Nechen
Nechen (staroeg. nḫn) alebo Hierakón polis alebo Hierakonpolis (starogr. Ἱεράκων πόλις /hieˈrakōn ˈpolis/) bolo náboženské a politické centrum Horného Egypta na konci preddynastického a začiatku dynastického obdobia. Nechen bol aj kultovým mestom sokolieho boha Hora, ktorému bol na tomto mieste zasvätený jeden z najstarších chrámov v Egypte. Aj dlho po strate svojho politického významu si udržal Nechen postavenie kultového strediska božského patróna faraónov. Pôvodné sídlisko na mieste neskoršieho mesta sa datuje do obdobia Nakáda I alebo do neskoršieho Badariánu. V čase svojho vrcholného rozvoja okolo r. 3400 pred Kr. mal Nechen aspoň 5 000 a možno až 10 000 obyvateľov.
Vykopávky
Ruiny mesta boli po prvý raz vykopané na konci 19. storočia anglickými archeológmi J. E. Quibellom a F. W. Greenom. V hlavnej uskladňovacej komore nechenského chrámu našli dôležité protodynastické artefakty, napríklad aj Narmerovu paletu a slávnu hlavicu palcátu nesúcu meno kráľa Škorpióna.
V nedávnejšej dobe boli uskutočnené na mieste predošlých vykopávok ďalšie práce. Tím medzinárodných odborníkov pozostávajúci z archeológov, egyptológov, geológov a ďalších vedcov riadil až do svojej smrti roku 1990 Michael Hoffman, po ňom Barbara Adams z University College of London a Dr. Renee Friedmanom z Berkeley University a od roku 2001, kedy Barbara Adamsova zomrela, Dr. Friedman.
Pevnosť
Takzvaná Pevnosť je masívna stavba z nepálených tehál, ktorú nechal vystavať kráľ Chasechemuej z 2. dynastie. Zdá sa, že bola vystavaná rovnakým spôsobom a za rovnakým účelom ako „pevnosti“ v Abyde a nemala vojenský význam. Pravý účel týchto stavieb nie je známy, ale pravdepodobne súvisel s obradmi kráľovského úradu.
Stavba bola postavená na preddynastickom pohrebisku. Vykopávky na tomto mieste, spolu s krádežami tehiel, vážne poškodili statiku múrov, čo viedlo takmer k zrúteniu objektu. Posledné dva roky sa pokúša tím pod vedením Dr. Friedmana stabilizovať objekt a vyplniť miesta hroziace rozpadom novými nepálenými tehlami.