Paris (mytológia)

Paris (starogr. Πάρις – Paris, lat. Paris) je v gréckej mytológii syn trójskeho kráľa Priama a jeho manželky Hekaby, jeho manželka Helena, ktorú uniesol zo Sparty kráľovi Menelaovi, bola príčinou trójskej vojny.[1][2]

Paris

Noc pred narodením Parida mala jeho matka Hekaba zlovestný sen: porodí vraj horiacu fakľu, ktorá zapáli Tróju.[2] Kráľ Priamos sa preto obrátil na veštca, aby mu význam sna vysvetlil. Veštec zo sna vyvodil neblahé následky, Hekabe sa vraj narodí syn, ktorý zaviní pád Tróje. Priamos dal preto dieťa hneď po narodení odniesť na horu Ídu a pohodiť ho v lesnej húštine. Chlapca však našla medvedica a dojčila ho svojím mliekom, potom sa ho ujal pastier Agelaos, dal mu meno Paris a vychoval ho ako vlastného.[2][1]

Z chlapca vyrástol krásny mládenec, ktorý vynikal silou a chránil ostatných pastierov pred divými zvieratami a zbojníkmi, jeho druhovia ho preto nazvali Alexandros čiže "Ochranca mužov". O svojom kráľovskom pôvode nevedel, žil si spokojne a nemal ani najmenšiu potuchu, aký ho čaká osud.[1]

Jedného dňa, keď pásol svoje stádo a ako zvyčajne čakal na nymfu Oinóné, ktorá sa mu už dávno páčila, z ničoho nič sa pred ním objavil boh Hermes s troma bohyňami, s Diovou manželkou Hérou, bohyňou vojny Aténou a bohyňou lásky Afroditou. Boh Hermes pristúpil k nemu a podal mu zlaté jablko s nápisom "Tej najkrajšej!": má vraj z rozhodnutia najvyššieho boha Dia dať jablko tej, ktorá je podľa jeho mienky najkrajšia.[1]

Toto jablko malo poslúžiť ako pomsta bohyne sváru Eridy, za to, že nedostala pozvanie na svadbu fthíjskeho kráľa Pélea a morskej bohyne Thetidy. Treba uznať, že pomsta sa jej vydarila: len čo bohyne zazreli nápis, siahli za jablkom a každá z nich ho chcela vziať. Každá sa, samozrejme, považovala za najkrajšiu a jasne to dávala druhým dvom najavo. Vznikol z toho spor a bohyne sa preto obrátili na najvyššieho boha Dia, aby ho rozhodol. Diovi sa ale do toho nechcelo, vedel, že ak prisúdi jablko jednej, druhé dve si znepriatelí. Rozhodol sa teda, že sa ich všetkých troch aj s jablkom zbaví. Zavolal svojho posla Herma, podal mu jablko a rozkázal, aby ich odviedol na horu Ídu pri Tróji, kde žije pastier Paris, ktorý pre svoju nepredpojatosť tento spor rozsúdi.[1]

Paris sa tak stal rozhodcom v spore bohýň o prvenstvo v kráse. Veľmi však o to nestál, najprv chcel pred Hermom ujsť, ale potom si uvedomil, že ide o rozkaz najvyššieho boha a pozorne si bohyne poprezeral. Všetky tri mu pripadali krásne a nevedel sa rozhodnúť. Bohyne sa mu preto snažili pomôcť. Vychvaľovali svoje prednosti a hanili svoje súperky, ale tým mu úlohu ešte sťažili. Keď videli, že sa aj tak nevie rozhodnúť, začali ho sľubmi ovplyvňovať. Héra mu sľúbila vládu nad Áziou, Aténa víťazstvá vo vojnách a Afrodita lásku najkrajšej ženy. Paris sa rozhodol pre lásku najkrajšej ženy a podal jablko Afrodite.[1]

Najkrajšou ženou na svete bola Helena, dcéra boha Dia, manželka spartského kráľa Menelaa. Helena bola vydatá, ale to by pre bohyňu Afroditu nebolo prekážkou. Paris sa však najskôr musel dozvedieť o svojom pôvode. Jeho matka Hekabé za ním stále smútila a Priamos preto na počesť jeho pamiatke usporiadal slávnostné hry v zápasení. Víťaz mal získať najkrajšieho býka z celého kráľovstva. Toho býka našli samozrejme v Paridovej maštali a on sa rozhodol, že ho na hry sám privedie. Keďže tohto býka mal zo všetkých najradšej, rozhodol sa súťažiť na hrách, aby ho získal naspäť.[1]

Prihlásil sa teda do súťaže a vďaka svojej obratnosti a sile zdolal aj favorita súťaže, najstaršieho Priamovho syna Hektora. Synovia kráľa Priama to považovali za pohanu, že zvíťazil akýsi neznámi pastier a vyprovokovali s ním hádku s úmyslom ho zabiť. Paris však pred nimi ušiel a skryl sa v azyle Diovho oltára. Keď ho tam zazrela Priamova dcéra Kasandra, ktorá bola obdarená vešteckými schopnosťami, ihneď ho spoznala. Jeho rodičia sa nesmierne potešili, že sa ich syn našiel a Kasandra im márne pripomínala, že má zaviniť pád Tróje.[1]

