Nižný Hrabovec

Obec sa nachádza na Východoslovenskej nížine. Jej územie patrí do povodia rieky Ondava. V obci je známy výskyt minerálov, z ktorých sú najrozšírenejšie bentonity a zeolity.

V okolí obce sa našlo niekoľko kusov štiepanej kamennej industrie, a bolo konštatované, že tento materiál pochádza z rôznych období praveku.[4] Prvá písomná zmienka o území Nižného Hrabovca je v listine z 27. decembra 1254, ktorú vydal Belo IV.. Je tam uvedený aj les s názvom Garboncha (resp. čítané aj ako Gozbontha alebo Gorboucha). Druhýkrát je územie Nižného Hrabovca spomenuté v roku 1357, kedy sa spomína les Garboucha (resp. Garboncha alebo Garbarcha) a potok Garaboucha (resp. Garaboncha). Vznik obce možno datovať medzi roky 1357 (1360) – 1376.[5]

Staršie názvy obce boli: 1413 – Haraboch, 1436 – Harabovecz, 1447 – Harabócz, 1448 – Harabocz, 1598 a 1666 – Hrabócz, 1733 – Hraboc, 1746 a 1749 – Hrabocz, 1773 – Hrabocz, Hrabócz, Nisny Hrabowecz, 1850 Unter-Hrabócz, 1867 – Alsó Hrabócz, Ňižni Hrabovec, 1869 – Alsó-Hrabóc, 1873 – Alsó Hrabócz, 5. 11. 1883 – Alsó-Hrabácz, 1892 – Alsó-Hrabócz, 1900 – Alsóhrabócz, 22. 3. 1905 a 1910 – Alsógyertyán, 1921 – 30 – Nižní Hrabovec, 1950 – Nižný Hrabovec.[6]

Po neúrode v roku 1830 postihla v roku 1831 obec cholera. V obci bola od 24. júla do 18. augusta. Zomrelo na ňu 65 ľudí (matrika zomrelých uvádza: rímskokatolíkov 25, gréckokatolíkov 35, kalvínov 1, židov 4).[7] Dramatický nárast úmrtí je zrejmý pri porovnaní s rokom 1830 keď v obci zomrelo celkovo 12 osôb, a taktiež s rokom 1832 keď v obci zomrelo iba 10 ľudí. V roku 1831 to bolo celkovo (teda vrátane tých, ktorí zomreli na choleru) 83 ľudí.[7] Epidémia podnietila na Zemplíne vypuknutie roľníckeho povstania, avšak v Nižnom Hrabovci nie je známa žiadne vystúpenie roľníkov.

5. novembra 1883 bol v obci zriadený poštový úrad.[8] Na základe zákonného čl. 33/1894 sa obec stala sídlom matričného úradu. Po rozpade Rakúsko-Uhorska bol Nižný Hrabovec k 15. 2. 1921 (kedy sa konalo prvé oficiálne sčítanie ľudu) sídlom notárskeho úradu, ktorému podliehali obce Nižný Hrabovec, Nižný Hrušov, Poša, Dlhé Klčovo, Kučín, Kladzany a Hencovce.

V roku 1921 mala obec 165 domov a 845 obyvateľov (349 mužov a 496 žien). 697 obyvateľov bolo národnosti československej, 45 rusínskej, 41 maďarskej, 1 nemeckej a 61 inej. V obci bolo 481 rímskokatolíkov, 259 gréckokatolíkov, 13 evanjelikov, 9 kalvínov a 83 židov.[9]

5. januára 1943 bola slávnostne uvedená do prevádzky železničná trať Strážske-Prešov, ktorá prechádza aj Nižným Hrabovcom. Za deň oslobodenia obce v 2. svetovej vojne sa počíta 30. november 1944 kedy sa v dedine ukázali prví sovietski vojaci.[10]

