Kolárovice

Najstarší kostol, podľa kanonickej vizitácie z roku 1798, bol postavený už roku 1112. Okolo neho bol cintorín. Keďže nebol viac spôsobilý na bohoslužby, bol zbúraný a na jeho mieste sa postavil nový kostol.

Stavbu nového kostola započali snahou farár Ondrej Tvrdý a richtár Jan Bulo, dokončená bola v roku 1873 a dňa 6. 12. 1873 - na deň sv. Mikuláša, bol kostol požehnaný a slávila sa v ňom prvá svätá omša. Kostol je neskoroklasicistcký, jednoloďový, priestranný, až prekvapujúco svetlý s ôsmimi polkruhovo zakončenými oknami, jeden hlavný vchod je od severu. Za predsieňou na južnej strane je jaskyňa Panny Márie Lurdskej. Na boku zo severnej strany je malý oltár božského srdca s Božím hrobom. Na zápustných pilieroch sú sochy sv. Alojza, sv. Jozefa, sv. Terézie z Lisieux a sv. Jána Nepomuckého. Jedinečnou kultúrnou pamiatkou sú oltárne obrazy sv. Mikuláša, sv. Ondreja a obraz Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktoré namaľoval v roku 1872 slovenský maliar Jozef Božetech Klemens. Veža je vysoká 35 metrov a kríž má 3 m. V roku 1926 boli uliate zvony. Uliali ich majstri zvonári z Trnavy. Kostol vymaľoval v rokoch 1950 - 1952 akademický maliar František Sorád z Trnavy. Jedinečným je 10-registrový organ, ktorý zhotovil Blažej Žuja z Uherského Brodu a patrí medzi najkrajšie, najväčšie a najdrahšie na Slovensku.

Presné záznamy o stavbe súčasnej fary nie sú, uvádzaný je až začiatok 19. storočia (približne rok 1928) a pôvodne bola drevená. Farská budova je veľká, v klasicistickom slohu. Ako dominantný objekt pri kostole je vyhlásená za kultúrnu pamiatku.

Kultúrny dom vznikal postupne, najprv v roku 1955 bola vybudovaná Požiarna zbrojnica, nadstavaná kultúrna miestnosť. Posledná rekonštrukcia priniesla zatraktívnenie vzhľadu. Slúži na rôzne kultúrne podujatia, predstavenia, svadobné oslavy...

Pri budove fary sa nachádza záhrada, ktorá až do príchodu kňaza Stanislava Duníka ležala nevyužitá, zarastená a spustnutá. Za iniciatívy Milana Mičienku sa záhrada vyklčovala, poorala, zrovnali sa jamy, zrezali stromy a vykreslená bola ryba - znak kresťanstva. Spolu s priateľmi umelcami sa p. Mičienka rozhodol vytvoriť nezvyčajné dielo - záhradnú galériu s plastikami nadživotnej veľkosti. O pol roka od začatia práce bola galéria otvorená pri príležitosti 690. výročia vzniku obce. V súčasnosti sa tam nachádza množstvo diel v nadživotnej veľkosti, napr. Matka Tereza, Páter Pio, Don Bosco, Sv. Cyril a Metod, sv. Mikuláš, sv. Ondrej, 4 evanjelisti, Sedembolestná Panna Mária, Dobrý pastie... Tieto diela vzišli z dielne samotného Milana Mičienku, ale aj A. Machaja, J. Cipricha, J. Palku, S. Poleka, J. Bavlnu, J. Rakovana. Krstným otcom galérie sa stal majster Jozef Pekara, autor Slovenského Betlehemu z Rajeckej Lesnej.

Sú najsevernejšie a zároveň najvyššie položenou miestnou časťou. Vlastná osada Babiše leží v nadmorskej výške 690 m n. m. pri ceste I. triedy č. 18, približne 8 km SSZ od jadra obce. Spolu s prislúchajúcimi osadami sa rozkladá v pramennej oblasti Kolárovického potoka pod sedlom Javorník (785 m n. m.). K Babišiam patria osady: Dolina, Gachy, Melocík, Podjavorník. Na severnom svahu Slatiny (945,7 m n. m.) sa nachádza malé lyžiarske stredisko s lyžiarskym vlekom a chatou Čerenka. Pod sedlom Javorník je pohostinstvo Melocík a parkovisko.

Leží 5,5 km severne od stredu obce na oboch brehoch ľavostranného prítoku Kolárovického potoka, prameniaceho na juhovýchodnom svahu Mraznice (903,2 m n. m.), v nadmorskej výške 570 m n. m. Cesta do osady odbočuje z cesty I. triedy č. 18 vpravo (v smere z Kolárovíc), na rázcestí je autobusová zastávka.

Korytné sa nachádza uprostred Javorníkov na hornom toku Kolárovického potoka v nadmorskej výške 540 m n. m. Do osady odbočuje z cesty I. triedy č. 18 odbočka vľavo, medzi osadami Čiakov a Babiše. K miestnej časti patria aj osady Babišovci, Danišovci, Dzúrikovci a samota Vysoká.

Miestna časť je rozložená po oboch stranách cesty I/18, na strednom toku Kolárovického potoka, v nadmorskej výške 488 m n. m., medzi Slopkovom a Čiakovom. Leží približne 4 km SSZ od jadra Kolárovíc.