Komnénovci
Komnénovci (iné prepisy: Komnenovci alebo Komninovci; starogr. Κομνηνοί – Komnénoi)[pozn. 1] bola vládnuca dynastia v Byzantskej ríši v rokoch 1081 – 1185, v Epire a Trapezuntskom cisárstve. Obdobie vlády prvých Komnénovcov v Byzantskej ríši bolo spojené s oživením moci krajiny a bojmi na všetkých frontoch. Krajina opätovne nadobudla početné územia, ktoré v predchádzajúcom storočí získali Seldžuckí Turci. Rozmach prežívalo aj byzantské umenie a kultúra, početné boli komnenovské reformy v štáte a sociálne zmeny krajiny. Obdobie vlády Komnénovcov býva prezývané aj komnénovská renesancia.[1]
| Komnénovci | |
 V 10. storočí, za vlády dynastie Komnénovcov, sa v byzantskom umení začal objavovať cisársky symbol dvojhlavého orla | |
| Krajina | vládnuca dynastia v
(tzv. Veľkí Komnénovci) |
|---|---|
| Tituly | byzantský cisár (basileios, autokrator) trapezuntský cisár epirský despota |
| Zakladateľ | Izák I./Alexios I. |
| Nástup dynastie na trón | Byzantská ríša 1057 (Izák I.) 1081 (ako dynastia) Trapezuntské cisárstvo a Epirský despotát 1204 |
| Zosadenie dynastie z trónu | v Byzancii 1185 v Epire 1318 v Trapezunte 1461 |
| Posledný panovník | Andronikos I. (Byzancia) Dávid Megas Komnénos (Trapezunt) Michal II. (Epirus) |
| Posledná hlava dynastie | Dávid Megas Komnénos |
| Súčasná hlava dynastie | dynastia vymrela |
| Ďalšie vetvy dynastie | Veľkí Komnénovci (Megas Komnénos) |
Pôvod a rozšírenie dynastie
Podľa polyhistora Michala Psella, rodina pochádza z dediny Komne v Trácii, pri pobreží Čierneho mora. Prvým známym členom rodiny bol Manuel Erotikos Komnénos, ktorý získal rozsiahle majetky s hradom Kastamon v Paflagónii. Tento hrad sa stal v 11. storočí pevnosťou rodiny. Komnénovci sa rýchlo stali súčasťou silnej a prestížnej vojenskej aristokracie (dynatoi) v Malej Ázii.[1][2]
Vedec a byzantológ Du Cange v 17. storočí naznačil, že rodina pochádza z rímskej šľachtickej rodiny, ktorá nasledovala Konštantína Veľkého do Konštantínopola, ale tieto tvrdenia nikdy neboli podložené byzantskými zdrojmi. Rumunský historik George Murnu naznačil v roku 1924, že Komnénovci boli arumunského pôvodu, ale tento názor sa dnes taktiež odmieta. Moderní vedci pripisujú Komnénovcom grécky pôvod.[2]
Potomkovia Komnénovcov sa priženili alebo vydali do kráľovských dynastií v Rusku, Francúzsku, Srbsku, Nemecku, Poľsku a Uhorsku. Komnénovci boli príbuzní s dynastiou Dukov, preto sa niekedy ich rod označuje spoločne ako dynastia "Komnenodukov". Tento vývoj situácie uľahčil Komnénovcom ich politický vzostup. Alexios I. sa oženil s Irenou Dukovou, praneterou Konštantína X. Niekoľko ďalších rodinných príslušníkov "komneno-dukovskej" dynastie pochádzalo z rodu Angelovcov, Laskaridovcov a Palaiologovcov. Mladšia dcéra Alexia I. a Ireny, Theodora, spojila svoj osud s úspešným rodom Angelovcov a jej vnuci, Izák II. Angelos a Alexios III. Angelos sa stali cisármi.[2]
Cesta k moci
Izák I. Komnénos sa stal veliteľom východnej armády cisára Michala VI. V roku 1057 Izák proti Michalovi povstal a vyhlásil sa za cisára. Vládol ale len do roku 1059, keď na nátlak dvoranov abdikoval a stal sa mníchom. Počas svojho krátkeho vládnutia sa zaslúžil o mnoho užitočných reforiem. V nasledujúcom období Komnénovci slúžili ako generáli v byzantskom vojsku, ale až do roku 1081 nezískali väčšiu moc. V roku 1081 sa štátnym prevratom na trón dostal Izákov synovec Alexios I. Komnénos. Vládol v rokoch 1081 až 1118.[2]
