval dôležité zbierky artefaktov Univerzite v Štrasburgu. Kaiser-Wilhelms-Universität Straßburg mu roku 1897 ako vyjadrenie vďaky priznala titul doctor honoris causa.[6]

Petrie so svojim archeologickým tímom začiatkom roku 1896 pracovali na odkrývaní chrámu na pridelenej koncesii v areáli Luxoru.[7] Tento chrámový komplex sa nachádzal severne neďaleko zádušného chrámu Amenhotepa III., ktorý bol postavený v záplavovej zóne.[1] Najskôr boli prekvapený, že práve odkrývaný objekt „tiež niesol mená Amenhotepa III., aj keď sa objavovali len na blokoch roztrúsených po lokalite. Mohol by mať jeden panovník dva zádušné chrámy? Petrie kopal ďalej a skoro našiel vysvetlenie: Chrám postavil Merneptah, syn a následník Ramesseho II., skoro úplne z kameňa, ktorý získal z blízkeho chrámu Amenhotepa III. Sochy z neho boli rozbité a hodené do základov. Úlomky ležiacich kamenných šakalov, ktorí kedysi museli impozantne lemovať nástupnú cestu k pylónu a rozpadnuté stĺpy, pomáhali tvoriť ako-takú predstavu o nádhere pôvodného chrámu. Našla sa aj socha Merneptaha – jeho prvý známy portrét. Ale to najlepšie malo ešte len prísť: Boli nájdené dve nádherné stély,[8] obe boli Merneptahom ulúpené a použité zo zadnej strany a ich pôvodne čelá boli otočené k stene. Jedna, krásne zdobená, predstavovala Amenhotepa III. v bitke s Núbijcami a Sýrčanmi, druhá z čierneho granitu bola vyššia ako tri metre. V tom čase nebolo vyššej známej stély. Jej pôvodný text pripomínal architektonické výdobytky Amenhotepa III., popisoval krásu a dokonalosť chrámu v ktorom stéla stávala. Z druhej strany stély vytesaný nápis zaznamenáva Merneptahov triumf nad Líbyjčanmi a morskými národmi. Spiegelberg podišiel a začal nápis čítať. Na konci textu narazil na jedno z mien kmeňov, nad ktorými Merneptah zvíťazil – ‚i-si-ri-ar?‘ Bol to Petrie, ktorého rýchla myseľ s predstavivosťou ponúkla hneď riešenie – ‚Izrael!‘ Spiegelberg s tým súhlasil a poznamenal: ‚Budú spokojní ctihodní otcovia?‘. Pri večeri toho istého dňa Petrie predpovedal: ‚Svet bude túto stélu poznať lepšie ako hocičo iné, čo som kedy našiel.‘ Bola to prvá zmienka slova ‚Izrael‘ v staroegyptskom texte vôbec a anglické noviny priniesli správu o náleze s veľkými titulkami.“[1]

Petrieho hrob v Jeruzaleme

Roku 1923 bol Petrie povýšený do rytierskeho stavu za služby preukázané britskej archeológii a egyptológii. V roku 1926 sa jeho záujem natrvalo presunul do Palestíny (aj keď v roku 1928 vykopal v Luxore pohrebisko, ktoré bolo tak bohaté na nálezy, že vďaka nemu mohol navrhnúť úplne nový exkavačný systém, vrátane porovnávacích tabuliek pre nálezy, ktoré sa používajú dodnes). Začal pracovať na rôznych lokalitách v juhozápadnej časti Palestíny, vrátane Tel el-Džemmeh a Tel el-Adžul. Po tom, ako sa roku 1933 stal emeritným profesorom, natrvalo sa presťahoval do Jeruzalema, kde žil aj so svojou manželkou.

Zomrel v Jeruzaleme 28. júla 1942, vo veku 89 rokov.

Ešte pred smrťou venoval svoju hlavu londýnskej Kráľovskej akadémii chirurgov, aby mohla byť preskúmaná jej veľká intelektuálna kapacita. Jeho telo bolo samostatne pochované na Protestantskom cintoríne hory Sion v Jeruzaleme. Kvôli vojnovému stavu v oblasti (stále hrozil Rommelov útok) sa však jeho hlava na ceste z Jeruzalema do Londýna oneskorila. Predpokladalo sa, že sa cestou stratila, avšak podľa úplného životopisu Margaret Drower sa nachádza v Londýne.

26. novembra 1896 sa v Londýne oženil s Hildou Urlin. Mali dve deti: Johna (* 1907) a Annu (* 1909).

• Inductive Metrology: Or, the Recovery of Ancient Measures from the Monuments, London: Saunders, 1877,
• Stonehenge, London: Edward Stanford, 1880,
• The Pyramids and Temples of Gizeh, London: Field & Tuer, 1883,
• Naukratis, London, 1886, http://www.lib.uchicago.edu/cgi-bin/eos/eos_title.pl?callnum=DT57.E28_vol3,6, dost. 26. august 2011,
• Racial portraits: 190 photographs from Egyptian monuments, London, 1887,
• A Season in Egypt, London: Trübner & Co., 1888,
• Two hieroglyphic papyri from Tanis, London: Trübner, 1889,
• Two hieroglyphic papyri from Tanis, London: Trübner, 1891,
• Tell el-Hesy (Lachish), London: Palestine Exploration Fund, 1892,
• A History of Egypt, from the Earliest Kings to the XVIth Dynasty, London, 1894,
• Catalogue of antiquities from Tel el Amarna, Upper Egypt, London, 1894,
• Egyptian Tales, London: Methuen, 1895,
• Syria and Egypt from the Tel El Amarna letters, London: Methuen & Co., 1898,
• Religion and conscience in Ancient Egypt: Lectures delivered at University College, London, London: Methuen & Co., 1898,
• Dendereh, London: Egypt Exploration Fund, 1900,
• Royal tombs of the first dynasty, London: Egypt Exploration Fund, 1900,
• Royal tombs of the earliest dynasties, London: Egypt Exploration Fund, 1901,
• Methods and Aims in Archaeology, London: Macmillan, 1904,
• Tools and Weapons, London: British School of Archaeology in Egypt and egyptian Research Account, 1917,
• Autobiography: “Seventy Years in Archaeology”, London: Sampson Low, Marston & Co., 1930.

Vyčerpávajúci zoznam publikovaných a nepublikovaných titulov je možné nájsť v:

• Uphill, E. P. (1972), „A Bibliography of Sir William Matthew Flinders Petrie (1853–1942)“, Journal of Near Eastern Studies 31: 356–379, http://www.yare.freeola.org/bibliographies/wmfpetrie.pdf