Krásno nad Kysucou (stred)

Krásno ako osídlenie existovalo už asi 10000 rokov pred Kr. Dokazujú to aj vzácne nálezy ako napr. zub z Mamuta, ktorý sa našiel na sútoku riek Kysuca a Bystrica alebo veľké pohanské pohrebisko vykopané pod Poľnohospodárskym družstvom v miestnej časti Kalinov. Roky však ako usadlosť prestala existovať, nakoľko oblasť bola predovšetkým močaristého charakteru. To sa však zmenilo, keď sa až v roku 1325 stal žilinským richtárom Ján Petzold, ktorý toto územie chcel dostavať a využiť pre poddaných z oblastí okolo Žiliny.

S presídľovaním sa začalo na jar toho roku, kedy do tejto oblasti prišlo okolo 150 poddaných. Tým bola daná zem na mieste dnešných Hôriek, kde následne začali stavať prvé domy. Krásnu boli v prvej písomnej zmienke vypísané veľké územia od Ochodnice až po hranice s Českým kráľovstvom a Poľskom. Teda z Krásna potom počas storočí vznikli mnohé kysucké obce, ktoré dodnes poznáme (napr. Čadca vznikla odlúčením z Krásna v roku 1598).

Podľa legendy sa miestne dievča Kysuca utopilo v roku 1392 v rieke tečúcej okolo usadlosti. Neskôr osadníci na zač. 15. storočia postavili prvú cestu vedúcu cez vysušené močariská do Žiliny a do Tešína. Bystrická dolina bola cestne prepojená až v roku 1417, kedy vznikla prvá obec oddelená z Krásna - Stará Bystrica. Cez Krásno v roku 1420 napr. prešla aj časť husitského vojska smerujúceho na Žilinu. Krásno v roku 1470 vybudovalo na príkaz mešťanov zo Žiliny časť Blážkov, kde potom presídlili ďalších poddaných.

Vo všetkých častiach usadlosti žilo dohromady do roku 1598 okolo 2500 obyvateľov. Po odlúčení Čadce už malo Krásno len 1400 obyvateľov. V tom istom roku okrem strate ďalších území však Krásnu Žilina povolila postaviť prvý drevený kostolík pre Horné Kysuce. Omše tu však bývali len v nedeľu a na túto omšu dochádzali mnohí poddaní z celých Horných Kysúc, ako aj z Ochodnice, ktorá ešte stále nemala kostol. Všetko sa zmenilo v roku 1630, kedy drevený kostolík postavili i v Čadci. Krásno od roku 1690 patrilo od farnosti v Starej Bystrici, aj napriek tomu, že kostol ešte Stará Bystrica nemala. Zmena prišla až v 80. rokoch 18. storočia, kedy okrem Krásna vznikli i ďalšie farnosti v Horných Kysuciach.

Pohľad na Kysucký región s Krásnom v strede mapy na konci 17. storočia.

V roku 1795 dostalo centrum obce dnešný vzhľad, kedy okrem fary a hospodárskych budov sa vybudovalo i dnešné Námestie sv. Ondreja. Domy sa okolo nového sídla farnosti začali stavať neuveriteľnou rýchlosťou, až dokým z ledva 100 domov v roku 1787 ich bolo už v roku 1828 okolo 350 a viac ako 2000 obyvateľov. Krásno bolo jednou z najväčších obcí Trenčianskej župy.

V roku 1865 tu bola založená rímskokatolícka ľudová škola a v roku 1867 bol vysvätený i nový murovaný neorománsky kostol sv. Ondreja. Starý drevený kostolík po takmer 300 rokoch, ktorých slúžil bol v roku 1873 zbúraný. V 80. rokoch 19. storočia zároveň prišli do Krásna talianski stavitelia, ktorí tu postavili kamenné mosty v časti Blážkov a železobetónový most smerom na Čadcu.

