Osuské
Osuské | |||
obec | |||
Kostol Všetkých svätých | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Kraj | Trnavský kraj | ||
Okres | Senica | ||
Región | Záhorie | ||
Vodné toky | Myjava, Brezovský potok | ||
Nadmorská výška | 218 m n. m. | ||
Súradnice | 48°37′27″S 17°26′27″V | ||
Rozloha | 11,61 km² (1 161 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 603 (31. 12. 2019) [2] | ||
Hustota | 51,94 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1262 | ||
Starosta | Anton Fiala[3] (nezávislý) | ||
PSČ | 906 12 (pošta Hradište pod Vrátnom) | ||
ŠÚJ | 504602 | ||
EČV | SE | ||
Tel. predvoľba | +421-34 | ||
Poloha obce na Slovensku
| |||
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
| |||
Wikimedia Commons: Osuské | |||
Webová stránka: osuske.sk | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Demonym: Osušťan[4] | |||
Polohopis
Kataster obce susedí s obcami Jablonica, Hradište pod Vrátnom, Prietrž a Hlboké. V katastrálnom území obce Osuské sa nachádza vodná nádrž VN Osuské, ktorá spadá pod MsO Senica. Vodná plocha má rozlohu 8 ha.[5] a slúži predovšetkým na rybolov. Voda je tu čistá čo využívajú kúpajúci v letných mesiacoch.
Dejiny
Prvá písomná zmienka o obci Osuské pochádza z roku 1262.
Obec Osuské sa rozprestiera na úpätí Malých Karpát. Pôvodná osada Ropov vznikla pravdepodobne na katastrálnom území v hone Pod kostolíkom, oproti súčasnej záhradkárskej osade Opendáky, pri rieke Myjava. Stála na rozmedzí terajších chotárov obcí Osuské a Prietrž na močaristej pôde. V tejto oblasti, kde má rieka Myjava plytké dno, sa často rieka vylievala zo svojho koryta. Preto sa osadníci rozhodli presťahovať na suché, vyššie položené územie. Toto územie nazvali Osušina. Bolo to asi okolo roku 1100. V 13. storočí obec patrila do majetkov rodu Kunta a pod názvom Oszusz patrila hradnému panstvu v Hlohovci. Zemepánmi tu boli Pálfiovci a Aponiovci.
Neskôr bola obec premenovaná. Maďarská verzia mena obce bola Aszós, Osuska a od roku 1853 Oszuszkó. Dnešný názov Osuské obec dostala v roku 1920.
K obci patria osady Ropov, Paseka a v roku 1636 založená osada Rásnik. Bola to bol pôvodne panská záhrada, ktorú za dobré služby dostal od Pálffyovcov sluha Juraj Barcaj.
Obec bola rozdelená na dve časti, severná strana nazývaná aj Erdúcka patrila pod hrad Branč a južná strana Korlátska pod hrad Korlátko. Každá strana mala svojho richtára i bubeníka. V roku 1852 mala obec 910 obyvateľov. Z toho 27 domácností bolo poddanských a 26 želiarskych. Väčšina obyvateľstva bola rímskokatolíckeho vyznania, 40 obyvateľov bolo židovského vyznania.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, jednoloďová pôvodne renesančná stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1619-1631. Podľa niektorých prameňov existoval v obci kostol už v stredoveku. Barokovo bol upravený v 18. storočí. V interiéri sa nachádza murovaný organový chór s datovaním 1844. Dva bočné oltáre, ľudové rezbárske práce, pochádzajú z konca 18. storočia.[6] Súčasťou zariadenia je aj kamenná baroková krstiteľnica s lupeňovou kupou z druhej polovice 18. storočia. Fasády kostola sú hladké so segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je ukončená terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou. Kostol sa nachádza uprostred areálu cintorína so zachovanými historickými náhrobnými kameňmi.
- Kaplnka sv. Bartolomeja, jednoduchá obdĺžniková stavba so sedlovou strechou z roku 1666. Stavbu nechali postaviť Ján a Juraj Ďurišovci.
- Socha sv. Floriána, klasicistická prícestná socha z roku 1822.[7] Sochu dal postaviť Albert Karell.
- Súsošie Kalvária z druhej polovice 18. storočia.
- Socha sv. Vendelína z roku 1867. Sochu dalal postaviť Juraj Lukáček.
- Súsošie sv. Trojice z 19. storočia. Sochu dali postaviť Ján Jarás s manželkou.
- Kostol Všetkých svätých
- Súsošie sv. Trojice
- Súsošie Kalvária
Osobnosti obce
Rodáci
- Emanuel Lehocký (* 1876 – † 1930), politik, zakladateľ Slovenskej sociálnodemokratickej strany a jej prvý predseda. Podieľal na príprave Deklarácie slovenského národa, zvolený za člena Výkonného výboru Slovenskej národnej rady. V rokoch 1920 až 1925 bol senátorom Národného zhromaždenia ČSR.
- Štefan Janšák (* 1886 – † 1972), archeológ, stavebný odborník, diplomat, spisovateľ a významný štátny úradník rokoch 1918–1948, bol napr. tajomníkom Dočasnej vlády vedenej Vavrom Šrobárom v roku 1918, povereníkom SNR po roku 1945.
Pôsobili tu
- Jozef Ignác Bajza (* 1755 – † 1836), rímskokatolícky kňaz, spisovateľ, autor satír a epigramov, autor prvého románu v slovenčine. Pôsobil ako zastupujúci správca miestnej katolíckej fary v rokoch 1805–1815.
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- JÚĽŠ. Osušťan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- VN Osuské, Rybárske revíry Slovenska
- História obce [online]. Oficiálne stránky obce Osuské. Dostupné online.
- Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.