Vláda a pád Komnénovcov
Komnénovci reprezentovali záujmy vojenskej šľachty a posilňovanie jej pozícií viedlo k decentralizácii ríše. Cisári šľachte udeľovali do správy pozemky, ktoré zahŕňali pôdu, a poddaných roľníkov. Postupne dostávali rôzne ďalšie výhody vrátane súdnej právomoci, či vyberania daní a poplatkov. Alexiovi I. sa podarilo zatlačiť Normanov z Balkánu a zlikvidoval aj Kumánov a Pečenehov. Byzantská ríša sa v tomto období spájala s talianskymi mestskými republikami, ktoré získavali za prepožičanie loďstva a peňazí obchodné privilégiá na cisárskom dvore. Aby odvrátili nebezpečenstvo seldžuckých Turkov, požiadali o pomoc križiakov, ktorí sa začali usadzovať na území ríše a znamenali nové nebezpečenstvo pre krajinu.[3]
Za vlády Alexia I. a jeho nástupcov dosiahla Byzantská ríša obdobie stability a prosperity. Alexios I. presťahoval cisárske sídlo do konštantínopolského paláca Blacherny. Už v tej dobe väčšinu Anatólie ovládali seldžuckí Turci. Alexios I. sa preto obrátil so žiadosťou o pomoc na rímskeho pápeža Urbana II., čo nakoniec malo za následok prvú križiacku výpravu, ktorá tiahla byzantským územím a umožnila vznik križiackych štátov na území Levante. Komnénovci boli zapojení do križiackych výprav vo Svätej zemi. Alexios I. vládol pozoruhodných 37 rokov a jeho syn Ján II. vládol 25 rokov do roku 1143. Jánov syn, Manuel I. vládol ďalších 37 rokov až do roku 1180.[2]
Rozsiahla komnenovská dynastia sa delila na mnoho vedľajších vetví. Ich členovia často zastávali najvyššie funkcie cisárskych úradníkov, miestodržiteľov alebo vojvodcov. Cisárska moc sa neodovzdávala prísne podľa pravidla otec-syn, dedenie skôr záviselo od osobnej moci a ambícií každého uchádzača o trón. V priebehu niekoľkých generácií sa vždy našlo niekoľko záujemcov schopných boja o trón. Po smrti Manuela I. v roku 1180 sa komnenovská dynastia dostala do chaosu sprisahaní a intríg. Alexios II., ktorý sa ako neplnoletý v roku 1180 dostal na trón, bol po 3 rokoch odstránený. Jeho premožiteľ, Andronikos I. Komnénos bol následne v roku 1185 tiež zvrhnutý, tentoraz ale Izákom II. z rodu Angelovcov, ktorý využil povstanie šľachty nespokojnej so zavedenými reformami.[3] Izák II. sa pri moci ale neudržal a bol takisto zvrhnutý a oslepený svojím bratom Alexiom III. Rod Angelovcov bol z trónu odstránený roku 1204 počas štvrtej krížovej výpravy.
Po páde Konštantínopolu roku 1204 sa zvrhnutí Komnénovci chopili príležitosti a v Trabzone sa prehlásili za cisárov, čím vzniklo tzv. Trapezuntské cisárstvo. Prvým cisárom nového štátu bol Alexios I., vnuk Andronika I. Rod týchto cisárov, známy ako "Veľkí Komnénovci" (Megai Komnenoi), vládli následne v novom štáte ďalších 250 rokov, až do vlády cisára Dávida Komnéna, ktorý bol v roku 1461 definitívne porazený a popravený sultánom Mehmedom II.[4]
Zoznam komnenovských panovníkov
Zoznam panovníkov komnénovskej dynastie v jednotlivých krajinách.[5]
Byzantská ríša
- Izák I. (1057 – 1059)
- Alexios I. (1081 – 1118)
- Ján II. (1119 – 1143)
- Manuel I. (1143 – 1180)
- Alexios II. (1180 – 1183)
- Andronikos I. (1183 – 1185)
Epirský despotát
- Michal I. (1204 – 1215)
- Theodoros (1224 – 1230)
- Michal II. (1230 – 1237)
- Nikeforos I. (1267 – 1296)
Trapezuntské cisárstvo
O trapezuntskej vetve rodu pozri Veľkí Komnénovci.Genealógia rodu Komnénovcov
