Maršová-Rašov

Pomenovanie Maršová dostala obec po feudálnych pánoch Maršovských, ktorí túto oblasť vlastnili. Meno Rašov pochádza údajne od rastliny rasso, ktorej sa v týchto miestach dobre darilo. Počas Rakúsko-Uhorskej monarchie boli obidve časti obce spojené pod jedným menom Marso-Falow-Raso. Po vzniku ČSR dostala obec meno Maršová-Rašov. Nariadením vlády SR z 3. marca 1998 číslo 71/1998 Z. z. sa názov úradne potvrdil na Maršová-Rašov.

Nadmorská výška je najvyššia na vrchu Hradište (600 m n. m.), najnižšia (298 m n. m.) je zároveň najnižšou nadmorskou výškou v okrese Bytča, na mieste, kde rieka Váh opúšťa okres.

V oblasti prevažujú druhohorné a piesčité vápence, vápencové zlepence. Okolie rieky Váh tvoria štrky, štrkopiesky, piesky a slienité íly. Prevažujú hnedé lesné, štrkové nivné pôdy a z pôdnych typov prevažujú ílovité pôdy. Povrchové celky tvoria Vnútorné Západné Karpaty – Strážovské vrchy. Bytčianska kotlina tvorí hranicu medzi Javorníkmi, ktoré patria do vonkajších Západných Karpát a Strážovskými vrchmi, ktoré patria do vnútorných Západných Karpát.

Územie patrí podnebím do mierne teplej, vlhkej oblasti. Počet letných dní v roku je 50, s maximálnou teplotou 25°C a vyššou, s priemernou teplotou vzduchu v júli 16°C. Zima je chladná, s teplotou v januári pod −3°C.

Obec leží v povodí Váhu; preteká ňou Rašovský potok, ktorý pramení v lokalite pod Rehorom a vlieva sa do rieky Váh. Tá patrí do povodia rieky Dunaj a úmoria Čierneho mora.

Erb má v modrom štíte, na striebornej pažiti zlatý trón, na ktorom sedí zlato odetý kráľ s červeným plášťom a zlato–červenou korunou. V pravici drží zlaté ríšske jablko, v ľavej ruke zlaté žezlo. Tróniaci kráľ je sprevádzaný strieborno-červeno odetými vojakmi so zlatými čižmami, pásmi a čapicami. Obaja držia strieborné šable so zlatými rukoväťami. V heraldike je zlatá farba identická so žltou a strieborná farba s bielou.

V okolí rastú prevažne bukové a zmiešané lesy, popri Váhu zostatky lužných lesov. Územie sa vyznačuje bohatou a pestrou vápencovou flórou. Rastú tu chránené druhy rastlín, napr. vstavač vojenský, ľalia zlatohlavá.

Z poľovnej zveri tu žije najmä zver jelenia, srnčia, diviačia, muflónia (tá bola nasadená na obohatenie fauny v roku 1959). Z chránených živočíchov napr. bystruška zrnitá, jašterica krátkohlavá, bocian biely, volavka popolavá, či drozd čvíkota.

V blízkosti sú chránené územia CHKO Strážovské vrchy, NPR Súľovské skaly a Manínska tiesňava, PR Kostolecká tiesňava, prírodná pamiatka Hričovská skalná ihla, Hričovské rífy a jaskyňa Šarkania diera. V roku 2002 k nim pribudla krajským úradom v Žiline vyhlásená prírodná pamiatka Súľovský hrádok.

Národnosti žijúce v obci sú slovenská, česká a poľská. Prevládajúce vierovyznanie je rímskokatolícke. V obci sa nachádza Kostol Panny Márie Pomocnice Kresťanov. Hlavní zamestnávatelia sú Aladin Lux, s.r.o. a Vojenský útvar Rašov. Obyvatelia dochádzajú za prácou do Bytče, Považskej Bystrice a Žiliny.

V obci pôsobí telovýchovné a športové zariadenie ŠK Maršová-Rašov. V miestnej TJ začínal napr. známy futbalový brankár F. Smak st.

V obci sa narodil Jozef Urbanovský (1793 – 1865), národný a osvetový pracovník, kultúrny činiteľ a katolícky kňaz. V roku 1850 ho za činnosť v slovenskom národnom hnutí arcibiskup J. Scitovský pozbavil kňazskej stanice. Bol zástanca používania bernolákovčiny ako úradného aj liturgického jazyka na území obývanom Slovákmi. Pričinil sa o zblíženie katolíckych a evanjelických subjektov v procese slovenského národno-zjednocovacieho hnutia, úzko spolupracoval so štúrovcami, od roku 1844 stály člen a prispievateľ Tatrína. Neskôr sa aj v jazykovej otázke stotožnil s programom štúrovcov.

Príbehy, vtipy, piesne, maľby o miestnej krajine možno nájsť v knihe Vladimíra Ferku,^{[chýba zdroj]} napríklad príslovie:

"Poslať ho do Rašova, kde rozum predávajú".[4]

Súčasťou obce je kostol s cintorínom, dom kultúry a futbalové ihrisko.

V lokalite Na skladzie sa našli atypické črepy preukazujúce existenciu sídliska zo staršej doby železnej – halštatu. V lokalite Kopánka na východnom úpätí kopca Na skladzie tesne pod cestou a nad potokom výskyt črepov preukazuje sídlisko mladšej doby železnej neskorolaténskeho rázu. Na temene lokality Hradište sa nachádza malé valové opevnenie, datované je pórovitou keramikou dokumentujúcou koniec doby železnej – laténu. Uvedené opevnenie sa viaže ku križovatke historickej cesty zo Súľova s považskou hradskou v miestach pri Predmieri. V lokalite Hrabie na horskom výbežku rozhrania chotárov Rašov – Plevník – Jablonové sa nachádzajú tri slovanské mohyly. Na vysokom brehu Váhu Na sedlišti sa pri výkope plynovodu prerezala mladohradištná chata; predpokladá sa, že ďalšie sa nachádzajú vedľa.

• Oficiálna stránka obce Maršová-Rašov