Ján Šajnovič

Narodil sa v Tordasi. Stredoškolské štúdiá absolvoval v Győri a Budíne, v roku 1748 vstúpil do jezuitského rádu a v rokoch 1749– 1750 pôsobil ako učiteľ v Trenčíne, Bratislave a v Egeri.
Od roku 1751 študoval na trnavskej univerzite, kde absolvoval filozofické ročníky, neskôr sa venoval štúdiu teológie, matematiky a astronómie na univerzite vo Viedni. V rokoch 1758– 1760 bol asistentom Maximiliána Hella na astronomickom observatóriu vo Viedni, 1765– 1773 adjunktom univerzitnej hvezdárne v Trnave, od roku 1773 profesorom matematiky na kráľovskej akadémii v Budíne, po presťahovaní univerzity z Trnavy v roku 1777 zároveň adjunktom hvezdárne. V týchto funkciách prispieval do astronomických ročeniek daných observatórií a zúčastnil sa na ich redigovaní. V rokoch 1768– 1770 sa po boku M. Hella zúčastnil vedeckej expedície na ostrov Vardö v severnom Nórsku, ktorej prvoradým cieľom bolo pozorovanie prechodu Venuše pred slnečným diskom. Podrobnosti o tejto expedícii sa dozvedáme práve zo Šajnovičovho, neskôr aj publikovaného denníka, ktorý má mimoriadnu dokumentačnú hodnotu.
Počas expedície sa zúčastnil nielen astronomických, meteorologických a prírodovedných pozorovaní, ale venoval sa aj skúmaniu jazyka Laponcov v súvislosti s diskutovanou otázkou príslušnosti maďarčiny ku skupine ugrofínskych jazykov. V svojom diele Demonstratio… vydanom ešte počas expedície v Kodani (1770) ako prvý podal exaktný dôkaz príbuznosti týchto jazykov, čím sa stal zároveň priekopníkom porovnávacej jazykovedy. Bol autorom aj jednej menej významnej astronomickej príručky.
Zomrel 4. mája 1785 v Budapešti.

• Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.