Marseillaisa
Marseillaisa [marsejéza] (franc. La Marseillaise) je revolučná pieseň a štátna hymna Francúzskej republiky.
La Marseillaise | |
Rouget de Lisle, autor a skladateľ, ju po prvýkrát spieva v dome Dietricha, starostu Štrasburgu (obraz Isidore Pils roku 1849, Musée des Beaux-Arts de Strasbourg) | |
Hymna | |
---|---|
Slová | Claude Joseph Rouget de Lisle, 1792 |
Hudba | Claude Joseph Rouget de Lisle, 1792 |
Prijaté | |
La Marseillaise
Inštrumentálna verzia
|
Štátne hymny sveta |
---|
Belgicko - Bielorusko - Bosna a Hercegovina - Bulharsko - Cyprus - Česko - Čierna Hora - Dánsko - Estónsko - Fínsko - Francúzsko - Grécko - Chorvátsko - Írsko - Macedónsko - Maďarsko - Malta - Nemecko - Poľsko - Rakúsko - Rumunsko - Rusko - Slovensko - Spojené kráľovstvo - Španielsko - Švajčiarsko - Turecko - Ukrajina - Vatikán
|
Dejiny hymny
Pieseň zložil ženijný dôstojník Claude Joseph Rouget de Lisle (niekedy nazývaný Rouget de l'Isle) v noci z 25. na 26. apríla 1792 v Štrasburgu ako pochod pre francúzske jednotky hájace východné hranice krajiny proti rakúskym intervenčným jednotkám. Pôvodne sa preto volala Chant de guerre de l'Armée du Rhin (Vojnový spev Rýnskej armády). Od 30. júla 1792, keď do Paríža za spevu tejto piesne dorazili vojenské posily dobrovoľníkov z Marseille, je nazvaná Marseillaisou, tzn. marseillskou piesňou. Marseillaisa sa stala jednou z najobľúbenejších piesní Francúzskej revolúcie a 14. júla 1795 bola vyhlásená za štátnu hymnu.
Za cisárstva aj reštaurácie bola zakázaná; štátnou hymnou sa opäť stala za 3. republiky v roku 1879 a je jej hymnou s výnimkou obdobia vichistickej kolaborantskej vlády (1940-1944) dodnes.
Marseillaisa bola v priebehu 19. a 20. storočia obľúbenou piesňou revolučných hnutí. V roku 1917 bola v období medzi Februárovou a Októbrovou revolúciou nakrátko tiež hymnou Ruska.
Od 70. rokov 20. storočia sa vo Francúzsku ozývajú hlasy, že momentálny text s „krvou nepriateľov“ je príliš násilnícky a že by bolo vhodné ho zmeniť v trochu „mierumilovnejšom“ duchu. Vzhľadom na spojenie piesne s bojom za slobodu a demokraciu a jej rolu vo francúzskych dejinách je však akákoľvek zmena krajne nepravdepodobná. Navzdory povahe textu bola v roku 2004 vo Francúzsku uzákonená povinná výuka hymny vo všetkých štátnych školách.
Text Marseillaisy
Allons enfants de la Patrie, |
Poďme, deti vlasti, | |
Refrain: |
Refrén: | |
Que veut cette horde d'esclaves, |
Čo chce táto horda otrokov, | |
Quoi! Des cohortes étrangères |
Čo! Tieto kohorty cudzincov | |
Tremblez, tyrans et vous perfides |
Traste sa, tyrani! A vy, zradcovia, | |
Français, en guerriers magnanimes, | ||
*Ako hymna sa hrá iba prvá sloha a refrén. |
Zaujímavosti
Obsiahlu hudobnú citáciu francúzskej hymny a variácie na jej melódiu obsahuje predohra Roberta Schumanna Herman a Dorota op. 136 na Goetheho motívy. Od februára 1917 do novembra 1917 bola aj Hymnou Ruska.
Externé odkazy
- Anglický text, na pozadí znie melódia (po anglicky)
- Hymna na stránke prezidenta Francúzska, Real Audio, 118 kB (po francúzsky)
- Hymna na stránke prezidenta Francúzska, WAV, 679 kB (po francúzsky)
- Hymna na stránke prezidenta Francúzska (po anglicky)