Tesár čierny

Svojou veľkosťou a prevažne čiernym perím s červenou farbou na temeni je tesár čierny skoro nezameniteľný. Je veľký asi ako havran ale štíhlejší a so zreteľne dlhším chvostom. Má dĺžku tela asi 450 – 550[6] mm a rozpätie krídel 640 - 680 mm .[7] Vďaka svojmu čiernemu sfarbeniu a červenej farbe na temene si ho nemožno v strednej Európe zameniť so žiadnym iným vtáčim druhom. Vyskytuje sa v troch rasách vo veľkej časti severnej a centrálnej palearktídy.[8] Odhliadnuc od hlavy pôsobí jednofarebne čierno. Z blízka a za dobrého svetla vidíme menšie odchýlky v odtieni čiernej. Vrchná strana je viac čierna a lesklá, perie má modrastý nádych. Spodná strana je matnejšia, zreteľne svetlejšia s jemným nádychom tmavosivej alebo hnedastočiernej. Obnosené perie sa neleskne a má farbu drevného uhlia. Ručné letky sú často svetlejšie než ostatné perie a s hnedastým odtieňom. U sediaceho tesára je nápadný jeho dlhý chvost, slúžiaci ako opora, ktorý je zreteľne rozdvojený a jednofarebne čierny. Zobák je sivobiely so zreteľnou tmavosivou špičkou, pri koreni široký, asi 5-6 cm dlhý. Dúhovka je u dospelých vtákov z diaľky biela, z blízky je svetlo krémovej farby.

Svojim prejavom je to nápadný vták. Ozýva sa ďaleko počuteľným hlasom. Za priaznivých poveternostných podmienok ho možno zaznamenať aj do vzdialenosti vyše kilometra. Najčastejšie počuť jeho hlas "krr-krr-krr-krr-krr", ktorý používa za letu a melancholicky znejúce tiahle klesajúce volanie "klijéé.. klijéé..", ktoré vydáva za sedu, prezentujúc tak svoju prítomnosť a lokalizáciu alebo ak je vyrušený. Pri veľkej nervozite volá v krátkych intervaloch s niekoľko sekundovými odstupmi. Na konfliktnú situáciu poukazuje lomene znejúca obmena  – "klikje". Tieto hlasy počuť celý rok, s výnimkou neskorého hniezdneho obdobia a kŕmenia.

Iba v čase toku a v skorej fáze hniezdenia vydáva sexuálne motivované strofy "kuo.. kui-kui-kui-kui.." alebo "kli-kli-kli". Strofa pozostáva až z 20 elementov, pričom prvý element je od ostatných mierne odstúpený. Celkovo znie vysoko a kovovo. Týmto hlasom vytyčuje alebo potvrdzuje hranice svojho revíru. Okrem toho obe pohlavia vydávajú počas najväčšieho sexuálneho vzrušenia pri kopulácii zrýchľujúci sa rad tichých hlasov "Kia".

Tiché "Rür" a hlasnejšie "Kijak" možno počuť len v antagonistických situáciach a to iba v rámci druhu. Napríklad aj pri výmene na hniezde, čo poukazuje na skrytú agresivitu hniezdnych partnerov.

Okrem hlasu toku a tiahleho hlasu "kjéé" slúži i bubnovanie na označenie teritória, na získanie kontaktu a na upevnenie partnerstva. Jeden vír takého bubnovania pozostáva aj zo 60 úderov. Pri priemernej frekvencii 17 úderov za sekundu trvá jedna strofa aj tri sekundy. Bubnujú obe pohlavia. Samičky však zriedkavejšie a najčastejšie pomalšie, kratšie i tichšie. Na rozdiel od samíc, samci uprednostňujú na bubnovanie jeden hlavný strom, ktorý môže byť vzdialený od hniezdneho alebo ich hlavného spacieho stromu aj vyše kilometra.

V čase toku a počas hniezdenia často počuť demonštratívne klopanie. Býva rôznej hlasitosti. Ďatle ho používajú pri ukazovaní bútľavín a tiež poukazuje na preskokové jednanie v konfliktnej situácii, napríklad pri výmene na hniezde.[9]

• Zvukové nahrávky akustickej prezentácie druhu – Na video nahrávke sú zreteľné nasledujúce zvukové prejavy: Hlas za letu samca – Hlas agresivity samca pri pristátí – Klikje volania samca, po ukľudnení hlas "Kjéé". Klopkanie samice poukazuje na preskokové správanie.

Hojne rozšírený druh po celom území Slovenska. Hniezdenie je zistené od nížiny do nadmorskej výšky 1 500 m n. m..[5][8]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 1 500 – 2 500, zimujúcich jedincov 4 500 – 6 500. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny, v roku 1998 žiadny, v roku 2013 žiadny.[10] V roku 2014 LC – menej dotknutý.[2][11][12] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[5].

V dospelosti stály vták, v celej svojej oblasti rozšírenia verný svojmu hniezdisku. Aj počas zimy s vysokou snehovou pokrývkou sa snaží zotrvať vo svojom hniezdnom teritóriu. Len silný nedostatok potravy ho prinúti ku potulkám, ktoré zvyčajne nebývajú na veľké vzdialenosti. Prečkajú v oblastiach kde je málo snehu alebo zletia z vyšších polôh do dolín. Ostáva nejasné, či svoje najsevernejšie hniezdiská pravideľne opúšťajú. Mladé vtáky zvyčajne odmigrujú len do 50 km. To v prípade že v okolí kde vyrástli je možné vytvoriť revír. V opačnom prípade dokážu zaletieť skoro do 500 km[8] vzdialenosti, vo výnimočných prípadoch preletia až do vzdialenosti 1 000 km [13]. Stredoerópske tesáre migrujú prevažne západným alebo juhovýchodným smerom.

