Necpaly (okres Martin)

Obcou preteká Necpalský potok, ktorý sa v lokalite Chmeľnice vlieva do Belianskeho potoka a následne do Turca. V Necpalskej doline sa nachádza viacero prameňov pitnej vody, časť z nich zásobuje okrem Necpál aj Martin.

49°00′09″S 18°55′54″V
Dolina je neobývaná osada v západnej časti katastrálneho územia Necpál.[4]

49°00′34″S 18°55′15″V
Kostolište je neobývaná osada v najzápadnejšej časti necpalského chotára, neďaleko katastrálnej hranice s Košťanmi nad Turcom, juhovýchodne od Žabokriek[4]. V starých dokumentoch sa spomína v roku 1773 ako Kostolistye, kedy mala 15 domov a 93 obyvateľov a v roku 1808, kedy bola miestna farnosť zlúčená s tou v Necpaloch[5] ako Kosztolistye. V roku 1828 tu bolo 12 domov a žilo 43 obyvateľov. [6] Predbežný archeologický prieskum (2015) predpokladá predslovanské osídlenie z prvého storočia (lokalita Židovský cintorín)[7], archeologické nálezy dokazujú slovanské osídlenie z konca 9. storočia, ako i podľa všetkého prvý kresťanský kostol v Turci, pochádzajúci ešte z Veľkomoravského obdobia.[8]^{[chýba vhodnejší zdroj]} V Kostolišti sa aktuálne nachádza salaš s chovom oviec, súkromná farma s chovom koní a v rozptyle pôsobia samostatne hospodáriaci roľníci[9].

Erb obce tvorí strieborná (biela) figúra svätého Ladislava s halapartňou na modrom pozadí so štyrmi zlatými písmenami SLRV S(anctus) L(adislaus) R(ex) V(ngariæ) (svätý Ladislav kráľ Uhorska).

Pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej (1/7), bielej (1/7), modrej (3/7), bielej (1/7) a žltej (l/7). Vlajka má pomer strán 2:3 a končená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Je okrúhla, uprostred s erbom obce a kruhopisom OBEC NECPALY.

• Rímskokatolícky kostol sv. Ladislava, jednoloďová ranogotická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z druhej polovice 13. storočia. Nachádza sa vo vyvýšenej polohe nad obcou, v ohradenom areáli. V roku 1320 došlo ku stavbe sakristie. Na prelome 14. a 15. storočia bol interiér doplnený o nástenné maľby. V období rokov 1593-1681 bol kostol využívaný evanjelikmi. Svätyňa je zaklenutá krížovou klenbou, loď renesančnou valenou klenbou. Zariadenie kostola je novodobé, nachádza sa tu krstiteľnica cibóriového typu z konca 18. storočia. Kostol má hladké fasády, okná sú ukončené lomeným oblúkom. Veža s drevenou ochodzou je ukončená ihlancovou helmicou s malou cibuľou. Nachádza sa tu barokový zvon z roku 1717.[14]

• 
  Kostol sv. Ladislava
• 
• 
• 
  Gotické fresky v podstreší kostola
• 
  Gotické fresky

Renesančný oltár Speculum Iustificationis (Turzov oltár) v evanjelickom kostole

• Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1835-1843. Kostol stojí na mieste staršieho dreveného artikulárneho kostola. Veža bola pristavaná v roku 1863. Interiér je riešený ako sysém empor na pôdoryse elipsy. Nachádza sa tu vzácny renesančný oltár z roku 1611 Speculum Iustificationis, ktorý objednal palatín Juraj Turzo pre kaplnku Oravského hradu. V roku 1752 bol prenesený do artikulárneho kostola v Necpaloch. V rokoch 2003-2006 prebehlo komplexné reštaurovanie oltára.[15] Fasáda kostola je členená lizénami, okná sú polkruhovo ukončené. Veža je lemovaná pilastrami, ukončená zvonovitou helmicou s laternou.

• 
  Evanjelický kostol
• 
• 
• 
  Portál
• 
  Zvony kostola
• 
  Interiér

• Renesančný juštovský kaštieľ číslo 82, dvojpodlažná bloková stavba s manzardovou strechou a dvoma nárožnými vežami z roku 1673. Dlho bol v literatúre nesprávne uvádzaný ako najstarší kaštieľ v Necpaloch so stredovekým jadrom. Ide o jeden z najčistejších príkladov pozdnerenesančnej architektúry na Slovensku. Vchod je situovaný z východnej strany. Nad vchodom sa nachádza arkier s renesančnou štítkovou atikou. Nad portálom je chronostikon s nápisom Erexit Ope Dei Charæ Poseritti A.I.D.N. AD 1673 ivlij 10. Monogram A.I.D.N. označuje staviteľa A(ndrej) I(usth) D(e) N(eczpal), Andreja Jušta. Prízemie je zaklenuté valenou klenbou, prvé podlažie s záklopovými trámovými stropmi. Kaštieľ prešiel úpravami v polovici 18. storočia. V 19. storočí prešiel do rúk rodiny Franklinovcov, ktorým patril do zoštátnenia v roku 1947.[16] Posledných približne sto rokov je neobývaný, približne do druhej tretiny 20. storočia bol využívaný ako sklad obilia. Po roku 1989 bol vrátený pôvodným majiteľom. V 90. rokoch 20. storočia bola opravená strecha.

