Štefan Anián Jedlík

Štefan Anián Jedlík (po maď. Jedlik Ányos István) (* 11. január 1800, Zemné (okres Nové Zámky)[1] – † 13. december 1895, Győr) bol uhorský fyzik.

Štefan Anián Jedlík
uhorský fyzik
Narodenie11. január 1800
Zemné, okres Nové Zámky, Uhorsko
Úmrtie13. december 1895 (95 rokov)
Győr, Uhorsko
Odkazy
Commons Štefan Anián Jedlík
Biografický portál

Pôvod

Podľa J. Tibenského: hoci vyrastal v maďarskom prostredí a maďarsky aj cítil, po svojich predkoch bol nesporne slovenského pôvodu, narodil sa na území dnešného Slovenska, v Zemnom (okres Nové Zámky) a navyše začas účinkoval v Bratislave.[2]

Život

Štefan Anián Jedlík absolvoval gymnaziálne štúdiá v Trnave (18101813) a v Bratislave (18141817) a po vstupe do benediktínskeho rádu (1817) pokračoval v štúdiách na rádovom lýceu v Győri (18171820) a v Pannonhalme (18201822, 18231825), kde študoval teológiu. Medzitým v roku 1822 získal doktorát filozofie na peštianskej univerzite a v školskom roku 1822/23 vyučoval na benediktínskom gymnáziu v Győri. V roku 1825 ho vysvätili za kňaza, celý svoj aktívny život však pôsobil ako profesor fyziky: v rokoch 18251831 na rádovom lýceu v Győri, 18311840 na kráľovskej akadémii v Bratislave a napokon v rokoch 18401878 na peštianskej univerzite.

Po svojom odchode na dôchodok žil v rádovom dome benediktínov v Győri. V rokoch 1848/49 bol dekanom filozofickej fakulty a roku 1863/64 aj rektorom univerzity. Od roku 1858 bol riadnym, od 1873 čestným členom Maďarskej akadémie vied.

Štefan Anián Jedlík zomrel 13. decembra 1895 v Győri v Maďarsku.

Dielo

Štefan Anián Jedlík bol vynikajúcim, vedecky aktívnym experimentálnym fyzikom a konštruktérom prístrojov, ktorý svojimi výsledkami sa najmä v oblasti skúmania elektromagnetických javov zaradil medzi najvýznamnejších vedcov 19. storočia. O svojich experimentoch len pramálo publikoval a väčšinu svojich prístrojov skonštruoval len ako demonštračné pomôcky, čím jeho objavy zostali väčšinou nepovšimnuté.

Dokázateľne už v rokoch 18271829, ako prvý na svete skonštruoval model elektromotora, v ktorom pevnú aj otáčajúcu časť tvorili elektromagnety. Jeho „elektromagnetický rotor“ bol priekopnícky aj použitím ortuťového komutátora. V roku 1842 použil podobný motorček na pohon vozíka pohybujúceho sa na koľajniciach. V roku 1861, teda aspoň päť rokov pred Wernerom Siemensom popísal a použil princíp samobudenia na dyname vlastnej konštrukcie.

Úspešne sa zaoberal aj konštruovaním galvanických článkov a akumulátorov, pri ktorých aplikoval niekoľko pôvodných konštrukčných prvkov, napr. sieťovú elektródu. Jeho batérie leydenských fliaš (neskôr rúrkových kondenzátorov vlastnej konštrukcie) boli prístrojmi na výrobu elektrických iskier extrémne veľkých dĺžok. Použil v nich zapojenie (1863), ktorého princíp multiplikácie sa dodnes využíva v technike vysokých napätí.

Unikátne parametre mali aj jeho prístroje na rezanie optických mriežok. Š. A. Jedlík skonštruoval ešte celý rad elektrotechnických a iných fyzikálnych prístrojov a demonštračných pomôcok. Medzi jeho skoré vynálezy patrilo aj zariadenie na výrobu sódovej vody, ktoré sa stalo základom prvého takto zameraného podniku v Uhorsku v roku 1841 a bolo tak jediným Jedlíkovým vynálezom, ktorý ešte počas jeho života našiel priemyselné uplatnenie.

Referencie

  1. Záznam o krste v matrike farnosti Zemné; krstený bol 13. januára, a to len menom Štefan
  2. TIBENSKÝ, Ján. Dejiny vedy a techniky na Slovensku. 1. vyd. Martin : Osveta, 1979. 536 s. S. 196.

Iné projekty

Externé odkazy

  • Matematický ústav SAV  zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.