Marián Hossa

S hokejom začínal ako päťročný v Dukle Trenčín [10]. V Dukle hrával počas celej dorasteneckej a juniorskej kariéry. Najskôr začínal na poste centra, no potom ho vtedajší tréner Jaroslav Walter postavil na pravé krídlo [11]. Juniori Dukly získali v tomto období titul majstra Slovenska [12].

V seniorskej extralige debutoval ako 17-ročný. V prvej sezóne 1996/97 strelil v základnej časti 30 gólov, zaznamenal 24 asistencií a 44 plusových bodov, čím významnou mierou prispel k zisku majstrovského titulu [5][13][14].

Za Duklu hral aj v neskoršom období, niekoľko zápasov na začiatku sezóny 2001/02, nakoľko čakal na podpis nového kontraktu s Ottawou a taktiež v ročníku 2004/05, keď bola NHL na celý rok prerušená kvôli lockoutu. Za Trenčín vtedy odohral 25 zápasov, jeho spoluhráčmi boli aj Marián Gáborík a Pavol Demitra [15] a časť sezóny hosťoval v tíme nováčika švédskej Elitserien Mora IK, kde hral aj jeho brat Marcel [16].

V roku 1997 bol draftovaný v úvodnom drafte NHL tímom Ottawa Senators v prvom kole ako 12. v celkovom poradí. Zaujímavosť v drafte je porovnanie s rokom narodenia: 12.1.1979 - 1. kolo, 12. poradie rok draftu 1997. Už v najbližšej sezóne odišiel do zámoria, v prípravných zápasoch síce sa gólovo presadil, počas úvodných 7 stretnutí v NHL však zaznamenal len jednu asistenciu a bol poslaný do farmárskeho klubu Portland Winterhawks (WHL), kde pomohol získať Memorial Cup [17][18]. V nasledujúcej sezóne sa stal stabilným hráčom základného kádra Ottawy a stal sa jedným z najlepších hráčov mužstva [2]. Na začiatku sezóny sa musel zotaviť po zranení kolena, nakoniec odohral 60 zápasov, väčšinu v checking line [19]. Na konci sezóny 1999-00 bol so 29 gólmi streleckým lídrom klubu.

V sezóne 2000-01 s klubom uzavrel novú zmluvu, s ročným príjmom 650 000 dolárov [20]. Počas tejto sezóny prekonal 30-gólovú hranicu a stanovil klubový rekord pre počet asistencií v jednom zápase (5).[21]

V základnej časti sezóny 2002/03 dokázal streliť 45 gólov, čím prekonal klubový rekord ruského hokejistu Alexeja Jašina [22], zároveň bol tretím najlepším strelcom NHL [23]. V tejto sezóne (10. marca 2002) strelil v zápase proti Phoenixu jubilejný 100. gól v NHL [24]. V poslednej sezóne, ktorú odohral za Ottawu (2003/04) bol s 36 gólmi najlepším strelcom mužstva v základnej časti a celkovo dosiahol 82 kanadských bodov, čo bol najlepší výsledok v tíme. Najúspešnejším strelcom bol aj v play-off tejto sezóny [25].

Hossa v gólovej šanci prihráva spoluhráčovi Petrovi Bondrovi

Marián Hossa bol jedným z mála hokejistov, ktorým sa po uzavretí novej kolektívnej dohody medzi hráčmi a majiteľmi klubov NHL po ročnom lockoute, plat neznížil, ale naopak zvýšil. Po dlhých rokovaniach 23. augusta 2005, posledný deň pred vypršaním termínu, jeho klub Ottawa Senators súhlasil s podpisom zmluvy na tri roky za 18 miliónov dolárov [26]. Na sezónu 2005/06 mal tak zaručený príjem 5 mil. USD, čím sa stal najlepšie plateným slovenským hokejistom v NHL. Už o niekoľko hodín po podpise ho však prekvapujúco vymenili do Atlanty Thrashers za Danyho Heatleyho s trojročným platom 13,5 milióna dolárov [27]. Po siedmich sezónach v Ottawe, počas ktorých sa Hossa stal jedným z jej najdôležitejších hráčov, tak zmenil svoje pôsobisko. Práve výmena medzi týmito dvoma hokejistami patrí medzi najväčšie v histórii NHL, vtedajší kapitán Ottawy Daniel Alfredsson opísal oboch hokejistov ako rozdielnych, ale produktívnych hráčov [6].

Hossa odohral svoj prvý zápas za Thrashers 22. septembra 2005, bol to prípravný zápas v ktorom Atlanta podľahla Floride Panthers 3:4 [28]. V prvej sezóne v Atlante si Hossa so ziskom 92 bodov vytvoril svoje bodové maximum. Atlante však play-off aj kvôli zraneniu brankárskej jednotky Kariho Lehtonena ušlo o dva body [29]. V nasledujúcej dosiahol ako prvý hráč Thrashers v histórii 100 bodov za sezónu a zároveň sa stal prvým Slovákom, ktorému sa to podarilo v ére samostatného Slovenska. V rebríčku produktivity celej NHL skončil šiesty. V 1. kole play-off sa stretol so svojím bratom Marcelom z New Yorku Rangers[30], Atlanta bola vyradená hladko 0:4 na zápasy [31].

