Karbón (geochronologická jednotka)

Karbón alebo čiernouhoľný útvar je geologický útvar paleozoika (prvohôr).

Karbón
Zaradenie
Perióda paleozoika
 devón perm 
Časové rozpätie karbónu
(v miliónoch rokov)
Začiatok 359,2 (± 2,5)
Koniec 299 (± 0,8)
Trvanie 60,2
Charakteristika atmosféry karbónu
(hodnoty veličín sú priemery za celé obdobie trvania)
Priemerný obsah kyslíka 32,5 obj. %
(163 % oproti dnešku)
Priemerná koncentrácia CO2 800 ppm
(3-násobok oproti dnešku)
Priemerná teplota 14 °C
(rovnaká ako dnešok)
Portál vedy o Zemi

Začiatok karbónu bol pred 359 miliónmi rokov. Koniec karbónu je umiestňovaný 299 miliónov rokov do minulosti. Jeho spodná hranica je vymedzená nástupom druhu Siphonodella sulcata, čo je drobný konodont (Conodonta). Stratotyp spodnej hranice je v južnom Francúzsku západne od Montpellieru na kopci La Serre v Montagne Noire. Horná hranica je vymedzená v stratotype pri Aidaralašskom potoku na južnom Urale v severnom Kazachstane 50 km od mesta Akťubinsk, kde je hranica vymedzená aj výskytom konodontov.

Na Slovensku v tom čase bolo more, iba zhruba na Zemplíne súš.

Delenia

Vrstvy uhlia karbónskeho veku, vystupujúce pri odkryve cesty pri Williamsporte (Pensylvánia, USA).

Delenie karbónu sa stále vyvíja, vo všeobecnosti sa delí na starší alebo spodný karbón a mladší alebo vrchný karbón, pričom uvažovaná hranica je stále vecou diskusií a dohadov. V medzinárodnom stratigrafickom delení sa spodný karbón nazýva mississip a vrchný karbón pensylván (pennsylvan). V Európe sa používali aj iné pomenovania, spodný karbón sa nazýval dinant a vrchný karbón silés. Aj stupne karbónu sú pomenované v jednotlivých oblastiach rôzne. V strednej a západnej Európe sú to turén, visén, namúr, vestfál a stefan (od najstaršieho). Vo východnej Európe to sú turén, visén, serpuchov, baškir, moskov, kasimov a gžel (od najstaršieho). V Severnej Amerike to sú kinderhook, osage, meramec, chester, morrow, atoka, des moines, missouri a virgil.

Napriek tomu, že má karbón svoje najvýraznejšie stratotypy vo Francúzsku, Kazachstane a Spojených štátoch, prvýkrát bol opísaný v roku 1822 v Spojenom kráľovstve, kde aj dostal meno podľa veľkého množstva čierneho uhlia, ktoré sa nachádzalo v karbónskych horninách.

Paleogeografické pomery

Na počiatku karbónu boli pevniny rozdelené na niekoľko paleokontinentov, Gondwanu, Laurusiu, Sibériu a ďalšie menšie mikrokontinenty. Laurusia ležala v oblasti rovníka. Gondwana sa nachádzala rozprestrená okolo južného pólu a vo vyšších šírkach. V spodnom karbóne sa Gondwana približovala k Laurusii. Zrážka Gondwany a Laurusie mala za následok vznik variského masívu (variské vrásnenie), ktoré má svoje zodpovedajúce ekvivalenty v Afrike a Severnej Amerike. Variský masív sa tiahol pozdĺž rovníka a ďalej sa stáčal na severovýchod.

Paleoklimatické pomery

Klíma karbónu bola spočiatku veľmi teplá. Počas karbónu sa ochladilo a došlo aj k zaľadneniu Gondwany. To bolo spôsobené jej driftom na juh. Dôkazy zaľadnenia je možné nájsť ešte aj dnes na dnešných kontinentoch, ktoré tvorili základ Gondwany.

Flóra

V teplej a vlhkej klíme sa tvorili na veľkých rozlohách druhovo veľmi bohaté pralesy. V nich rástli obrovské, pravdepodobne až 30 m stromy. Charakteristické sú uhľotvorné stromovité prasličky (Equisetophyta, napr. Calamites), plavúne (Lycopodiophyta, napr. Lepidodendron a Stigmaria), paprade (Polypodiophyta napr. Megaphyton) ale aj kordaitorasty (Cordaitophyta). Na južnej pologuli v Gondwane bol typický rod Glossopteris (z oddelenia Lyginodendrophyta). Búrlivá fotosytéza vegetácie obohatila atmosféru kyslíkom natoľko, že jeho percentuálne zastúpenie v atmosfére bolo vyššie ako dnes.

Fauna

Aviculopecten, Syringothyris.

V karbóne žil rôzny hmyz, krytolebce, žraloky a lúčoplutvé ryby. V neskorom karbóne sa objavujú plazy (Reptilia) a neskôr aj cicavcovité plazy (Synapsida).

Počas karbónu vymreli panciernaté ryby.

Pozri aj

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému karbón.

Externé odkazy

Karbón
Mississip Pensylván
Turnén Visén Serpuchov Baškir Moskov Kasimov Gžel
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.