Vrabec domový

Vrabec domový alebo vrabec domáci[3] (lat. Passer domesticus) z čeľade vrabcovité. Žije na prevažnom území Eurázie, ale bol umelo vysadený aj na ostatných kontinentoch.[4] Žije v blízkosti ľudských domovov a vystupuje do vysokých nadmorských výšok (Švajčiarsko 2 300 m n. m., Himaláje 4 600 m n. m.) Hniezdi na celom území Slovenska s výnimkou vrcholkov hôr a veľmi hlbokých komplexov lesov.[4]. Nie je jediným druhom vrabca, ktorý využíva ľudské osídlenie. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov vrabec domový patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, stavy v Európe v rokoch 1980 – 2013 mierne poklesli.[1]

vrabec domový

Samec (Austrália).

Samica (Anglicko).
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Passer domesticus
Linnaeus, 1758
Synonymá
Frigilla montana (Linnaeus 1748)
Loxia Scandens (Hermann 1783)
Passer arboreus (Foster 1783)

Mapa rozšírenia vrabca domového

██  Hniezdiaci, celoročný výskyt

██  Nehniezdiaci

██  Introdukovaný, celoročný výskyt

██  Pravdepodobne introdukovaný, celoročný výskyt

██  Pravdepodobne vyhynutý a introdukovaný

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Opis

Vrabec domový meria 15 cm[5][6] a váži 24 – 35 g.[7] Má hnedé a sivé sfarbenie.

Hlas

Spev "čilp"

11 s., Fínsko.

Ozýva sa hlasom "čerrrr" a "čilp", "tjirp", za letu krátkym "tvit".[6]

Výskyt a stav na Slovensku

Dokázané hniezdenie bolo zistené na 94,4 % mapovacích kvadrátov. Najvyššie miesta výskytu boli zaznamenaná vo Vysokých Tatrách 1 450 m n. m.. Žijú v kolóniách kde ich je aj 100. O hniezdnej hustote nie je veľa údajov, v parkoch Bratislavy bola zistená populačnú hustota 4 – 39 párov / 10 ha a na sídliskách Bratislavy 88,5 – 109,5 jedincov / 10 ha. Búdky obsadzuje veľmi málo, boli nájdené voľné hniezda na ovocných stromoch.[4]

Je to stály vták, zimuje na celom území Slovenska, ako zimujúci bol zistený na 92,8 % mapovacích kvadrátov. Z vysokých polôh schádza na zimu nižšie a nevytvára veľké skupiny ako príbuzný vrabec poľný.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 1 200 000 - 1 800 000, zimujúcich jedincov 3 000 000 - 6 000 000. Veľkosť populácie má mierny pokles od 20 - 50%. Veľkosť územia na ktorom sa vyskytuje je stabilná, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001 žiadny.[8] V roku 2014 LC* A2a - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Biotop

Vrabec domový žije v poľnohospodárskej krajine pri ľudských sídlach, na hospodárskych dvoroch a sadoch. Taktiež v mestách a sídliskách. Obľubuje aj husté stromy, najmä ovocné a bútľavé.[7] Obýva aj priemyselné oblasti.[4]

Hniezdenie

Vrabec domový často hniezdi v kolóniách, hniezda sa môžu aj dotýkať. Vyhľadáva rôzne dutiny v múroch, strechách budov, v hniezdach belorítok, v bútľavých stromoch, vo veľkých hniezdach bociana bieleho i volne v hustých korunách stromov.[7]

Tokať začínajú prvým oteplením skoro na jar, na hniezda nosia materiál od konca marca a v apríli. Stavajú zo sena, peria a rôznych handričiek. Hniezdo je veľké a guľaté s bočným vchodom. Rozmery hniezda (volne postaveného na strome) výška: 30 cm, šírka: 20 cm a s komôrkou hlbokou 15 cm. Hniezdo stavajú obaja rodičia, taktiež sa striedajú na inkubácii 4 – 6 (7) belavých škvrnitých vajíčok, ktorá trvá 13 – 14 dní. Z hniezda vyletia po 17 dňoch. Hniezdia trikrát za rok.[7]

Potrava

Živí sa 70% rastlinnou potravou, múčnatými a olejnatými semenami, pukmi ovocných stromov i mladou zeleninou. V čase hniezdenia žerie hmyz a tiež aj mláďatá kŕmi hmyzom.[7] Vyhľadáva aj pozostatky jedla. Pre lepšie trávenie vrabce zobú piesok.

Galéria
  • Kŕdeľ
  • Párik vlieta do hniezda
  • Vajíčka
  • Hniezdo sa vajíčkami
  • Mláďa
  • Kŕmenie vylietaného mláďaťa
  • Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

Referencie
  1. IUCN Red list 2020.1. Prístup 10. júla 2020.
  2. Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Vrabec domový, s. 594 - 595.
  5. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.