Drahanská vrchovina

Na Drahanskej vrchovine prevládajú prvohorné (kamennouhoľné) usadené horniny. Na veľkej časti sú tiež pomerne mocné štvrtohorné usadeniny. Reliéf Moravského krasu vzniká v dôsledku rozpúšťania hornín a postupne sa tak vytvára typická krajina s povrchovými a podzemnými krasovými javmi.

Krajina pod Kojálom v zimnom období

Drahanská vrchovina leží v klimatickej oblasti mierne teplej, mierne vlhkej, vrchovinnej. Atmosférické zrážky sa pohybujú v rozmedzí 616-711 mm za rok. Vo vegetačnom období je priemerná teplota 12,5 stupňov Celzia. Vzhľadom k polohe aj vzhľadom k absencii veľkých priemyselných podnikov je tu jedno z najčistejších ovzduší v Česku. V roku 2008 ale expanduje výroba plastových akrylátových vaní a príslušenstva v okolí najvyšších partií vrchoviny - najmä obec Suchý (pôvodná výrobná hala o veľkosti niekoľkých hektárov sa rozširuje o 70%), a tak v tomto dôsledku kvalita ovzdušia v tejto časti Drahanskej vrchoviny výrazne klesá - firma RIHO v obci Suchý ohlásila IRZ (www.irz.cz) v roku 2007 - 6 740 kg styrénu / ovzdušie / rok. V zimnom období bývajú spravidla partie nad 500 metrov nad morom pokryté súvislou snehovou pokrývkou.

Krajina Drahanskej vrchoviny neďaleko Ostrova u Macochy, v pozadí vysielač Kojál

Drahanská vrchovina leží v zrážkovom tieni Českomoravskej vrchoviny, ktorá zadržiava väčšinu zrážok prinášaných západnými vetrami. Je veľmi chudobná na povrchové vodné zdroje aj na zásoby podzemných vôd. Nemá veľké toky, ide o pramennú oblasť tvoriacu rozvodie rieky Moravy a Svratky. Drobné potoky sú odvádzané riečkami Haná a Hloučela do Moravy a Litavou a Svitavou do Svratky.

Nachádzajú sa tu ako lesy ihličnaté, tak lesy s prevahou listnáčov. V ihličnatých lesoch rastie smrek obyčajný, borovica lesná, smrekovec opadavý, duglaska tisolistá a jedľa biela. V lesoch s prevahou listnáčov sa vyskytuje najmä buk lesný, dub zimný, dub letný, hrab obyčajný, javor poľný, breza previsnutá, ojedinele lipa, pagaštan konský, topoľ osikový a i. Z kríkov sú veľmi hojné baza červená, baza čierna a mnoho druhov ostružín. V lesoch rastie pomerne veľké množstvo húb.

Drahanská vrchovina pri Ruprechtove

Drahanská vrchovina má pomerne dobré ekologické podmienky, nachádza sa tu množstvo živočíchov

• Mäsožravce: kuna lesná, kuna skalná, jazvec lesný, líška obyčajná
• Sokolotvaré: myšiak lesný, jastrab lesný, jastrab krahulec, včelár lesný a ďalšie
• Sovotvaré: myšiarka ušatá, sova obyčajná, kuvik obyčajný, výr skalný, sova pálená
• Ďatľotvaré: ďateľ veľký, ďateľ čierny, žlna zelená
• Vrabcotvaré: rôzne druhy sýkoriek, pinka obyčajná, hýľ obyčajný, strnádka lesná, rôzne druhy penice, červienka obyčajná, drozd čierny, drozd plavý, sojka obyčajná, stehlík čížavý, oriešok hnedý, krkavec čierny, vrabec domový
• Ďalšie vtáky z rôznych skupín, napr. kukučka obyčajná a ďalšie
• Jeleňovité: srnec lesný, jeleň európsky
• Potom muflón lesný a diviak lesný

Dobiehajúca ťažba vápenca v lome Malá dohoda pri Holštejne, vápenka je už mimo prevádzky

Rudy boli v tejto oblasti ťažené len výnimočne a ťažba mala len menší hospodársky význam. Medzi najvýznamnejšie patrilo nálezisko železnej rudy v oblastiach Olomučany, Rudice, Habrůvka a Josefova. Na túto ťažbu siahajúcu hlboko do histórie upozorňuje náučný chodník "Cesta železa Moravským krasem". Ďalšou lokalitou, kde sa ťažila železná ruda už v časoch Keltov, bola oblasť okolo Malého, resp. Starého Hradiska. Zo stavebných surovín sa v súčasnosti ťažia prevažne droby, lomový kameň, v Moravskom krase dobieha ťažba vápenca. V oblasti Křtiny a Jedovnice sú náleziská mramoru.

