Miroslav Šatan

Miroslav Šatan vyrastal v Jacovciach pri Topoľčanoch, s hokejom začínal v klube HC VTJ Topoľčany, kde hrával juniorskú súťaž. Po dosiahnutí plnoletosti si ho v rámci povinnej vojenskej služby vybralo armádne mužstvo Dukla Trenčín. Prvý ročník 1992/93 odohral v česko-slovenskej lige, ďalší v novovzniknutej slovenskej extralige a strelil v 39 zápasoch jej základnej časti 41 gólov. V roku 1993 bol draftovaný v úvodnom drafte NHL klubom Edmonton Oilers v šiestom kole z celkového 111. miesta.

Sezónu 1994/95 odohral v Severnej Amerike v nižších súťažiach. Za farmu Edmontonu Cape Breton Oilers (AHL) zaznamenal v 25 zápasoch 24 gólov a 16 asistencií. V nasledujúcom ročníku sa prebojoval do zostavy Edmontonu. Prvý bod za prihrávku získal už v prvom zápase proti Philadelphii Flyers a prvý gól dal o týždeň neskôr v zápase s Vancouver Canucks. Istý čas hrával v útoku s ďalším slovenským hokejistom Zdenom Cígerom.

Prehľad medailí
Reprezentácia: Slovensko
ľadový hokej
Majstrovstvá sveta
		Fínsko 2012
		Fínsko 2003
		Švédsko 2002
		Rusko 2000

V roku 1997 ho vedenie Oilers vymenilo za Barrieho Moora a Craiga Millara do Buffala Sabres. V novom klube sa dokázal rýchlo presadiť. 7. apríla 1997 strelil svoj prvý hetrik v NHL.[1] V sezóne 1997/98 skončil na druhom mieste v mužstve v počte strelených gólov (22) a bol prvý v kanadskom bodovaní (46).

V sezóne 1998/99 strelil 40 gólov, čo bolo najviac v kariére, zaznamenal 26 asistencií a 24 plusových bodov.

V ročníku 1999/00 nastúpil ako jediný hráč Buffala za Výber Sveta pri jubilejnom 50. zápase All Star v Toronte. V základnej časti zaznamenal 33 gólov, 34 asistencií, opäť sa stal najlepším strelcom svojho tímu.

V sezóne 2000/01 dal v základnej časti 29 gólov a získal celkovo 62 bodov, čo bolo najviac spomedzi všetkých hráčov klubu. Okrem toho sa dostal do elitnej skupiny 11 útočníkov, ktorí dokázali v posledných troch sezónach NHL nastrieľať spolu viac ako 100 gólov.

Ročník 2001/02 skončil s výsledkom 37 gólov a 36 asistencií, čo bol jeho najlepší bodový výkon (73) v NHL. V mužstve Buffala je však veľmi citeľný odchod brankárskej opory Dominika Hašeka a tak sa prvýkrát po 5 sezónach nedostalo do play-off. Táto situácia sa opakovala aj v ďalších rokoch, čo umožnilo Šatanovi účasť na svetových šampionátoch.

V sezóne 2002/03 bolo Buffalo Sabres v komplikovanej situácii, jeho majiteľ sa ocitol po účtovných podvodoch vo väzení, klub vyhlásil bankrot, hráčom meškali výplaty a uvažovalo sa dokonca o ukončení pôsobenia mužstva v NHL. Šatan napriek týmto nepriaznivým okolnostiam dosiahol 75 bodov, čím prekonal svoje maximum v kariére.

V sezóne 2004/05 (počas lockoutu v NHL) posilnil extraligový HC Slovan Bratislava, odohral 18 zápasov základnej časti a play-off. V útoku nastupoval so Zdenom Cígerom, výraznou mierou sa zaslúžil na vybojovaní majstrovského titulu, klub v semifinále vyradil favorizovanú Duklu Trenčín a vo finále HKm Zvolen.

Pred sezónou 2005/06 podpísal Miroslav Šatan zmluvu na tri roky s klubom New York Islanders na 12,75 milióna USD. Ročne tak zarobil 4,015 milióna USD.