Paris si na svoje nové postavenie rýchlo zvykol a na stretnutie s bohyňami zabudol. Bohyne však nezabudli. Héra a Aténa boli po prehre urazené a pripravovali pomstu a Afrodita sa chystala svoj sľub splniť. Vnukla Paridovi myšlienku vypraviť sa do Sparty známej krásou svojich žien. So svojim druhom Aineiom sa čoskoro ohlásil v paláci spartského kráľa Menelaa, ktorý ich priateľsky prijal a predstavil im svoju manželku Helenu. Paris sa hneď pri prvom pohľade do krásnej Heleny zaľúbil.[1]

Paris a Helena, autor:Jacques-Louis David (1748 – 1825)

Na druhý deň musel Menelaos pre neodkladnú rodinnú záležitosť odísť na Krétu a svojej manželke prikázal, aby sa o hostí počas jeho neprítomnosti postarala. Bohyňa Afrodita to využila a vyvolala v Helene takú lásku k Paridovi, že na svojho manžela zabudla, vzala pokladnicu a odišla s Paridom do Tróje. Keď sa Menelaos vrátil a zistil čo sa stalo, odišiel do Mykén, kde vládol jeho brat Agamemnón, aby sa s ním poradil. Po spoločnej porade sa dohodli, že sa vyberú za ithackým kráľom Odyseom, ktorý bol obratný vyjednávač, aby požiadal trójskeho kráľa Priama o vydanie unesenej Heleny.[3]

Odyseus však pri vyjednávaní neuspel. Paris bol ochotný vrátiť pokladnicu, ale Heleny sa vzdať nemienil. Kráľ Priamos sa za syna postavil a vyhlásil, že Helena ostane v Tróji. Agamemnón mu preto vypovedal vojnu a to nielen vlastným menom, ale menom všetkých achájskych kráľov, ktorým sa po dohode stal hlavným veliteľom. Na 1186 lodiach so stotisíc mužmi sa potom priplavil k brehom Tróje a zaútočil na mesto. Trójania, ktorí si za veliteľa vojsk zvolili vo velení veľmi schopného Priamovho syna Hektora, ich útok odrazili. Agamemnón sa teda rozhodol, že bude mesto obliehať. Vybudoval pevný tábor z ktorého na mesto podnikal útoky. Vojna sa však vyvíjala nerozhodne a pretiahla sa na celých desať rokov.[4]

Paris vo vojne samozrejme bojoval tiež, ale nesprával sa ako skutočný chlap a preto si nezískal rešpekt u druhov a ani u svojich nepriateľov. Niekedy sa ukázal prvých radoch, inokedy z bezpečnej vzdialenosti strieľal z luku, ale väčšinou kým iní bojovali on trávil čas so svojou Helenou. Jeho brat Hektor ho preto nemal rád, tak isto aj mnohí vojaci a ľudia v meste ho priam nenávideli. Až na sklonku vojny sa odvážil k prvému odvážnemu činu, keď vyzval na súboj spartského kráľa Menelaa. [5]Achájski a trójski velitelia sa vtedy slávnostne dohodli, že ak vyhrá Paris, môže si ponechať Helenu a Achájci odídu domov a ak vyhrá Menelaos, Helenu si odvedie a Trójania ostanú vo svojom meste.[5]

Paris sa na radosť svojich druhov, vedomý si zodpovednosti za výsledok vojny postavil proti Menelaovi, ale keď Menelaos zodvihol svoj oštep, stratil odvahu a ušiel do zadných radov svojho vojska. Hektor hneď za ním išiel, najprv mu dohováral a potom ho donútil, aby sa vrátil. Paris sa schopil a dal sa s Menelaom do boja. Po krátkom boji ho však už ležiaceho držal Menelaos za prilbu a chcel ho prebodnúť oštepom, ale v tom Parida zachránila bohyňa Afrodita, ktorá ho pod zastretým mračnom odniesla rovno do Heleninej spálne.[5][1]

Paris aj napriek prehre Helenu nevrátil a keď ešte navyše trójsky spojenec Pandaros porušil slávnostné prímerie, vojna sa opäť rozpútala v plnej sile a nakoniec sa skončila záhubou Tróje. Zomrel v nej aj Paris, ale ešte pred smrťou vykonal čin, ktorým si získal večnú slávu, zabil najväčšieho achájskeho hrdinu Achillea. Paris na neho vystrelil šíp z bezpečného úkrytu a boh Apolón usmernil let jeho šípu do Achilleovej päty, na jediné miesto, ktoré mal zraniteľné. Paris bol však krátko nato zasiahnutý otráveným šípom achájskeho lukostrelca Filoktéta. S nezahojiteľnou ranou, v hrozných bolestiach odišiel na Idu, kde prežil šťastnú mladosť a všetkými opustený zomrel. Jeho bývalí druhovia mu potom usporiadali pohreb. Helena naň neprišla, našla si medzitým útechu v náručí jeho brata Déifoba.[1] Na pohreb však prišla jeho prvá láska Oinoné, ktorá sa od žiaľu vrhla do plameňov jeho pohrebnej hranice.[6]