V januári 1945 bol obecný úrad premenovaný na národný výbor a jeho prvým predsedom bol Pavol Horváth.[11] Elektrifikácia obce bola dokončená 3. marca 1949.[11]

V roku 1952 bolo v obci založené jednotné roľnícke družstvo, ktoré sa však v roku 1953 rozpadlo. Celoobecné JRD bolo potom založené až v roku 1958.[12] Neskôr bolo k nemu pričlenené JRD Poša a JRD Kučín. V roku 1991 bolo družstvo premenované na Poľnohospodárske družstvo Ondava. V roku 1996 bolo rozdelené vzniklo z neho Roľnícke družstvo Nižný Hrabovec a Poľnohospodárske družstvo Poša.

V roku 1970 sa začala výstavba základnej školy a bytovky pre učiteľov. Odovzdané boli 1. 9. 1979.[13] Následne bol v rokoch 1972 – 77 postavený kultúrny dom a v rokoch 1972 – 74 chodníky. V rokoch 1984 – 87 bola obec plynofikovaná a v rokoch 1982 – 85 bol postavený obchodný dom. V rokoch 1987 – 91 bola postavená nová prijímacia budova ČSD a aj preložka štátnej cesty E-18 a výstavba cestného mosta cez Ondavu.[13]

Po roku 1989 boli zrušené MNV a namiesto nich boli zriadené obecné úrady. V roku 1990 boli následne voľby do obecnej samosprávy. Za starostu bol v týchto prvých demokratických komunálnych voľbách zvolený Juraj Minarčin.[14]

V obci boli známe viaceré zemepánske rody: Malonyai (Malonai), Mauks (Mauksch, Mauchs, Maugsch, Maukisch), Liszkai (Liskai), Balassa (Balaša).

Aj napriek existencii historického pečatného symbolu Nižného Hrabovca, pochádzajúceho z druhej polovice 19. storočia, ktorým je odtlačok pečatidla s heraldickými fugúrami psa a jahňaťa, obec sa rozhodla používať novotvar.

Názov obce je slovanského pôvodu a pochádza z apelatíva hrab. Ide tu teda o pôvodný názov, ktorý prešiel prirodzeným vývinom slovenskej reči. Obec dostala svoj názov podľa lesa a potoka toho istého názvu, ktorý tu bol skôr ako názov obce. Spomína sa už v roku 1254.

Do erbu bol preto zaradený štylizovaný hrab. Zvlnený pás vyjadruje potok Hrabovec tečúci cez obec. Tým sa erb zaraďuje medzi tzv. hovoriace erby. Ideový a grafický návrh vytvoril Ján Kizling.

Symboly obce sú evidované v Heraldickom registri SR pod signatúrou N- 44/97.

Erb obce tvorí: V striebornom štíte zo zelenej pažite so strieborným zvlneným pruhom vyrastajúci zelený hrab.

Vlajka obce pozostáva: Z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej (1/7), bielej (1/7), zelenej (3/7), bielej (1/7) a zelenej (1/7). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny listu.

Pečať obce bola zhotovená na základe erbu Nižného Hrabovca.

Rímskokatolícky chrám Nanebovzatia Panny Márie

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania

Starostovia obce Nižný Hrabovec:

• Ján Rataj (2002 – 2010)[17][18]
• Marcela Pčolinská (2010 – )[19]

V obecnom zastupiteľsve je 7 (predtým 9) poslancov.[20][21]

Prvá písomná zmienka o učiteľovi v obci je z roku 1866. Na základe zákonného článku č. 38/1868 bola v Nižnom Hrabovci postavená prvá budova štátnej ľudovej školy.[22] V roku 1947 bola v obci zriadená štátna meštianska škola.[23] V nasledujúcom roku sa ľudové školy premenili na národné (ročníky 1 – 5) a meštianske školy na školy stredné (so 4 ročníkmi). V roku 1953 boli národné, a stredné školy zlúčené a vznikli osemročné školy.