V januári 2008 si natrhol postranný väz v kolene, vo februári sa mu toto zranenie obnovilo. Ročník dohral s ortézou a užíval lieky pri bolesti, v 80 zápasoch dosiahol len 41 bodov. Po konci sezóny neprešiel výstupnými testami a na svetový šampionát nepricestoval.[2] Po sezóne sa stal voľným hráčom.

3. júla 2008 sa stal hráčom Pittsburghu Penguins, s ktorým podpísal ročnú zmluvu na 3,5 milióna dolárov.[3]

4. februára 2009 odohral proti Tampe Bay svoj 1000. zápas v NHL. V marci ho vedenie zaradilo na listinu nechránených hráčov, a angažovalo Billa Guerina. Keďže si Šatana nevybral žiaden iný klub, klub prekročil platový limit 56,7 milióna dolárov a poslal ho do farmárskeho mužstva Wilkes-Barre Scranton Penguins v AHL.[4] Pred zápasmi play-off (v ktorých neplatí platový limit) ho Pittsburgh povolal späť a prešli až do finále, kde porazili Detroit Red Wings. Po 15-tich sezónach v NHL sa mu podarilo získať Stanley Cup. [5] Stal sa tak prvým hokejistom, ktorému sa podarilo zvíťaziť na MS v kategóriách A, B a C i v Stanley Cupe.

Začiatkom roku 2010 podpísal jednoročnú zmluvu s tímom NHL Boston Bruins [6], ktorá obsahovala klauzulu, ktorá mu zaručovala miesto v prvom tíme. Darilo sa mu najmä v play-off, keď v 13 zápasoch zaznamenal 10 bodov.

8. januára 2011 uzavrel kontrakt s mužstvom Dinamo Moskva.[7] V klube však odohral len 6 zápasov a utrpel zranenie po zákroku Petra Čáslavu.

V sezóne 2011/12 hral za HC Slovan Bratislava, bol kapitánom a najproduktívnejším hráčom, klub získal extraligový titul po dramatickej finálovej sérii proti HC Košice. V ďalšom ročníku Slovan vstúpil do KHL. Šatan však odohral len 21 zápasov, pretože 3. novembra 2012 po zákroku Zdena Cháru z Levu Praha utrpel zranenie krčnej chrbtice. [8] Podľa vyšetrenia magnetickou rezonanciou bola platnička posunutá do miechového kanála o 4,5 milimetra, Šatan nosil fixačný golier. Od februára trénoval individuálne, [9] do konca sezóny na klubovej úrovni nehral, zúčastnil sa však svetového šampionátu.

30. novembra 2013 podpísal opäť zmluvu so Slovanom Bratislava, hral v útoku s Brankom Radivojevičom a Liborom Hudáčkom. [10]

Na zimnej olympiáde v Lillehammeri bol ako devätnásťročný najmladším hráčom Slovenska. V prvom zápase proti Švédsku (4:4) ho tréner Šupler poslal na ľad až v druhej tretine, pričom hneď strelil gól. Slovensko vyhralo základnú skupinu, vo štvrťfinále prehralo s Ruskom 2:3 po predĺžení a napokon obsadilo 6. miesto. Šatan sa stal najlepším strelcom turnaja, keď zaznamenal v 8 zápasoch 9 gólov.

Na MS C-kategórie v Spišskej Novej Vsi a Poprad, ktoré Slovensko vyhralo, strelil 7 gólov.

Na MS B-kategórie v Bratislave pricestoval napriek otrasu mozgu, o ktorom neinformoval vedenie klubu. Prvú polovicu turnaja cítil bolesti hlavy a tepanie srdca. Peter Šťastný si ho vyžiadal do prvého útoku (rovnako tak Róberta Petrovického), ako dôvod uviedol, že chcel hrať s hráčmi, ktorí majú skúsenosti so zámorským hokejom. Šatan dosiahol 7 gólov a 6 asistencií. V najdôležitejšom zápase proti Lotyšsku (4:3) strelil podľa vlastných slov najkurióznejší gól svojej kariéry, keď po strele Stanislava Medříka tečoval puk mimo bránku, od zadného mantinelu sa odrazil pred bránu do hokejky brankára Naumovsa, od nej do jeho kolena a od neho do bránky. Petrovi Šťastnému prihral na víťazný štvrtý gól. Mužstvo zvíťazilo vo všetkých stretnutiach a vybojovalo postup do elitnej kategórie.

