Johann Wolfgang von Goethe

Narodil sa 28. augusta 1749 vo Frankfurte nad Mohanom, jeho otec Johann Caspar Goethe (1710 – 1782) bol zástupcom v cisárskej rade. Hoci pochádzal z bohatej rodiny, Goethe nebol šľachtického pôvodu (jeho starý otec bol dokonca obyčajným krajčírom). Johannova matka, Katharina Elisabeth Goethe (1731 – 1808), rodená Textor, bola dcérou frankfurtského starostu. V sedemnástich rokoch sa vydala za dvojnásobne staršieho Johanna Caspara Goetheho. Johanna Wolfganga vyučovali súkromní učitelia, vďaka čomu bolo jeho vzdelanie nesystematické. V detstve a aj počas štúdia v Lipsku nemal priateľov, jeho dôverníčkou bola sestra Kornélia. V rokoch 1765 - 1768 študoval právo v Lipsku. Počas štúdia bol utiahnutý, viac ako právo ho zaujímalo kreslenie a písanie veršov. Po troch rokoch Lipsko opustil, zdá sa, že hlavne kvôli neznámej chorobe, ktorá ho v Lipsku začala trápiť. Po návrate domov sa počas liečenia venoval literárnej tvorbe. Na otcov nátlak pokračoval od roku 1770 v štúdiu práva v Štrasburgu. Štúdiu sa opäť veľmi nevenoval a poznatky získaval skôr v knižniciach a samoštúdiom. Zaujímal sa viac o anatómiu a chémiu. V Štrasburgu sa stretáva s Herderom, vtedy už váženým autorom, ktorý výrazne ovplyvnil Goetheho. Herder Goetheho priviedol k štúdiu Shakespeara a k ľudovej slovesnosti. V Štrasburgu napokon získal licenciát a mohol sa stať advokátom.

Po ukončení štúdia sa vrátil domov a neskôr pôsobil ako advokát na ríšskom súde v nemeckom meste Wetzlar. Po krátkom čase sa tejto práce nabažil a začal sa venovať výhradne literárnej tvorbe. Tu napísal svoje najznámejšie dielo Utrpenie mladého Werthera (1774), inšpirované nešťastnou láskou k Charlotte (Lotte) Buffovej. Po vydaní tohto diela sa vrátil opäť domov a od roku 1775 žil na pozvanie sasko-weimarského vojvodu v meste Weimar. Tu spočiatku žil spolu s vojvodom pôžitkárskym životom. Stal sa členom Tajnej rady a prvýkrát v živote sa venoval práci, za ktorú dostával plat. Snažil sa kultúrne zveľadiť malé vojvodstvo a realizovať viaceré reformy, ktoré sa nie vždy stretli s pochopením vojvodu Karola Augusta. 10. apríla 1782 bol povýšený do šľachtického stavu. Veľa tiež cestoval, zoznamoval sa s novými ľuďmi, venoval sa svojej literárnej tvorbe. Postupne sa stal vedúcou osobnosťou hnutia „Sturm und Drang“ (Búrka a vzdor).

Začiatkom 80-tych rokoch sa nešťastne zamiloval do Charlotty von Steinovej. Goethe veľa cestoval, v rokoch 1786 - 1788 navštívil Apeninský polostrov (dlhšie pobudol najmä v Ríme a Neapole), zašiel až na ostrov Sicília. Počas tejto cesty sa bližšie zoznámil s antickým umením, ktoré pokladal za vrchol európskej kultúry.

V roku 1792 sa Goethe zúčastnil na strane reakčných mocností bitky pri Valmy, hoci Francúzsku revolúciu vítal a pochopil, že znamená predel v ľudských dejinách.

V roku 1799 sa do Weimaru presťahoval aj básnik a dramatik Friedrich Schiller, ktorý chcel byť v blízkosti Goetheho, s ktorým spolupracoval už niekoľko rokov. Goethe a Schiller boli už priateľmi, ale ich vzťah prešiel niekoľkými krízami. V roku 1798 publikovali niekoľko balád v ročenke Musen-Almanach für das Jahr 1798. Goethe napísal balady Nevesta z Korintu, Čarodejníkov učeň, Hľadač pokladov, Boh a bajadéra.

V roku 1806 sa Goethe oženil sa s Christianou Vulpiusovou, ktorá pri ňom stála až do svojej smrti. Mali spolu päť detí, ale prežil z nich len prvorodený syn August. V roku 1821 sa v Mariánskych Lázňach zoznámil so svojou poslednou láskou Ulrikou von Levetzow (4. 2. 1804 Löbnitz pri Lipska - 13. 11. 1899 Třebívlice na Litoměřicku), s ktorou sa chcel oženiť, v čom mu ale zabránila jeho rodina.