1. septembra 1948 bola v obci založená aj materská škola.[24]

Od 1958 do konca školského roku 1959/60 bola v obci aj poľnohospodárska učňovská škola.[24] Následne bola presťahovaná do Vranova nad Topľou, kde bolo zriadené poľnohospodárske učilište.

Gréckokatolícky chrám Zoslania Svätého Ducha

Dejiny rímskokatolíckej cirkvi v obci sú spojené s farnosťou Nižný Hrušov, ktorej bol Nižný Hrabovec fíliou. Podľa vizitácie z roku 1866 bola v Nižnom Hrabovci evanjelická fara. V roku 1735 prevzali kostol v obci katolíci a bol zasvätený Nanebovstúpeniu Pána. V rokoch 1764 – 69 postavili nový kostol sv. apoštolov Petra a Pavla. V 19. storočí bol kostol opravený a bola k nemu pristavená sakristia. Novým patronom kostola sa stal sv. Štefan, uhorský kráľ a vyznávač.[25] Tento kostol sa prestal používať 1. septembra 1996. V roku 1992 bola začatá výstavba nového kostola, ktorý bol konsekrovaný 1. septembra 1996.

Druhou najväčšou náboženskou skupinou sú gréckokatolíci, ktorí podľa archívnych materiálov oblasť kolonizovali koncom posledného desaťročia 17. storočia.[12] Čoskoro potom, okolo roku 1700 si postavili drevenú cerkev Zosnutia presvätej Bohorodičky, pri ktorej bol aj cintorín a fara.[12] Farárom bol Ján Stephanovsky. V roku 1814 bola zriadená gréckokatolícka farnosť v Poši a Nižný Hrabovec sa stal jej fíliou. V roku 1825 bola v obci dokončená cerkev Zostúpenia Svätého Ducha.[12]

Z obce pochádza významný gréckokatolícky kňaz ThDr. Ján Mastiliak, CSsR (1911 – 89).

Kanonická vizitácia z roku 1773 zachytáva prvý priamy údaj o židoch v obci – na území celej farnosti ich bolo 38.[26] V roku 1837 ich bolo 86. Židia si pravdepobobne v prvej polovici 19. storočia v obci postavili modlitebňu, ale tá zanikla čoskoro po 2. svetovej vojne. V obci sa zachoval židovský cintorín.

Po 2. svetovej vojne bolo v roku 1946 obci urobené ihrisko. Začali sa konať futbalové stretnutia, najprv nepravidelne. V roku 1948 vznikla telovýchovná jednota SOKOL Nižný Hrabovec.[27]

V okolí obce Nižný Hrabovec (presnejšie v susednej obci Hencovce na Hencovskej ulici) sa nachádza podnik BUKÓZA HOLDING a.s. ktorý je významný pre obec Nižný Hrabovec, Hencovce, Vranov nad Topľou a vôbec pre celý Vranovský okres a Prešovský kraj. História podniku:

1. r. 1948-1951 - Založenie Hencovského drevokombinátu
2. r. 1951-1953 - Založenie Drevokombinátu Šariš, n. p.
3. r. 1953-1963 - Vranovský drevopriemysel, n. p., odčlenenie výrobných závodov z Prešova a Košíc
4. r. 1963-1970 - Východoslovenské celulózky a papierne, n.p. Hencovce
5. r. 1970-1992 - BUKÓZA, n.p. Vranov nad Topľou
6. r. 1992-1997 - BUKÓZA, a.s. Vranov nad Topľou
7. r. 1997- dnešok - BUKÓZA HOLDING, a s. Hencovce, BUKOCEL a.s. a ďalšie spoločnosti patriace do tohto holdingového zoskupenia

• Kizling, Ján: Nižný Hrabovec 1357-1997. Hencovce : obecné zastupiteľstvo obce Nižný Hrabovec, 1997. 80 s.

• Obec Nižný Hrabovec – oficiálne stránky obce

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nižný Hrabovec