Pri premiére v najvyššej kategórii MS vo Viedni Slovensko obsadilo 10. miesto, Šatan zaznamenal v piatich zápasoch tri asistencie. Na ďalšom šampionáte sa kvôli pravidelnej účasti Buffala v play-off objavil až o štyri roky.

Na svetovom šampionáte v ruskom Petrohrade získalo Slovensko pod vedením reprezentačného trénera Jána Filca prvú medailu v histórii – striebro. Šatan, ktorý bol kapitánom, hral v útoku s Michalom Handzušom a Ľubošom Bartečkom. Stal najlepším strelcom šampionátu, v 9 zápasoch strelil desať gólov, zaznamenal dve asistencie. Vo finále, v ktorom tiež skóroval, jeho mužstvo prehralo s Českom 3:5.

Na MS 2002 v Göteborgu bol opäť kapitánom slovenského tímu. Mužstvo dosiahlo historický úspech, keď sa stalo majstrom sveta. V semifinále proti Švédsku vyrovnal v predposlednej minúte tretej tretiny na 2:2 (v presilovke po faule na neho),[12] skóroval aj vo finále proti Rusku (4:3). Stal sa najproduktívnejším hráčom turnaja (5 gólov a 8 asistencií), bol vyhlásený za najužitočnejšieho hráča a zaradený do All Stars.[13]

Na majstrovstvách sveta v Helsinkách Slovensko získalo bronzové medaily, po prvom víťazstve na najvyššom medzinárodnom fóre nad hokejistami Česka. Kapitán mužstva Šatan dosiahol v 9 zápasoch 10 bodov za 6 gólov a 4 asistencie.

Na šampionáte vo Viedni a Innsbrucku obsadila slovenská reprezentácia piate miesto. Po kvalitných výkonoch v základnej skupine (Bielorusko 2:1, Rusko 3:3 a Rakúsko 8:1), postúpilo Slovensko do ďalších bojov z prvého miesta. V osemfinálovej skupine slovenská reprezentácia prehrala s Českom (1:5), ďalšie dva zápasy vyhrala (Švajčiarsko 3:1, Kazachstan 3:1). V skupine skončilo Slovensko na treťom mieste za Ruskom a Českom a v štvrťfinále sa stretlo s Kanadou. V dramatickom zápase prehralo 5:4 gólom Joe Thorntona, streleným 4 minúty pred koncom zápasu, a bolo vyradené z bojov o medaily. Miroslav Šatan nastúpil v základnej skupine v treťom útoku spoločne s Michalom Handzušom a Ľubošom Bartečkom, získal iba jeden bod za prihrávku na gól Michalovi Handzušovi v zápase s Rakúskom. V ďalšej časti šampionátu ho tréner František Hossa presunul do prvého útoku k Jozefovi Stümpelovi a Žigmundovi Pálffymu. V zápase so Švajčiarskom dal gól a prihral Žigmundovi Pálffymu na ďalší, skóroval aj v zápase s Kazachstanom. Celkovo získal 4 body za dva góly a dve prihrávky.

Slovensko obsadilo na zimnej olympiáde v roku 2006 piate miesto. Po kvalitných výkonoch v základnej skupine, ktorú vyhralo bez straty bodu, bolo vyradené v štvrťfinále Českom. Miroslav Šatan nastupoval v druhom útoku spoločne s Petrom Bondrom a Richardom Kapušom. Získal dva body za prihrávky na góly Petrovi Bondrovi.

Miroslav Šatan po vypadnutí svojho klubu s Buffalom Sabres v 1. kole play-off prijal pozvánku trénera Júliusa Šuplera na svetový šampionát v Rusku.[14] Hráči si ho prostredníctvom tajného hlasovania formou lístkov zvolili za kapitána, jeho asistentami boli Zdeno Chára a Pavol Demitra.[15] Slovensko vypadlo so Švédskom vo štvrťfinále a obsadilo 6. miesto. Šatan zaznamenal 8 bodov za gól a 7 asistencií.