Po roku 1793 sa Goethe zdržiaval prevažne vo Weimare a v Jene, tieto mestá opúšťal len na krátku dobu, väčšinou kvôli ceste do českých kúpeľov (pobýval v Karlových Varoch a Mariánskych Lázňach). Poslednú väčšiu cestu podnikol do Švajčiarska v roku 1797.

V starobe trpel zdravotnými problémami, ale aké ochorenie ho presne trápilo, nevieme. Na konci života sa chcel opäť oženiť, proti čomu vystúpil jeho syn August s manželkou. Počas posledných desiatich rokov života sa zdržiaval len doma, nepodnikal dlhé cesty a snažil sa dopísať rozpracované diela, najmä Fausta. Už počas svojho života sa stal známym a uznávaným autorom. Goethe zomrel 22. marca 1832 vo svojom dome vo Weimare.

Goethe je autorom vlastnej autobiografie, ktorá vyšla pod názvom Poézia a skutočnosť (Dichtung und Wahrheit) v rokoch 1811 – 1833.

Goethe sa venoval aj mineralógii, botanike a fyzike. Zaujímala ho najmä teória vzniku farieb, ktorej venoval svoje dielo Teória farieb (Zur Farbenlehre, 1810). Zaujímala ho tiež anatómia, v roku 1784 objavil medzičeľustnú kosť. Po Goethem je pomenovaný minerál goethit.

Svoj názor na život a svet sčasti vyjadril vo svojom básnickom diele, najmä vo „Faustovi“ a ďalších básňach staršieho obdobia, sčasti vo svojich výrokoch („Maximen und Reflexionen“), prírodovedne-filozofických spisoch, rozhovoroch a listoch. Jeho filozofický vývin viedol od odmietnutia školskej filozofie v lipskom období, cez prebudenie vlastného filozofického myslenia v štrasburskom období, až k prírodnefilozofickým štúdiám prvého weimarského obdobia v konfrontácii s Platónom, novoplatonizmom, G. Brunom a predovšetkým so Spinozom. Po svojej ceste v Taliansku sa sústredil na učenie o farbách a komparatívnu morfológiu (porovnávacie tvaroslovie) a zásadnú diskusiu so Friedrichom Schillerom.

Na pamiatku veľkého priateľstva Goetheho a Schillera stojí na námestí pred Nemeckým národným divadlom vo Weimare ich bronzová socha.

• Nové piesne (Neue Lieder, poézia, 1769)
• Götz von Berlichingen (dráma, 1771 - 1. verzia, 1773 - 2. verzia)
• Utrpenie mladého Werthera (román, 1774)
• Prometheus (báseň,1774)
• Egmont (dráma,1775)
• Súrodenci (dráma,1776)
• Torquato Tasso (dráma,1780-1790)
• Faust (fragment, 1790)
• Benátske epigramy (Venezianische Epigramme, 1790)
• Učňovské roky Wilhelma Meistera (román, 1796)
• Vandrovnícke roky Wilhelma Meistera (román, vydaný až v roku 1829)
• Faust (tragédia, 1. časť, 1797-1808)
• Západovýchodný diván (West-östlicher Diwan, poézia, 1814 - 1815)
• Faust (tragédia, 2. časť, 1832)
• Z môjho života, Básnictvo a Pravda (memoáre, 1811 - 1831)

• BOERNER, Peter: Goethe. Olomouc : Votobia, 1996. 165 s. ISBN 80-7198-085-4
• FRIEDENTHAL, Richard: Goethe : jeho život a doba. Bratislava : Tatran, 1982. 576 s.
• MICHEL, Christoph (ed.): Goethe : Sein Leben in Bildern und Texten. Frankfurt am Main - Leipzig : Insel Verlag, 1998. 413 s. ISBN 3-458-16932-6
• ROTHE, Wolfgang: Der politische Goethe : Dichter und Staatsdiener im deutschen Spätabsolutismus. Göttingen : Vandenhoeck Sammlung, 1998. 239 s. ISBN 3-525-01220-9
• SEELE, Astrid: Frauen um Goethe. Reinbek bei Hamburg : Rowohlt Verlag , 1997. 5. vydanie. 160 s. ISBN 3-499-50492-8
• WILPERT, Gero von: Goethe-Lexikon. Stuttgart : Kröner Alfred Verlag, 1998. 1227 s. ISBN 3-520-40701-9

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Johann Wolfgang von Goethe
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Johann Wolfgang von Goethe

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.