Decentralizácia
Decentralizáciu definujeme ako presun moci, kompetencií a zodpovednosti za výkon verejných funkcií z centrálnej vlády na nižšie úrovne riadenia. Decentralizácia je jedným z hlavných nástrojov pri zmene v organizácii štátu a verejného sektora. Cieľom decentralizácie je zmeniť usporiadanie, výkon a fungovanie orgánov štátnej správy a samosprávy. Proces decentralizácie je komplikovaný, postupný a dlhodobý.[1]
Definícia
Decentralizácia je proces, v ktorom centrálna vláda presúva kompetenciu samostatne rozhodovať o istých záležitostiach alebo sa dokonca vzdáva určitých kompetencií v prospech nižších úrovní riadenia.[2] K nižším úrovniam riadenia patria regionálne, mieste, kvázi nezávislé štátom zriadené organizácie alebo súkromné organizácie. Podľa Rozvojového programu OSN je decentralizácia reorganizácia kompetencií, moci, autority tak, že existuje systém spoločnej zodpovednosti medzi orgánmi verejnej moci na centrálnej, regionálnej a lokálnej úrovni na základe princípu subsidiarity, čo zvyšuje celkovú kvalitu a efektívnosť systému riadenia a zároveň zvyšuje kompetencie a kapacity regionálnej a lokálnej úrovne riadenia.[3]
Nevyhnutnou podmienkou pre proces decentralizácie je existencia viac ako jednej úrovne verejnej správy. Predpokladom existencie ďalších úrovní verejnej správy je potreba relevantných politicko-administratívnych aktérov na týchto úrovniach, ktorí majú určité množstvo právomocí. Aby mali aktéri na nižších úrovniach verejnej správy určité právomoci, musí centrálna úroveň na nich presunúť alebo sa určitých právomocí musí v prospech nich vzdať.[2]
V súčasnosti sa v niektorých decentralizovaných krajinách ako napríklad Nemecko a USA, ktoré prenechávajú značný priestor pre vlastnú autonómiu nižším jednotkám verejnej správy, prejavujú centralizačné tendencie – teda snaha o posilnenie centrálnej vlády. Avšak napríklad vo Francúzsku, ktoré bolo známe vysokým stupňom centralizácie, sa objavujú decentralizačné tendencie.[4]
Formy decentralizácie
Z hľadiska cieľov decentralizácie rozlišujeme tieto 4 formy decentralizácie:[5]
- politická
- územná
- trhová
- administratívna
Svetová banka rozlišuje medzi týmito formami decentralizácie:[6]
- politická
- administratívna
- fiškálna
- trhová
Politická decentralizácia
Cieľom politickej decentralizácie je dať občanom a ich voleným zástupcom na nižšej úrovni politiky väčšiu moc pri rozhodovaní. Politickou decentralizáciou sa podporuje aj demokratizácia, keďže občania si môžu voliť svojich zástupcov na regionálnu a lokálnu úroveň. A tým sa zväčšuje ich vplyv pri formulovaní a implementácii politík.[7]
Administratívna decentralizácia
Pri administratívnej decentralizácii ide o prerozdelenie právomocí, zodpovednosti a finančných zdrojov pre poskytovanie verejných služieb medzi rozličné úrovne vlády. Ide o prenos zodpovednosti za plánovanie, financovanie a riadenie určitých verejných funkcií z centrálnej vlády na jej podriadené jednotky alebo na semi-autonómne orgány verejnej moci. Administratívna decentralizácia sa ďalej delí na dekoncentráciu, delegáciou a devolúciu. Dekoncentrácia predstavuje prenos právomocí a zodpovednosti z centrálnej úrovne verejnej správy na jej miestne pobočky. V Slovenskej republike ide o prenos právomocí a zodpovednosti z ústredných orgánov štátnej správy na miestne orgány štátnej správy (od 1. 10. 2013 sú miestnymi orgánmi štátnej správy okresné úrady)[8]. Delegácia predstavuje prenesenie právomoci a zodpovednosti z centrálnej úrovne verejnej moci na semi-autonómne jednotky, ktoré nie sú úplne pod kontrolou centrálnej vlády ale zodpovedajú sa jej. Pri devolúcii centrálna vláda prenáša časť svojich kompetencií na kvázi-autonómne politicko-administratívne jednotky územnej samosprávy alebo iných politicko-administratívnym jednotkám nezávislým od centrálnej vlády.[9]
Fiškálna decentralizácia
Fiškálna decentralizácia predstavuje posilnenie vlastných príjmov reprezentantov územnej samosprávy prostredníctvom ich právomoci určovať výšku miestnych daní na jednej strane a na druhej strane znižovanie finančnej závislosti na štátnom rozpočte. Fiškálna decentralizácia zahŕňa presun zodpovednosti za niektoré výdavky a/alebo príjmy na nižšie úrovne vlády.[7]
Trhová decentralizácia
Trhová decentralizácia je zameraná na vytváranie podmienok, ktoré umožnia, aby tovary a služby boli vyrábané a poskytované prostredníctvom trhového mechanizmu – na základe pôsobenia dopytu a ponuky. Trhová decentralizácia je spojená s privatizáciou a dereguláciou verejných služieb. Po trhovej decentralizácii sa môžeme stretnúť s tým, že verejné statky vyrábajú a poskytujú okrem verejných subjektov aj subjekty súkromného alebo tretieho sektora.[7]
Privatizácia znamená prevedenie majetku z vlastníctva štátu do vlastníctva iných, neštátnych subjektov alebo prenesenie právomocí a zodpovednosti za výrobu tovarov a služieb na súkromné dobrovoľné organizácie, alebo súkromné (ziskové) podniky. Deregulácia spočíva v znižovaní právnych obmedzení týkajúcich sa účasti súkromného sektora na poskytovaní služieb a umožnení poskytovať verejné služby aj súkromnými firmami.
Referencie
- Žárska, E. - Šebová, M. (2005). Decentralizácia verejnej správy - otvorené otázky. Bratislava: Ekonomická univerzita.
- Klimovský, D. (2008). Základy verejnej správy. Košice: UPJŠ, s. 200
- UNDP (1999). Decentralization: A Sampling of Definitions, s. 2. http://web.undp.org/evaluation/documents/decentralization_working_report.PDF
- Transparency International Slovensko (2004). Decentralizácia a korupcia, s. 11. http://transparency.sk/wp-content/uploads/2010/01/decen.pdf
- Cohen, J. M. – Peterson, S. B. (1999). Administrative Decentralization: Strategie for Developing Countries. West Hartford: Kumarian Press.
- World Bank. Different Forms of Decentralization. http://www1.worldbank.org/publicsector/decentralization/what.htm#1
- http://www.ciesin.org/decentralization/English/General/Different_forms.html
- http://www.vssr.sk/clanok-z-titulky/flexibilnejsia-miestna-statna-sprava-2.htm
- World Bank. Administrative Decentralization. http://www1.worldbank.org/publicsector/decentralization/admin.htm