Ján Filc ho nominoval na zimnú olympiádu vo Vancouveri. 11. februára (šesť dní pred prvým zápasom Slovenska) ho napadol protihráč Steve Downie z Tampy Bay a spôsobil mu tržné zranenie ruky, podľa Šatanovho vyjadrenia bola jeho účasť v prvých zápasoch turnaja ohrozená.[16] Strelil víťazný gól v osemfinále proti Nórsku. Slovensko obsadilo historicky najlepšie 4. miesto na olympiáde.

Po vypadnutí v play-off s Bostonom posilnil výber Glena Hanlona na dva zápasy v štvrťfinálovej skupine, nebodoval. Slovenské mužstvo skončilo na 12. mieste.

Na domácom svetovom šampionáte strelil tri góly a zaznamenal dve asistencie, spolu s Ladislavom Nagyom bol najlepším strelcom i najproduktívnejším hráčom Slovenska. Mužstvo sa neprebojovalo do štvrťfinále a obsadilo 10. miesto.

Na MS vo Fínsku a Švédsku sa Slovensko prekvapivo prebojovalo až do finále, v ktorom podľahlo Rusku. Šatan strelil dva góly v semifinále proti Česku – z toho jeden po samostatnom úniku v oslabení. Spolu na podujatí zaznamenal 4 góly a 2 asistencie. [17]

Šatan pôvodne neuvažoval o účasti na MS 2013 vzhľadom na neukončenú rekonvalescenciu. Podľa jeho vlastných slov ho pred šampionátom navštívili doma v Limbachu prezident SZĽH Igor Nemeček, generálny manažér Otto Sýkora a tréner Vladimír Vůjtek, a presvedčili ho, že hoci nepodá plnohodnotný výkon, dôležitá bude aj jeho podpora v hráčskej kabíne. Slovensko sa prebojovalo do štvrťfinále, v ktorom prehralo s domácim Fínskom 3:4. Šatan na podujatí zaznamenal gól a dve asistencie.

Tréner Vladimír Vůjtek ho 7. januára 2014 nenominoval na olympijské hry v Soči, pričom prehlásil, že jeho hra nebola na vyššej úrovni než u nominovaných hokejistov.[18] Argumentoval, že Šatan podpísal zmluvu so Slovanom až 30. novembra a nie je rozohratý, nakoľko ostatní hráči hrajú už dva mesiace vo svojich kluboch. Toto rozhodnutie sa stretlo s výraznou odozvou médií a fanúšikov. Kritizovali ho napr. bývalý reprezentačný tréner Július Šupler, Peter Šťastný a dokonca aj politička Anna Záborská.[19] Súhlasil s ním bývalý hokejový tréner Jaroslav Walter. Vůjtek pôvodne ako náhradníka určil Branka Radivojeviča. Šatan ešte v ten istý deň strelil dva góly Neftechimiku Nižnekamsk. Ďalší deň Vůjtek korigoval pôvodné vyjadrenie a uviedol, že náhradníkom sa stane najlepší z nenominovaných a Šatan má stále šancu. Napriek tomu, že Šatan pokračoval v bodovej produktivite, generálny manažér SZĽH Otto Sýkora 16. januára 2014 vyhlásil, že nezapadá do koncepcie mužstva a nebude teda ani náhradníkom. [20] Namiesto zraneného Mariána Gáboríka bol nominovaný Radivojevič. Slovensko na olympiáde prehralo všetky zápasy a obsadilo 11. miesto. Vůjtek následne uviedol, že Šatan by na olympiáde hral nebyť sporu s Chárom. [21]

Posledným reprezentačným podujatím Miroslava Šatana boli majstrovstvá sveta v Minsku. Hral v prvom útoku, zaznamenal gól a dve asistencie. Slovensko nepostúpilo do štvrťfinále, obsadilo 9. miesto. Po záverečnom zápase s Dánskom oznámil ukončenie hokejovej kariéry.[22]