Vďaka reštrukturalizácii v lesníctve dokázal tesár čierny rozšíriť svoj hniezdny areál v Európe v priebehu 20. storočia silno na západ a na sever. V západnej Európe sa rozširovanie jeho areálu vo veľkej miere už zastavuje.

V strednej Európe preferuje staršie topoľové lužné lesy na nížinách, bukové lesy v stredných polohách a vo vyšších polohách zmiešané a z ihličnatých smrekové lesy.[5] Niektoré časti jeho teritória majú špeciálne určenie ako potravinové miesta, bubnovacie stromy a hniezdne teritórium s viacerými hniezdnymi dutinami. Na hniezdne teritórium má špeciálne nároky ohľadom štruktúry porastu, vyžaduje vysoké stromy s holými kmeňmi a prvými hrubými konármi až vo výška viac ako 10 m, porasty s typickou uzavretou klenbou a sálového charakteru. V tesnom susedstve hniezdneho stromu môžu byť aj stromy s konármi v dolnej časti kmeňov, ale nie mladé stromy vo výške vletového otvoru hniezdnej dutiny.[14]

Tesár čierny je aktívny cez deň. Dennú aktivitu začína v čase východu slnka a spaciu dutinu vyhľadáva večer pri západe slnka. Samce vyhľadávajú svoje spacie dutiny skôr ako samice.[15]

V lete sa živia predovšetkým mravcami žijúcimi v dreve. Ich hniezda odkrývajú po celých plochách aj na väčších kmeňoch stromov. V zime sa zameriavajú na mraveniská.

Tesár čierny je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 1840 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[17]

Vyžaduje mozaiku starých porastov v lesnatej krajine. Vhodné sú prírode blízke spôsoby hospodárenia.[5] Vďaka trvalému spôsobu života a vďaka prísnemu funkčnému rozloženiu teritória sa vytvárajú skupiny hniezdnych dutín. Tieto lokality sú mimoriadne cenné pre ochranu prírody, majiteľ alebo správca lesa môže takýto ostrov starých bútľavých stromov nechať vyznačiť a jeho ochranu zapracovať do plánu starostlivosti. Dôležitou informáciou pre správcu lesa je, že hniezdne teritórium tesára čierneho vyžaduje, aby nezarástlo mladinami, inak ho prestáva využívať.[14] Dutiny pribúdajú pomaly, len každých 5 rokov jedna nová kompletná dutina, čo je menej ako priemerne 1 nová ukončená dutina na 10 ha lesa za rok.[16]

• 
  Samec pri hniezdnej alebo spacej dutine
• 
  Samica
• 
  Mláďa
• 
  Pri hniezdnej alebo spacej dutine
• 
  Takto spracuje strom pri hľadaní potravy
• 
  Často dávnejšie napadnutý strom červenou hnilobou a následne drevokaznými mravcami rodu Camponotus
• 
  Pri hľadaní podkôrneho hmyzu

1. IUCN Red list 2019.2. Prístup 10. decembra 2019.
2. Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-06]. Dostupné online.
4. PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
5. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Tesár čierny/Ďateľ čierny, str.399 - 401, Kropil, R.). ISBN 80-224-0714-3.
6. Winkler, H. & Christie, D.A. (2018). Black Woodpecker (Dryocopus martius). In: del Hoyo, J., Elliott, A., Sargatal, J., Christie, D.A. & de Juana, E. (eds.). Handbook of the Birds of the World Alive. Lynx Edicions, Barcelona. [cit. 2018-07-10]. Dostupné online.
7. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
8. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
9. Gorman (2004) s. 83
10. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2017-12-17].
11. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
12. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
13. Gorman (2004) s. 94
14. V. Günther, A. Kinser, L. Sikova. Der Schwarzspecht und seine Höhlen Empfehlungen für die Forstwirtschaft [online]. Hamburg : Deutsche Wildtier Stiftung www.deutschewildtierstiftung.de, [cit. 2018-01-21]. Dostupné online. (DE)
15. Blume, Dieter. Schwarzspecht, Grünspecht, Grauspecht. [online]. Wittenberg Lutherstadt : A. Ziemsen, distribution zvab.com, 1973, [cit. 2018-01-21]. Dostupné online. (DE)
16. Deutsche Wildtier Stiftung, Hamburg, Germany. Schwarzspecht -Zimmermann der Artenvielfalt [online]. deutschewildtierstiftung.de, [cit. 2018-01-21]. Dostupné online. (po nemecky)
17. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Schwarzspecht na nemeckej Wikipédii.

• Dieter Blume: Schwarzspecht, Grauspecht und Grünspecht. Neue Brehm-Bücherei 300. Westarp Wissenschaften Magdeburg 1996. S. 17 – 50. ISBN 3-89432-497-X
• Gerard Gorman: Woodpeckers of Europe. A Study to European Picidae. Bruce Coleman, Chalfont 2004. S. 81 – 94; S. 44; 37;. ISBN 1-87284-205-4

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tesár čierny
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Tesár čierny
• Wikislovník ponúka heslo Tesár čierny

• Hlas tesára čierneho na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
• BirdLife International (2018) Species factsheet: Dryocopus martius.
• Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Dryocopus martius na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Dryocopus martius na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)