20. storočie prinieslo Krásnu najväčší výkvet, ktorý nedosiahlo po dlhé stáročia. Na zač. roku 1903 sa postavil prvý most spájajúci Zákysučie so žel. stanicou. Dovtedy sa dalo prevážať cez brehy Kysuce jedine po člnoch. V roku 1913 boli postavené budovy štátnej školy a Staré Krásno sa už začínalo nazývať Ústredím. Po vzniku Československa bola v roku 1920 zriadená žandárska stanica. V tom istom roku dostalo názov Krásno nad Kysucou. V roku 1925 bol založený futbalový oddiel ŠK Orol a Dobrovoľnícky hasičský zbor. V roku 1930 bolo založené Potravné Družstvo, ktoré v roku 1935 založilo jedno z prvých kín na Kysuciach = Kino Lipu. V roku 1938 už v Krásne žilo okolo 4000 obyvateľov. V roku 1943 sa miestna škola stáva treťou meštianskou školou na Kysuciach. Po 2. svetovej vojne ostali v Krásne nemecké bunkre a zátarasy.

Po roku 1948 sa Krásno stalo dôležitým priemyselným strediskom. Bolo tu zriadené stredisko Verejnej bezpečnosti a kvôli dostavbe drevárskeho závodu Drevina v 50. rokoch 20. storočia sa začalo s veľkou výstavbou robotníckych domov a začala sa tvoriť nová štvrť na severe Ústredia - Struhy. Tá sa v 60. rokoch stala sídliskom pre zamestnancov z blízkeho podniku. V roku 1965 žilo v Krásne 5100 obyvateľov a každý dom v obci bol už murovaný. V roku 1968 na Struhoch slávnostne otvorili novú Základnú školu s dvoma pavilónmi a telocvičňou. V 70. rokoch sa postavila Obecná kotolňa a garáže pri Bystrici. Dóm smútku postavili v roku 1982.

Po prevrate sa otvorilo ešte Sídlo Štátnej polície v roku 1996. V roku 2001 Krásno nad Kysucou spolu so Šaštínom-Strážami získalo štatút mesta a stalo sa tak najmladším mestom na území Slovenska.

• Kostol sv. Ondreja
• Kaplnky: Pri cintoríne (1935) a pri Láznom potoku (1947)
• Štadión MŠK Tatran s budovou Kolkárne (1958)
• Budovy býv. Štátnej Ľudovej Školy, dnes Obchodné Centrum a ZUŠ
• Mestský cintorín na ulici SNP
• Železobetónový most z 19. storočia (zrejme najstarší zachovalý v Európe)
• Budova Domu Kultúry a Kruhové námestie pri nábreží Kysuce

Vnútorne sa mestská časť delí na:

• Horné Krásno - sídliská Struhy, 1. mája, až po ulicu SNP pri cintoríne. Okolo 2500 obyvateľov
• Ústredie - stará časť mesta s kostolom, až po ulicu SNP pri cintoríne. Hranicu s Horným Krásnom tvorí ulica Lesnícka. Okolo 1600 obyvateľov
• Nádolie - územie s 28 domami nachádzajúce sa južne od Ústredia na Kysuckej ulici, hranicu s Ústredím tvorí most spájajúci Krásno nad Kysucou so Zákysučím. V rámci Krásna sa nejedná o moc osídlené územie. V minulosti tu bol vybudovaný priemyselný komplex na výrobu radiátorov, ktorý po roku 1989 skrachoval. Donedávna v priestoroch Radiatorky pôsobil podnik KOVOMONT, ktorý v roku 2013 taktiež skrachoval. Na mieste tohto priemyselného komplexu dnes sídlia Služby Krásno s nákladnými a pracovnými vozidlami, píla na spracovanie dreva a mestská čistička odpadových vôd vybudovaná v 80. rokoch. Žije tu okolo 70 obyvateľov
• Lázy - územie nachádzajúce sa na Laznej ulici. Žije tu okolo 90 obyvateľov

• 
  Pohľad na severnú časť Krásna nad Kysucou a sídlisko Struhy
• 
  Pohľad na Krásno nad Kysucou- Ústredie
• 
  Pohľad na južnú časť Krásna nad Kysucou- Nádolie.

Hranica mestskej časti je medzi ulicami:

• hranica s mestskou časťou Kalinov: Ulica SNP
• hranica s mestskou časťou Zákysučie: most na Staničnej ulici
• hranica s mestskou časťou Blažkov: rázcestie cesty I/11 s ulicou Žilinskou