Po sezóne bol nominovaný aj na rôzne ocenenia v NHL. V hlasovaní o Hart Trophy získal 10. miesto [32].

Hossa v drese Penguins

Mariánovi Hossovi na konci sezóny 2007/08 končila zmluva. Ku koncu februára bolo jasné, že sa s Atlantou na novom kontrakte nedohodne a tak ho čakal prestup do iného klubu [33]. Záujem prejavili viaceré kluby NHL (ako San José Sharks, Detroit Red Wings a Montreal Canadiens [34]). Nakoniec ale v posledný možný termín pred koncom prestupového obdobia bol spolu s krídelníkom Pascalom Dupuisom vymenený Pittsburghu [35] za Colbyho Armstronga, Erika Christensena, Angela Esposita a právo výberu v prvom kole draftu. Hossa mal popri mladíkoch Sidneym Crosbym a Jevgenijovi Malkinovi pomôcť tučniakom v play off [35]. 28. februára debutoval za Penguins v zápase proti Bruins. Po približne 10 minútach si ale po zrážke s Glenom Murrayom zranil koleno a zápas nedohral [36].

V prvom kole play-off prispel k vyradeniu svojho bývalého klubu, Ottawy. V zápasoch nastupoval v útoku s Crosbym a v sérii zaznamenal celkovo 5 bodov [37]. 4. mája 2008 v zápase proti New Yorku Rangers rozhodol o postupe Pittsburghu do finále Východnej konferencie, keď strelil dva góly vrátane víťazného v predĺžení (Pittsburgh vyhral 3:2, na zápasy 4:1) [38].

Vo finále Východnej konferencie Pittsburgh porazil Philadelphiu Flyers 4:1 na zápasy, Hossa zaznamenal v rozhodujúcom zápase gól a tri asistencie a bol vyhlásený za druhú hviezdu stretnutia. Stal sa deviatym Slovákom, ktorý sa prebojoval do finále Stanley Cupu (prvý Stan Mikita mal kanadské občianstvo) [39]. Vo finále Stanley Cupu sa Pittsburgh stretol s Detroitom Red Wings, no napokon prehral na zápasy 2:4. Hossa skončil v play-off v kanadskom bodovaní na treťom mieste, keď spolu strelil 12 gólov a pripísal si 14 asistencií [40].

Aj napriek neúspechu vo finále je prestup Hossu do Pittsburghu označovaný ako jeden z najlepších počas sezóny a za jednu z najkvalitnejších posíl pred play-off [41][42].

Hossa pred zápasom za Red Wings

Po sezóne 2007/08 sa stal voľným hráčom [43] a 2. júla 2008 podpísal ročný kontrakt s Detroitom Red Wings na 7,4 miliónov dolárov [44][3]. Hossa v drese Red Wings nosí číslo 81, pretože číslo 18 v Detroite patrí dlhoročnému hráčovi Red Wings Kirkovi Maltbymu [45]. 18. októbra 2008 strelil v zápase proti New York Rangers svoj 300. gól v NHL, ktorý bol zároveň jeho prvý gól v drese Detroitu [46]. V ročníku 2008-09 sa opäť zopakovalo rovnaké zloženie finále Stanley Cupu, tentokrát však Hossa hral v drese Red Wings práve proti Penguins.[47]. Po sedemzápasovej sérii sa víťazom Stanley Cupu stal však Pittsburgh.

1. júla 2009 sa ako voľný hráč stal hráčom klubu Chicago Blackhawks, s ktorým podpísal 12-ročnú zmluvu s príjmom 5,2 milióna dolárov ročne.[48] Na začiatku sezóny sa podrobil operácii ramena a vynechal tak začiatok sezóny.[49] Za Blackhawks debutoval 25. novembra 2009 v zápase proti San José Sharks, v tomto zápase zároveň strelil dva góly.[50] Nosí dres číslo 81, pretože dres s číslom 18 visí pod stropom United Centre. Nosil ho Denis Savard. S Chicagom sa mu hneď v prvej sezóne opäť podarilo postúpiť do finále, tentokrát v ňom bol jeho klub úspešný a Hossa si konečne po dvoch prehratých finále siahol v tom treťom na Stanleyho pohár. V tomto klube dosiahol 20. novembra 2011 850 bodov a 30. októbra 2014 métu 1000 bodov proti Ottawe Senators. 15. júna 2015 Hossa spolu s tímom Blackhawks vyhral po porazení Tampy Bay ďalší Stanleyho pohár.

