Berberi
Berberi (berber. Amazig, pl. Imazigen) je súhrnne označenie pre pôvodných obyvateľov Severnej Afriky. Dnes obývajú rozsiahle územia od Maroka cez Alžírsko, Tunisko, Líbyu až po oázu Síwa na západe Egypta. Smerom na juh saharské územia Mauritánie, Mali, Nigeru, Čadu až po rieku Niger.
██ Rífski Berberi (Rífovia)
██ Atlaskí Berberi
██ Šluh
██ Šenwi
██ Kabyli
██ Šavíjovia
██ Saharskí Berberi (Zenaga, Mozabiti, Siwa)
██ Tuaregovia
Jazyk
Hovoria príbuznými berberskými jazykmi (t.j. berberčinou) zo skupiny afroázijských jazykov; príbuznými jazykmi sú napríklad arabčina a hebrejčina. Najmä tuaregské nárečia sa zapisovali už od 3. storočia pred Kr. písmom tifinag, jeho moderná verzia neo-tifinag sa používa na zápis berberčiny od konca 20. storočia, najmä v Maroku.
Dejiny
Berberi pôvodne obývali súvislý pás územia od Kanárskych ostrovov cez Maroko až po údolie Nílu. Pod tlakom migrujúcich národov (Feničania, Kartáginci, Vandali, Arabi) ustupovali do hornatého vnútrozemia a saharských oáz, kde žijú dodnes. Už v staroveku vybudovali transsaharský obchodný systém, ktorý sa opieral o karavánové cesty, ksary a kasby.
Postupne došlo k islamizácii a kultúrnej arabizácii berberských kmeňov. Začali islam ďalej šíriť, v 8. storočí prekročili Gibraltár, porazili kresťanské Vizigótske kráľovstvo a začali obsadzovať Pyrenejský polostrov. Tu vytvorili berbersko-arabskú civilizáciu a 800 rokov odolávali spojenému úsiliu Európanov o znovudobytie stratených území. V Európe boli v tom čase známi pod menom Mauri. V samotnom Maroku od 11. storočia vytvorili sériu mocných dynastií (Almorávidovci, Almohádovci), ktoré zjednotili berberské kmene v severozápadnej Afrike a vybudovali mnohé dodnes stojace pamiatky.
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Berbeři na českej Wikipédii.