Ján Bosco
Svätý Ján Bosco (iné názvy: Ján Bosko, don Bosco, vlastným menom Giovanni (Melchior) Bosco, * 16. august 1815, Becchi pri Turíne – † 31. január 1888, Turín) bol kňaz a vychovávateľ, zakladateľ rádu saleziánov. V roku 1929 bol vyhlásený za blahoslaveného a roku 1934 bol vyhlásený za svätého. Sviatok má 31. januára.
Ján Bosco | |||
kňaz a vychovávateľ, zakladateľ rádu saleziánov | |||
| |||
Biografické údaje | |||
---|---|---|---|
Rodné meno | Giovanni Melchior Bosco | ||
Narodenie | 16. august 1815 Becchi, Turín, Taliansko | ||
Úmrtie | 31. január 1888 (72 rokov) Turín, Taliansko | ||
Svätenia | |||
Cirkev | rímskokatolícka | ||
Kňaz | |||
Kňazská vysviacka | 5. jún 1841 (25 rokov) | ||
Svätec | |||
Blahorečenie | 2. jún 1929 Vatikán Pius XI. | ||
Kanonizácia | 1. apríl 1934 Vatikán Pius XI. | ||
Sviatok | 31. január | ||
Patrón | kresťanskí učni, redaktori, vydavatelia, žiaci, mladí ľudia, kúzelníci, mladiství delikventi | ||
Odkazy | |||
Životopis
Narodil sa pri Turíne. Od dvoch rokov vyrastal ako sirota bez otca. Ako 11-ročný musel odísť z domu kvôli nevlastnému bratovi Antonovi. Pracoval u sedliakov, aby sa uživil, a po nedeliach sa venoval apoštolátu medzi chlapcami. Jeho nadanie si všimol starší kňaz don Calosso, ktorý mu chcel pomôcť ku kňazstvu. Ten však čoskoro náhle zomrel, a tak bol Bosco ponechaný sám na seba. Ako 16-ročný nastúpil na štúdia v Castelnuove. Popri štúdiu si zarábal rozličnými pomocnými prácami u remeselníkov, čo sa mu neskôr veľmi zišlo. V roku 1835 vstúpil do seminára a 5. júna 1841 bol vysvätený na kňaza a začal praktické kňazské účinkovanie medzi chudobnými a opustenými chlapcami. Začínal s holými rukami, avšak s veľkou dôverou v Pannu Máriu, ktorú Bosco považoval ako katolícky kňaz za svoju Pomocnicu. Od roku 1846 sa natrvalo usadil na zlopovestnom turínskom predmestí Valdocco, kde vybudoval oratórium a neskôr aj baziliku. Veľmi sa inšpiroval sv. Františkom Saleským, vzorom láskavosti, podľa ktorého sa nazýva aj rehoľná spoločnosť, ktorá bola schválená v roku 1869 (pozri saleziáni). Svoju výchovnú prácu postavil na preventívnom systéme, ktorého hlavnými piliermi sú nábožnosť, rozum a láskavosť. V 1872 založil ženskú rehoľnú spoločnosť Dcéry Panny Márie Pomocnice, ktoré sa starajú o opustené a chudobné dievčatá. V jeho práci mu pomáhal široký okruh spolupracovníkov. Don Bosco zomrel 31. januára 1888.
Don Bosco a Slovensko
Don Bosco bol v písomnom kontakte so slovenskými kňazmi Vojtechom Kelecsényim a Jánom Bollom (1860 – 1934) a niektorými dobrodincami zo Slovenska, čo dosvedčuje aj list z roku 1886. List objavil historik Zlatko Kubanovič. Prvý životopis dona Bosca v slovenskom jazyku vyšiel v roku 1899 od Pavla Jedličku, dekana a farára z Horných Orešan.[1]
Literatúra
- KUBANOVIČ, Zlatko. Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 15 - 29.
Galéria
- Don Boscov list z roku 1886 venovaný istému dobrodincovi zo Slovenska (list objavil historik Zlatko Kubanovič)
- Prvý životopis dona Bosca v slovenskom jazyku (1899)
Referencie
- KUBANOVIČ, Zlatko. Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 29 - 30.
Iné projekty
Externé odkazy
- Životopis Jána Bosca na www.zivotopisysvatych.sk