Jakub Grajchman

Študoval na gymnáziu v Kežmarku, na ev. lýceu v Levoči a v Bratislave, na univerzite v Halle a v Berlíne. Stal sa učiteľom v Bratislave a v Košiciach.[1]

Po stránke literárnej tvorby Grajchman nepatril síce k najpoprednejším štúrovcom, ale jeho diela boli veľmi obľúbené medzi pospolitým ľudom. Populárne boli najmä jeho balady a veršované povesti, ktoré vyšli súborne ako Básnické spisy Jakuba Grajchmana. Vydal ich v Ružomberku v roku 1890 vydavateľ a tlačiar Karol Salva.

Okrem poézie písal Grajchman aj divadelné hry. Ochotníkom sa najviac páčila veselohra Kto zaplatí nohavice?, z roku 1867. Hra upútala natoľko aj našich súčasníkov, že bola spracovaná aj v rozhlasovej podobe a tiež vysielaná. Napísal aj ľúbostnú drámu Ako to bolo?, ktorej premiéra sa však uskutočnila až štvrť storočia po autorovej smrti v roku 1922.

Väčšinu tvorivého života prežil v Liptovskom Mikuláši a Liptovskom Hrádku. Vykonával tam funkciu notára a súdneho radcu. Na sklonku života sa vrátil do rodných Hýb, kde aj zomrel. Jeho rodný dom sa v obci zachoval dodnes a je z neho Pamätný dom básnika Jakuba Grajchmana. Na cintoríne je jeho hrob s náhrobníkom.

Zaujímavé je, že svoje nemecky znejúce priezvisko po celý život dôsledne písal slovenským pravopisom.

• 1845 - Nešťastná víza
• 1863 - Poézia a próza
• 1880 - Ein Heirats-Candidat. Epopee in 4 Gesängen
• 1890 - Básnické spisy Jakuba Grajchmana

• JÁROŠ, Michal: Jakub Grajchman – národno-emancipačné úsilie v kontexte života a tvorby slovenského národovca druhej polovice 19. storočia. Olomouc : Univerzita Palackého, 2016. 332 s. ISBN 978-80-87895-66-5

• Záznam o narodení a krste v matrike - farnosť Hybe