 Konštantín X. Dukas byzantský cisár (1059 – 1067) | Sofia Dukaina Dukovci | Manuel Erotikos Komnénos generál | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Izák I. byzantský cisár (1057 – 1059) ∞ Katarína Bulharská | Ján domestikos ton scholon ∞ Anna Dalasséna | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Manuel kuropalates | Mária ∞ Michal Taronites panhypersebastos | Izák protoproedros domestikos ton scholon Východu ∞ Irena Alanská | Eudokia ∞ Nikeforos Melissénos generál | Theodora ∞ Konštantín Diogenes kuropalates | Alexios I. byzantský cisár (1081 – 1118) ∞ Irena Dukaina | Adrianos protosebastos domestikos ton scholon Západu ∞ Zoe Dukaina (dcéra Konštantína X. Duka) | Nikeforos sebastos drungarios flotily | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ján dux v Dyrrhachiu (Drači) ∞ Mária Dukaina | Anna Komnéna historik ∞ Nikeforos Bryennios Ml. generál, historik | Mária ∞ Nikeforos Katakalon panhypersebastos | Ján II. byzantský cisár (1118 – 1143) ∞ Irena Uhorská | Andronikos sebastokrator | Izák sebastokrator | Theodora ∞ 2. Konštantín Angelos | Eudokia ∞ Konštantín Iasités | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Alexios spolucisár ∞ 1. Dobrodeja Kyjevská 2. Kata Gruzínska | Mária ∞ Ján Dalassénos caesar | Andronikos sebastokrator | Anna ∞ Štefan Kontostefanos megas dux (admirál) | Izák sebastokrator ∞ 1. Theodora 2. Irena Diplosynadéna | Theodora ∞ Manuel Anemas generál | Eudokia ∞ Theodoros Vatatzés generál | Manuel I. byzantský cisár (1143 – 1180) ∞ 1. Berta zo Sulzbachu 2. Mária Antiochijská | Ján ∞ 1. (dcéra Levona I.) 2. (dcéra Mesuda I.) | Andronikos I. byzantský cisár (1183 – 1185) ∞ 2. Agnesa (dcéra Ľudovíta VII.) | Andronikos generál Angelovci | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Mária ∞ Alexios Axuchos sebastos, protostrator, kilikijský dux | Mária ∞ 1. Ján Dasiotes 2. Ján Kantakuzénos sebastos | Ján cyperský dux ∞ Mária Taronitissa | Theodora ∞ Heinrich II. | Eudokia ∞ 2.Ján Gabras | Alexios protosebastos ∞ Mária Dukaina | (1) Irena ∞ Dukas Kamateros | (1) Mária ∞ Štefan IV. | (2) Theodora ∞ Balduin III. | (2) Eudokia Komnéna ∞ Viliam VIII. | (1) Mária ∞ Renier z Montferratu caesar | (2) Alexios II. byzantský cisár (1180 – 1183) ∞ Agnes Francúzska | (1) Manuel ∞ Rusudan Gruzínska | (1) Ján (?) sebastos | (ileg.) Alexios | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ján Komnénos Axuch uzurpátor | Mária ∞ 1. Amaury I. 2. Balian z Ibelinu | Theodora ∞ Bohemund III. (Antiochia) | Izák Komnénos Kamateros uzurpátor na Cypre | Mária z Montpellieru ∞ 3.Peter II. | Alexios I. trapezuntský cisár Veľký Komnénovci (Trapezuntské cisárstvo) ∞ (?)Theodora Axuchina | Dávid spolucisár | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Poznámky
- mužský atribút: Komnénos/Komnenos/Komninos, ženský atribút: Komnéna/Komnena/Komnina
Referencie
- Komnenovská dynastie. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 255.
- VARZOS, Konstantinos. Η Γενεαλογία των Κομνηνών [The Genealogy of the Komnenoi] [online]. Centre for Byzantine Studies, University of Thessaloniki, 1984, [cit. 2018-07-12]. S. 25 – 32. Dostupné online.
- KOMNENOVSKÁ DYNASTIA In:BUDAJ, Marek. Dejiny sveta od A po Z. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 2013. ISBN 978-80-07-02138-9. S. 156.
- MACRIDES, Ruth. "What's in the name 'Megas Komnenos'?". [s.l.] : Archeion Pontou, 1979. S. 236 – 245.
- Byzantské dějiny. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 104 – 105.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Komnenos na anglickej Wikipédii.