Július Lenko

Narodil sa 10. decembra v Hybiach a vzdelanie získaval v Liptovskom Mikuláši a v Bratislave, kde študoval slovenčinu a nemčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Po ukončení vysokoškolského štúdia v roku 1939 pôsobil ako stredoškolský profesor v Humennom a Prešove, v rokoch 1945 – 1957 učil v Liptovskom Mikuláši. V roku 1957 začal pracovať na Povereníctve školstva a kultúry v Bratislave, od roku 1960 pracoval ako redaktor vydavateľstva Tatran, kde zotrval až do odchodu do dôchodku v roku 1977. Jeho život a dielo mapuje aj dokumentárny film Július Lenko (STV Bratislava 1997, cyklus Portréty, scenár a réžia Fedor Bartko).

Svoje prvé literárne diela začal uverejňovať už počas stredoškolských štúdií v časopise Slovenský ľud, Nový rod a Svojeť, neskôr publikoval i v časopisoch Slovenské smery, Slovenské pohľady, Elán, Pero a Nové slovo. Knižne debutoval v roku 1941 zbierkou básní V nás a mimo nás. Jeho tvorba bola silne ovplyvnená poetizmom a nadrealizmom, ale i spisovateľmi ako Emil Boleslav Lukáč, Laco Novomeský, Ivan Krasko, zo zahraničných potom najmä Jiří Wolker. Vo svojich začiatkoch sa venoval témam dobového vysťahovalectva a ľúbostnej lyrike, neskôr sa v jeho tvorbe objavovali i témy vojny, utrpenia, neskôr i spomienky na detstvo a mladosť. Okrem vlastnej tvorby sa venoval i prekladaniu z nemčiny (Johann Wolfgang Goethe, Friedrich Schiller, Bertold Brecht, Heinrich Heine, Hermann Hesse, Novalis a i.), francúzštiny (Jean de La Fontain) a ruštiny (Alexander Sergejevič Puškin, Nikolaj Alexejevič Nekrasov, Ivan Andrejevič Krylov). Zaslúžil sa o založenie Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši.

• Roku 1985 Národný umelec