• Franklinovský (matičiarsky) kaštieľ číslo 94, pôvodne stredoveká dvojpodlažná stavba na nepravidelnom pôdoryse z 15. storočia. Pôvodná stredoveká bloková stavba bola v nasledujúcich storočiach rozširovaná.[17] Kaštieľ sa nachádza na hornom konci obce a obývala ho Franklinovská rodina. Fasády kaštieľa sú hladké, oná majú jednoduché rímsy. Kaštieľ bol obývaný asi do polovice sedemdesiatych rokov 20. storočia. V súčasnosti je vo vlastníctve Matice slovenskej.
• Juštovský kaštieľ číslo 170, dvojpodlažná baroková stavba s manzardovou strechou na pôdoryse písmena L z druhej polovice 18. storočia. Vznikol prestavbou neskororenesančného kaštieľa z druhej polovice 17. storočia. Nachádza sa na návsí, uprostred obce. Interiér je zaklenutý valenými klenbami s lunetovými výsečami a plackovou klenbou. V 50. rokoch 20. storočia bol necitlivo upravovaný pre potreby detského domova, došlo k úpravám dispozícií a zväčšeniu okenných otvorov. Od roku 2004 je stavba opustená a chátra. Fasáda kaštieľa smerom do námestia je päťosová, s centrálne umiestneným kovaným balkónom. Je členená pilastrami s dekoratívnymi hlavicami, okná majú šambrány a zvlnené rímsy suprafenestry.[18]
• Kaštieľ číslo 41, dvopodlažná neskorobaroková stavba na pôdoryse písmena T z tretej tretiny 18. storočia. Nachádza sa v uzavretom areáli parku v severozápadnej časti obce. Aj tento kaštieľ je pôvodne sídlo rodu Juštovcov. Krajinársky park pri kaštieli pochádza z polovice 19. storočia, nachádza sa tu množstvo vzácnych drevín. V rokoch 2002-2004 sa uskutočnila necitlivá prestavba kaštieľa, ktorá narušila jeho pamiatkové hodnoty. Fasáde dominuje výrazne vysunutý dvojosový rizalit. Jeho prízemie je členené bosážou, poschodie pilastrami. Okná sú lemované šambránami s ušami, bočnými a vrcholovými klenákmi. Nad nimi sa nachádzajú zvlnené rímsy suprafenestry.[19]

• 
  Renesančný kaštieľ č. 82
• 
  Franklinovský (matičiarsky) kaštieľ
• 
  Justhovský kaštieľ č. 170 (bývalý detský domov)
• 
  Justhovský kaštieľ č. 41
• 
  Justhovský kaštieľ pred obnovou

• Pamätník SNP na námestí od sochára Milana Štefunka z roku 1969.[20]
• Pamätník Jurajovi Lahnerovi, umiestnený v parku pri dolnom justhovskom kaštieli.

• 
  Pamätník SNP na námestí
• 
  Pamätník Jurajovi Lahnerovi

Prvá slovenská obecná vodná elektráreň z roku 2007

19. júla 2007 bola v obci spustená prvá malá obecná vodná elektráreň. Vodu z Necpalského potoka privádza 160 metrový drevený náhon. Stavba, okrem produkcie elektrickej energie svojím vzhľadom a umiestnením pripomína aj mlynársku tradíciu obce. Inštalovaný výkon elektrárne je 37 kilowattov, ročná plánovaná produkcia je 160 000 kilowatthodín.[21]

• Samuel Ivanka (* 1761 - † 1842) zeman, necpalský rektor
• Mária Hrúzová (* 1791 - † 1849), ľudová poetka, matka básnika Sándora Petőfiho
• Juraj Lahner (* 1795 - † 1849), jeden z generálov uhorskej revolúcie v roku 1848. Popravený spolu s ďalšími vodcami revolúcie v Arade, v maďarskej literatúre spomínaní ako Aradskí mučeníci
• Jozef Lós (* 1839 - † 1878), jazykovedec, lexikograf, pedagóg

• Augustín Doležal (* 27. marec 1737 Skalica – † 21. marec 1802 Sučany), básnik, evanjelický kňaz a učiteľ
• Martin Kramár (* 10. november 1817, Martin – † 1. júl 1895, Martin), evanjelický kňaz, pedagóg, kultúrny činiteľ