Óda na radosť (Beethoven)
Óda na radosť je záverečná časť Beethovenovej 9. symfónie d moll op 125 k Schillerovej óde "Na radosť" (Ode "An die Freude"). Autor v texte vyjadruje idealistickú víziu bratstva celého ľudstva, ktorú zdieľal aj van Beethoven. Hymnu hudobne upravil svetoznámy dirigent Herbert von Karajan. Je bez textu - v univerzálnom jazyku hudby. Vyjadruje ideál slobody, mieru a solidarity., ktorá mala premiéru 7. mája 1824 vo Viedni.
Štátne hymny sveta |
---|
Belgicko - Bielorusko - Bosna a Hercegovina - Bulharsko - Cyprus - Česko - Čierna Hora - Dánsko - Estónsko - Fínsko - Francúzsko - Grécko - Chorvátsko - Írsko - Macedónsko - Maďarsko - Malta - Nemecko - Poľsko - Rakúsko - Rumunsko - Rusko - Slovensko - Spojené kráľovstvo - Španielsko - Švajčiarsko - Turecko - Ukrajina - Vatikán
|
V roku 1955 bola prvýkrát spomenutá "Óda na radosť" ako eurohymna. Rade Európy ju navrhol Richard Nikolaus Graf von Coundenhove-Kalegri. Za hymnu Rady Európy však bola oficiálne uznaná až v roku 1972 a od roku 1985 je Európskou hymnou.
Texty
|
|
Referencie
- Hymna Európskej únie na Youtube, prístup 10. marec 2010
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.