Nový hrad v roku 1842

Historický obraz Račice, jedného z centier na Drahanskej vrchovine

Až do 12. storočia bola Drahanská vrchovina veľmi riedko osídlená, väčšinu z územia tvorili hlboké lesy, jej územím prechádzalo niekoľko obchodných chodníkov. V 13. storočí dostávala vznikajúca šľachta od kráľa rozľahlé územia, na ktorých začali vznikať (prípadne sa rozširovať) svetské i cirkevné panstvá. Ich centrami sa stali hrady Blansek, Boskovice, Dědice, Doubravice, Grünberk (Stražisko), Holštejn, Nový hrad, Obřany, Račice, Starý Plumlov, Vildenberk a ďalšie. V rámci veľkej (alebo tiež nemeckej) kolonizácie prišlo na územie vrchoviny veľké množstvo kolonistov z Bavorska, Dolného Rakúska, Dolného Saska, ale i z Holandska a Flámska. Po moravských markgrófskych vojnách a husitských vojnách došlo k vyľudneniu tejto oblasti a zániku mnohých dedín, pričom tu začal prevládať český živel.

Drsná a poľnohospodársky málo výnosná Drahanská vrchovina už nepriťahovala nových osadníkov a katastre zaniknutých dedín zvyčajne zarástli lesom. Územie bolo naďalej využívané poľnohospodársky, k ťažbe dreva a čiastočne i k ťažbe surovín. Mnoho pôvodných panských sídiel zaniklo a vznikli nové centrá panstva, ktoré sa nachádzali väčšinou na okraji Drahanskej vrchoviny v nižšie položenej oblasti. Bolo to Blansko, Boskovice, Habrovany, Konice, Plumlov, Pozořice, Račice, Rájec nad Svitavou, Šebetov a Vyškov. V priebehu storočí tu nevyrástlo žiadne významné mesto, v čase priemyselnej revolúcie tu nevznikol žiadny významný podnik a obyvatelia, ktorí sa nezaoberali poľnohospodárstvom, začali cestovať za prácou do miest, ležiacich v nižšie položených okolitých oblastiach. V roku 1935 došlo v juhovýchodnej časti zalesneného územia Drahanskej vrchoviny k vzniku vojenskej strelnice (Vojenský újezd Březina). Po vzniku Protektorátu Čechy a Morava bolo v rámci programu germanizácie a konečného riešenia českej otázky presídlených 33 obcí Drahanskej vrchoviny, pričom zámienkou bolo rozšírenie vojenskej strelnice. Po druhej svetovej vojne sa obyvateľstvo vrátilo do svojich dedín späť. Vojenská strelnica bola zachovaná v rozsahu z roku 1935 - teraz Vojenský újezd Březina. Za druhej svetovej vojny bolo na južnej časti Drahanskej vrchoviny vybudované značné množstvo betónových bunkrov, ktoré boli súčasťou vojenského cvičiska a ktoré zostali zachované dodnes. V roku 1944 bol medzi Ruprechtovom a Račicami vysadený partizánsky oddiel Jermak, ktorý na Drahanskej vrchovine pôsobil až do konca vojny.

Pozri aj: Prehľad sťahovania 33 obcí Drahanskej vrchoviny (1940 – 1945)

Ani po ukončení druhej svetovej vojny nedošlo na Drahanskej vrchovine k rozvoju priemyslu, oblasť bola využívaná skôr poľnohospodársky. Od 70. rokov 20. storočia dochádzalo v rámci Jednotných roľníckych družstiev k rozvoju nepoľnohospodárskej výroby, ktorá zabezpečovala zamestnanosť pre značnú časť pracovných síl. Po roku 1989 postupne dochádzalo k rušeniu týchto činností a znižovaniu počtu pracovníkov v poľnohospodárstve, čím sa výrazne zvýšil počet ľudí dochádzajúcich za prácou do centier na okraji Drahanskej vrchoviny, ako sú Blansko, Boskovice, Brno, Prostějov a Vyškov.

Kríž pri Šošůvke

Drahanská vrchovina je nezaťažená intenzívnou priemyselnou výrobou a až na výnimky ide o oblasť s najčistejším vzduchom. Dochádza tu k rozmachu cyklotrás a k stále väčšiemu využívaniu pre rekreačné účely. V zime je vďaka snehovej pokrývke obľúbeným miestom pre bežecké lyžovanie. Na niekoľkých miestach existujú značené a upravované bežecké okruhy.[1]

1. Lyžařský průvodce Drahanské vrchoviny a Boskovicka

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Drahanská vrchovina

• Mikroregión Drahanská vrchovina
• Informácie o južnej časti Drahanskej vrchoviny
• Zimozeleň - príroda Drahanskej vrchoviny
• Spolek pre Moravský kras - združenie obcí
• Region Protivanovsko
• Stredovek na Drahanskej vrchovine
• Vysídlenia Drahanskej vrchoviny za druhej svetovej vojny
• Najlepšie bežkovanie na južnej Morave? Na streche Drahanskej vrchoviny

• Ervín Černý-Křetínský, Dáša Zouharová, Drahanskou vrchovinou, Občanské sdružení Barvínek, 1998

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Drahanská vrchovina na českej Wikipédii.