Smrdáky

Obec leží na západnom Slovensku v Záhorskej nížine, na úpätí Bielych Karpát, v nadmorskej výške 241 m n. m., v doline otvorenej na juh, ktorú na severozápade i severovýchode lemujú pahorky s ovocnými sadmi. Od okresného mesta Senica je obec vzdialená 7 km a od hlavného mesta Bratislavy asi 80 km.

História obce je nerozlučne spätá s liečivými prameňmi nachádzajúcimi sa na jej území, ktoré ju urobili všeobecne známou, nielen na území Slovenska. Podľa historických dokumentov sa osada kedysi volala po slovensky Nová Ves (Villa Nova). Terajšie meno dostala od zapáchajúcich minerálnych prameňov. Keď sa roľníci z príležitosti výročia jarmokov schádzali v susedných mestách, tých, čo prišli z Novej Vsi prezývali „Smrdáci“. Toto meno sa potom tak vžilo, že nahradilo predošlé meno osady.

Prvá písomná zmienka o kúpeľnom mieste v Smrdákoch bola uvedená v urbári z roku 1617. Vydal ho vtedajší zemepán Majtény-Novák. Slovenský polyhistor Matej Bel vo svojom známom diele Notitia Hungariae Novae Historicogeographia z roku 1740 spomína kúpeľnú dedinku Smrdáky a prvýkrát opisuje použitie minerálnej sírovodíkovej vody na liečebné účely. V roku 1763 úradný lekár Ján M. Gottmann pripravil rozbor smrdáckych vôd, v ktorom poznamenal, že v budúcnosti by v okolí týchto vôd mohli vzniknúť kúpele. Veľmi významná je medicínska dizertačná práca hlavného lekára Jozefa Callasa Nagya o kúpeľoch Smrdáky (Thermarum Büdösköensium, 1840) posudzovaná na Viedenskej univerzite. Okrem chemického rozboru vôd, ktorý robil nitriansky lekárnik František Adolf Lang, sú v nej aj indikácie – zoznam chorôb, ktoré sa tu úspešne liečili už pred vznikom kúpeľnej inštitúcie. Na prvom mieste sa spomínajú rôzne kožné ochorenia, ako opar, herpes, lišaje a pod.

Prvý kúpeľný dom v Smrdákoch postavil majiteľ pozemkov v okolí prameňov, nitriansky podžupan Jozef Vietoris, v rokoch 1832-33. K tomuto obdobiu sa datujú aj novodobé dejiny kúpeľov. Neskôr, v roku 1839 tiež zásluhou majiteľa J. Vietorisa, bola postavená impozantná budova kaštieľa pre jeho rodinu a vzácnych hostí. Po niekoľkých prestavbách slúži dodnes. Svojim klasicistickým portálom sa stal kaštieľ symbolom kúpeľov.

Jozef Vietoris sa staral aj o vybudovanie príjemného kúpeľného prostredia. Odvodnením močiara získal priestor pre park, do ktorého vysádzal vzácne dreviny. Kúpeľný park má dnes rozlohu 16 ha a je obľúbeným oddychovým miestom kúpeľných hostí.

• Oficiálna stránka obce

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Smrdáky