Vladimír Vůjtek (1947)

• 1x strieborná medaila – slovenská reprezentácia (MS 2012)
• 2x majster Ruskej superligy – Lokomotiv Jaroslavľ (2001/02, 2002/03)
• 3. miesto – Ak Bars Kazaň (2003/04)
• 2. miesto – HC Vítkovice (1992/93))
• 2. miesto – AC ZPS Zlín (1994/95)
• 2. miesto – HC Vítkovice (1996/97)
• 3. miesto – HC Vítkovice (1997/98))

17. augusta 2011 sa stal trénerom slovenskej reprezentácie, keď nahradil Glena Hanlona.[1]

Vůjtek počas svojej prvej sezóny vylúčil z reprezentácie Petra Podhradského (98 zápasov, strieborná medaila) a útočníka Ladislava Nagya (66 zápasov, zlatá a bronzová medaila), lebo odmietli niekoľko pozvánok na prípravné turnaje. [2]

Na MS v Helsinkách a Štokholme Slovensko vybojovalo senzačné strieborné medaily, keď vo štvrťfinále porazilo Kanadu 4:3 a v semifinále Česko 3:1. Vo finále prehralo s Ruskom 2:6.

Na svetový šampionát v Štokholme a Helsinkách nominoval obrancu Vladimíra Mihálika, ktorý nehral pravidelne ani vo svojom klube a ktorého ako hráčsky agent zastupuje jeho syn. [3] Slovensko sa na poslednú chvíľu prebojovalo do štvrťfinále, v ktorom prehralo s domácim Fínskom 3:4, pričom po prvej tretine prehrávalo už 0:3. Za stavu 3:3 v tretej tretine poslal Vůjtek na ľad štvrtý útok neskúsených hráčov, ktorí inkasovali štvrtý gól. Tri minúty pred koncom pri veľkom tlaku Slovenska fínsky hráč vyhodil puk na zakázané uvoľnenie, čo znamenalo, že fínske mužstvo nemohlo striedať. Vůjtek si však vzal oddychový čas, umožnil súperovým hráčom na ľade oddýchnuť si a pri následnej hre bez brankára sa ubránili bez väčších problémov.[4] Podľa Vůjteka mužstvo na turnaji splnilo svoj cieľ. [5]

7. januára oznámil nomináciu na olympijské hry v Soči. Nefiguroval v nej dlhoročný reprezentant Miroslav Šatan, čo Vůjtek zdôvodnil slovami, že nemal lepšiu formu než nominovaní hokejisti. Za náhradníka určil Branka Radivojeviča. Toto rozhodnutie sa stretlo s výraznou odozvou médií a fanúšikov. Keď ešte v ten istý deň strelil Šatan v zápase KHL dva góly, na druhý deň korigoval toto vyjadrenie, a uviedol, že náhradníkom bude hráč, ktorý do olympiády preukáže najlepšiu formu. Napriek tomu, že Šatan pokračoval v gólovej produktivite, 16. januára generálny manažér Otto Sýkora uviedol, že nepasuje do koncepcie. Namiesto zraneného Mariána Gáboríka bol nominovaný Radivojevič. Slovensko na olympiáde prehralo všetky zápasy - v základnej skupine s USA 1:7, Slovinskom 1:3 a Ruskom 0:1 (po samostatných nájazdoch). V osemfinále prehralo s Českom 3:5. Vůjtek podľa vlastných slov uvažoval dve minúty pred koncom o odvolaní brankára pred vhadzovaním v útočnom pásme, nespravil to však, lebo ho "prehovorili hráči". Uviedol tiež, že nominácia nebola celkom jeho vec[6] a Šatan by hral nebyť konfliktu s Chárom.[7] Ponúkol svoju rezignáciu (spolu s Ottom Sýkorom), ktorú však Výkonný výbor SZĽH neprijal. [8]

Pred svetovým šampionátom v Minsku prehodnotil svoje rozhodnutie a opäť kontaktoval Nagya a Podhradského - ten sa však ospravedlnil, ako aj 21 ďalších hráčov. Nominoval Miroslava Šatana, ktorý odohral v pozícii kapitána posledný turnaj v reprezentácii. Opäť bol nominovaný aj Vladimír Mihálik. Slovensko prehralo s Českom 2:3 (po predĺžení), 3:5 s Francúzskom, 1:3 so Švédskom, vyhralo nad Talianskom 4:1 a 4:3 nad Dánskom. Nepostúpilo do štvrťfinále a obsadilo 9. miesto.