Evanjelický kostol v Necpaloch

Reformácia má v Necpaloch, podobne ako v Turci všeobecne, dlhú a bohatú tradíciu. Prvý evanjelický kňaz je v Necpaloch doložený už v roku 1593. Miestni evanjelici používali starý kostol sv. Ladislava až do roku 1681, kedy sa konal šopronský snem. Ten potvrdil prax odoberania kostolov protestantom, no dovolil v každej stolici postaviť maximálne dva evanjelické kostoly, za splnenia prísnych obmedzení. V Turci boli týmito miestami práve Necpaly a Ivančiná. Tak vznikol v Necpaloch drevený artikulárny kostol slúžiaci evanjelikom v celom dolnom Turci. Kráľovský komisár Jozef Erdődy určil lokalitu pre stavbu kostola v roku 1689. Keď sa v roku 1752 dostal do Necpál turzov oltár z Oravského hradu, prešiel tento kostol stavebnou úpravou a oltár slávnostne osadili do rozšíreného kostola. Tento kostol bol rozobraný v roku 1835, v období, kedy už neplatili obmedzenia Šopronského snemu a evanjelici si už mohli stavať murované chrámy. Novú stavbu vyhotovil staviteľ Teofil Kraus. Jej dokončenie sa oneskorilo do roku 1843 kvôli tragickému zrúteniu klenby pri oltári. Vežu ku kostolu pristavali až v roku 1863 pod vedením Daniela Čatloša z Liptovského Petra. Kostol bol naposledy obnovovaný v rokoch 2002 – 2006.[3]

Evanjelický kostol je monumentálna stavba, dominanta okolitej krajiny. Nachádza sa v izolovanej polohe na okraji obce, na vyvýšenine, v bývalej záhrade kaštieľa Justovcov. Má netradičnú orientáciu, severozápad - juhovýchod. Vznikol na mieste starého artikulárneho kostola v jednej stavebnej etape v rokoch 1835 až 1843, pod vedením staviteľa Teofila Krausa. Architektúra kostola sa vyznačuje štýlovou čistotou dobového klasicizmu. Kostol je jednoloďový, na obdĺžnikovom pôdoryse. Svätyňa je pravouhlo ukončená. Veža kostola je zapustená do vnútra hmoty kostola. Hlavná fasáda kostola je členená pilastrami. Okná sú dekorované šambránami, ukončené stlačeným oblúkom. Veža je armovaná pilastrami s iónskymi hlavicami. V mieste zvonice má veža zdvojené okno s okenicou. Helmica je zvonovitá, ukončená lucernou s makovicou a dvojkrížom.

V interiéri sa nachádzajú empory na pôdoryse elipsy, tak sieňový priestor pôsobí ako centrálna dispozícia a nie ako bloková stavba viditeľná z exteriéru. Klenba stopu lode kostola je drevená, korýtková, taktiež v eliptickom tvare. Okná do lode sú ukončené stlačeným oblúkom, v priestore oltára atypické okná v tvare ľadviny. Vnútorný priestor je delený klasicistickými pilastrami s rímsovými hlavicami, ktoré nesú klenbu. Svätyňa je zaklenutá stlačenou valenou klenbou.

Dominantou interiéru je oltár Speculum Iustificationis z roku 1611, vyspelé renesančné dielo. Autor je neznámy, maľby bývajú pripisované norimberskému maliarovi Paulovi Juvenelovi. Oltár objednal pre kaplnku Oravského hradu Juraj Turzo, uhorský palatín a podporovateľ Reformácie. Do Necpál sa dostal ako dar Juraja Erdődyho, ktorý kaplnku upravoval v barokovom duchu, pre rodinu Justovcov v roku 1752. Oltár je edikulového typu, skladá sa z predely, stredná časť s centrálnym obrazom uprostred dvojice stĺpov a horná, nadstavec v tvare prerušeného trojuholníkového štítu s vloženým panelom s obrazom. Po bokoch nadstavca sa nachádzajú rodové erby Juraja Turzu a jeho manželky Alžbety Coborovej. Erby sú nesené dvoma sochami postáv ležiacich na štíte nadstaca. Na predele sa nachádza maľba poslednej večere, po stranách osemuholníky s maľbami manny a Mojžiš udiera palicou do skaly. Bočné krídla obsahujú maľby: Jonáš vyvrhnutý veľrybou, Samson zápasí s levom, Vyhnanie z raja a Ukrižovanie. V nadstavci je maľba Posledný súd. Centrálny obraz Speculum Iustificationis (Zrkadlo ospravedlnenia) predstavuje turzove vyznanie viery. Vyjadruje jeden z princípov lutherovho učenia, že hriešny človek má možnosť ospravedlniť svoje hriechy pred Bohom pomocou viery. Vznikol podľa grafickej predlohy Josta Ammana a Alexandra Maira. Svojim obsahom aj formou predstavuje na Slovensku absolútny unikát. Symetrická kompozícia je zložená z hexagramu opísaného kružnicou. Kruh obopínajú postavy Boha Otca, Ježiša a Adama, uprostred je zobrazená holubica, Duch Svätý. V dolnej časti obrazu je zobrazená alegorická postava ženy stojacej na hadovi, alegória Lásky. Po stranách sa nachádzajú ďalšie námety v troch symetrických pásoch: Ján Krstiteľ, Nádej a Viera, Mojžiš s kánonovými tabuľami, Svedomie a Pokánie. V rohoch obrazu sa nachádzajú kruhové medailóny: anjel s dieťaťom v náručí (Milosrdenstvo Božie), anjel s váhami, mečom a lebkou (Spravodlivosť), ďalšie medailóny zobrazujú milosrdenstvo a útechu v hodine smrti a posledný symboly smrti, hriechu, a večného zatratenia. Obraz predstavuje zložitý systém navzájom previazaných symbolov.

Okrem oltára stojí za zmienku neskoroklasicistická kazateľnica s neskorobarokovými maľbami pochádzajúcimi zo staršieho kostola, Kristus, sv. Pavol a evanjelisti so svojimi atribútmi. Krstiteľnica pochádza taktiež z doby postavenia kostola. Do inventára kostola patrí ešte obraz namaľovaný k 200. jubileu augsburského vyznania viery (pravdepodobne z roku 1730) a historizujúci organ z prelomu 19. a 20. storočia.[4]

• 
• 
• 
  Portál
• 
  Interiér veže
• 
  Oltár Speculum Iustificationis
• 
  Pohľad z empory na oltár

• ECAV Necpaly - oficiálna stránka cirkevného zboru
• Necpaly.sk - ev. kostol na stránkach obce
• Žilina gallery - fotoalbum kostola
• SME blog - Ján Urda: Necpalské kostoly, blog