21. júna 2017 ohlásil prerušenie kariéry kvôli závažnej alergickej reakcii na športovú výstroj.[8] Liečba, ktorú podstúpil, si vyžaduje pauzu, nakoľko mu spôsobuje vážne vedľajšie účinky. Posledných niekoľko rokov bol pod dohľadom lekárskeho tímu Chicaga a súkromne podstupoval liečbu rozširujúceho sa kožného ochorenia. Marián Hossa nevylúčil aj koniec hokejovej kariéry.[9]

Marián Hossa (vpravo) pri otváraní hokejbalového štadióna v Nesluši (2004)

Hossa v drese Slovenska na Zimných olympijských hrách 2010

Marián Hossa reprezentoval Slovensko ako junior na Majstrovstvách sveta do 20 rokov v rokoch 1997 vo Švajčiarsku a v 1998 vo Fínsku [51].

Jeho prvým seniorským turnajom boli Majstrovstvá sveta 1997 vo Fínsku, na ktoré ho nominoval tréner Jozef Golonka [52]. Nastúpil vtedy ešte ako 18-ročný talent slovenského výberu [53]. Hral aj na Majstrovstvách sveta 1999 v Nórsku. Odohral šesť stretnutí v ktorých strelil 5 gólov a na dve prihral, čím sa stal spolu so Žigmundom Pálffym najlepším strelcom Slovenska [54].

Celkovo Hossa za Slovensko nastúpil na majstrovstvách sveta v rokoch 1997, 1999, 2001, 2004, 2005, 2006, na Zimných olympijských hrách 2002 v Salt Lake City, 2006 v Turíne a Zimných olympijských hrách 2010 vo Vancouveri a na Svetovom pohári v roku 2004. Zaujímavosťou je, že ako jeden z mála špičkových slovenských hráčov v strednom veku zatiaľ nezískal medailu z majstrovstiev sveta [5]. Spolu odohral za seniorskú reprezentáciu 72 zápasov v ktorých dal 33 gólov.[55]

Na svetovom šampionáte v lotyšskej Rige pricestoval ako najväčšia hviezda a kapitán slovenského mužstva [56]. V zápase s Kazachstanom sa po zákroku protihráča Alexeja Litvinenka zranil a v ďalších dôležitých stretnutiach proti Rusku a Švajčiarsku nemohol nastúpiť kvôli poškodeniu vnútorného väzu ľavého kolena [57]. Na kľúčové stretnutie proti Švédsku nastúpil s menším zranením a mal významný podiel na výhre svojho mužstva 5:2, keď zaznamenal gól a dve asistencie [58]. Po vypadnutí slovenského tímu vo štvrťfinále s Kanadou, kde prihral na jediný gól svojho mužstva (prehralo 1:4), bol vyhlásený za najlepšieho útočníka Slovenska na turnaji.

V roku 2007 ho po vypadnutí Atlanty v prvom kole play-off ho kontaktoval reprezentačný tréner Július Šupler. Po krátkom čase sa vyjadril ohľadom svojej účasti kladne, s tým, že sa na šampionát dostaví neskôr. Nehral tak v prvom zápase proti Nórsku (rovnako ako Pavol Demitra, s ktorým pricestoval) [59]. Hral znovu v „trenčianskom“ útoku s Demitrom a Gáboríkom, strelil 2 góly a zaznamenal 4 asistencie. Mužstvo vypadlo so Švédskom vo štvrťfinále a obsadilo 6. miesto.

Slovensko obsadilo na zimnej olympiáde v Turíne piate miesto. Po tom ako postúpilo zo základnej skupiny bez straty bodu, bolo vyradené v štvrťfinále Českom [60]. Marián Hossa hral spoločne s Pavlom Demitrom a Mariánom Gáboríkom v prvom útoku, ktorý dal na olympiáde 10 gólov, čo je viac ako zvyšok mužstva dohromady [61]. S 10 bodmi za 5 gólov a 5 prihrávok bol najproduktívnejším hráčom a najlepším strelcom Slovenska, zároveň tretím najproduktívnejším hráčom i tretím najlepším strelcom olympiády (oboje spolu s Danielom Alfredssonom). V +/- hodnotení sa umiestnil s 9 plusovými bodmi na druhom mieste zo všetkých účastníkov olympiády a spoločne s Mariánom Gáboríkom bol s 19 strelami najčastejšie strieľajúcim hráčom Slovenska.

Účasť Mariána Hossu na zimných olympijských hrách 2010 vo Vancouveri bola ohrozená vzhľadom na predchádzajúce zranenie.[62] Napriek tomu nastúpil už v prvom zápase proti Česku v rámci takzvaného trenčianskeho útoku spolu s bratom Marcelom a Pavlom Demitrom. V druhom zápase Slovenska proti Rusku dal vyrovnávajúci gól na 1:1. Vo štvrťfinále zaznamenal 3 asistencie. Celkovo strelil 9 kanadských bodov, čím sa stal druhým najproduktívnejším hráčom na olympiáde.