Michal Lipsicz

Narodil sa v Mosonmagyaróvári. Do jezuitskej rehole vstúpil v roku 1720, vysokoškolské štúdiá absolvoval vo Viedni a Grazi, získal doktorát filozofie i teológie. Spočiatku vyučoval na gymnáziách v Győri a Kluži, potom bol profesorom na univerzite v Košiciach (1737 – 1741), resp. v Trnave ( 1742– 1745, 1748– 1749), prednášal matematiku, fyziku, filozofiu a teológiu. Neskôr sa venoval najmä výuke teológie na rôznych jezuitských školách (Eger, Budín, Záhreb, Šopron, Győr) a bol kazateľom v Šoproni. Zomrel ako prefekt a riaditeľ konviktu v Győri.

Publikačne najplodnejšie bolo jeho pôsobenie v Košiciach, vtedy vydal svoju algebru – prvú učebnicu tohto predmetu na Slovensku aj v Uhorsku (Košice 1738), filozoficko-fyzikálnu rozpravu Statica… a ďalšiu astronomicko-kozmologickú prácu. Bol prvým autorom na Slovensku, ktorý sa na pôde neoscholastiky venoval aj Descartovmu a Newtonovmu učeniu. Kým v otázkach kinematiky, zväčša aj dynamiky, sa prikláňal k Newtonovi, gravitáciu vysvetľoval v súlade s Descartom ako tlak čiastočiek éteru. V svojej astronomickej práci už jednoznačne zamietal Ptolemaiov systém, Kopernikov však prijíma len ako hypotézu a prikláňa sa ku „kompromisu“ Tycha Braheho.

• Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.