Balistická raketa

Balistická raketa (alebo balistická strela, angl. Ballistic Missile) je strategická raketa schopná dopraviť s vysokou presnosťou (kruhová odchýlka väčšinou do 500 metrov) na rôznu vzdialenosť (od stoviek do 12 000 km) bojovú hlavicu (angl. Warhead), vybavenú konvenčnou výbušninou alebo častejšie jadrovú alebo termonukleárnu nálož. Bojová hlavica je u rakiet s väčším doletom umiestnená v špeciálnom puzdre nazývanom návratové teleso, ktoré je vybavené tepelnou ochranou, umožňujúcou prekonať vysoké tepelné namáhanie spôsobené aerodynamickým ohrevom počas zostupu atmosférou k cieľu. Niektoré balistické rakety s vyšším doletom môžu navyše niesť viac samostatne navádzaných návratových telies a niekoľko tzv. klamných hlavíc, väčšinou nafukovacích z pokovanej umelohmotnej fólie, ktoré majú za cieľ sťažiť systémom protiraketovej obrany účinný zásah proti blížiacim sa projektilom.

Moderné balistické rakety používajú motory na tuhé pohonné látky, ktoré majú z vojensko-operačného hľadiska množstvo výhod, z ktorých hlavné sú dlhodobá skladovateľnosť v stave bojovej pohotovosti, vysoká spoľahlivosť a relatívne bezpečná obsluha a údržba. Istou nevýhodou je trochu menšia výkonnosť v porovnaní s raketami na kvapalné pohonné látky; pokrok vo vývoji heterogénnych tuhých pohonných látok v posledných desaťročiach však aj tento rozdiel značne znížil.

Skúšobný štart americkej rakety Minuteman III.

Druhy balistických rakiet
Strela Trident II patrí do kategórie SLBM

Balistické rakety sa podľa doletu delia na niekoľko skupín:

  • Taktické balistické strely – súhrnné označenie pre balistické strely krátkeho a stredného doletu (angl. TBM, Tactical Ballistic Missiles)
    • Balistické strely krátkeho doletu, dolet 1 000 km (angl. SRBM, Short Range Ballistic Missiles)
    • Balistické strely stredného doletu, dolet 1 000 až 2 500 km, (angl. MRBM, Medium Range Ballistic Missiles)
  • Balistické strely stredného doletu, dolet 2 500 až 5 500 km (angl. IRBM, Intermediate Range Ballistic Missiles)
  • Medzikontinentálne balistické strely, dolet nad 5 500 km (angl. ICBM, Inter-Continental Ballistic Missiles)
    • Medzikontinentálne balistické strely s obmedzeným doletom, resp. balistické strely dlhého doletu (5 500 až 8 000 km) (angl. LRICBM, Limited Range Inter-Continental Ballistic Missiles, angl. LRBM, Long-Range Ballistic Missiles)
    • Medzikontinentálne balistické strely s plným rozsahom doletu, dolet 8 000 až 12 000 km (angl. FRICBM, Full-Range Inter-Continental Ballistic Missiles)

Podľa spôsobu vypustenia sa delia na:

  • Balistické strely vypúšťané zo vzduchu, napríklad Skybolt (angl. ALBM, Air-Launched Ballistic Missile)
  • Balistické strely vypúšťané z mora (alebo z ponoriek; môžu mať rôzny dolet), napr Bulava (angl. SLBM, Sea-Launched Ballistic Missiles, angl. Submarine-Launched Ballistic Missiles)
  • Balistické strely vypúšťané zo zeme (z tzv. raketových síl) (pre tieto strely sa v angličtine žiadna skratka nepoužíva)

Jedinými použitými taktickými strelami boli rakety V-2, Scud a SS-21 Scarab. Rakety s doletom viac ako 1 000 km (MRBM a vyššie) sú takmer vždy vybavené jadrovými hlavicami (konvenčné nálože by "nezaplatili" hodnotu rakety – napr LGM-118 stojí 70 mil. dolárov).

Fázy letu
Indická raketa Agni-II (Foto: Antônio Milena/ABR)

Balistické rakety s dlhším doletom majú tri fázy letu, ktoré korešpondujú s ich stupňami.

  1. "Zdvíhanie", naberanie výšky (angl. boost), trvá 3 – 5 minút, počas nej sa raketa dostane do výšky (alebo už vzdialenosti od povrchu) 150 – 400 km, palivo vystrekuje rýchlosťou 7 km/s
  2. Stredná fáza (angl. mid-course) – trvá v priemere okolo 25 minút, ide o suborbitálny vesmírny let s apogeom približne 1 200 km, raketa si vyberá najkratšiu cestu k cieľu (opravenú o rotáciu Zeme); už v tejto fáze môže vypúšťať MIRV alebo využiť prostriedky proti protiraketovým systémom: vypúšťanie návnad, rušenie vlastného elektromagnetického odrazu vypustením oblaku jemne pomletých hliníkových plieškov. Vstup do kozmického priestoru v takýchto vzdialeností od Zeme má svoje výhody: priestor bez atmosféry nemá odpor prostredia, čo je energeticky výhodné; na trajektóriu rakety nepôsobí vietor, búrky a iné atmosférické vplyvy; raketa môže dosiahnuť výšku, rýchlosť a uhol úderu, ktorý znemožňuje jej zničenie z miesta cieľa konvenčnými spôsobmi.
  3. Vstup do atmosféry (angl. Reentry) – začína vo výške 100 km a trvá asi 2 minúty. Vstup do atmosféry kladie vyššie nároky na návrh takýchto rakiet. Súčasné rakety dopadajú na cieľ rýchlosťou okolo 4 km/s. Niekoľko málo typov hlavíc balistických striel dokáže aj pri tejto rýchlosti meniť svoje ciele a manévrovať (Bulava, Trident-I).

Rakety s doletom nižším ako 350 km nevystupujú z atmosféry.

Konkrétne rakety

Čínska ľudová republika

  • DF-4
  • DF-5
  • DF-21
  • DF-31

Francúzsko

  • Hadès
  • M45
  • M51
  • M5
  • Pluton

India

  • Agni
  • Agni II
  • Agni III
  • Prithvi
  • Surya

Irak

  • Al Abbas
  • Al Hijarah
  • Al Hussein
  • Al Hussein II
  • Al Samoud
  • Al Samoud II

Irán

  • Shahab-3
  • Shahab-4
  • Shahab-5

Izrael

  • Jericho

Pakistan

  • Abdali-I
  • Badr
  • Ghauri-I
  • Ghauri-II
  • Ghauri
  • Ghaznavi
  • Hatf-I
  • Shaheen
  • Shaheen-II

Rusko

  • Scud
  • SS-18
  • SS-24
  • SS-N-23

Severná Kórea

  • Nodong-1
  • Taepodong-1
  • Taepodong-2

Spojené štáty

Ostatné

  • V-2 (čítaj IPA: fʌu cvʌɪ)
  • Condor

Pozri aj

Externé odkazy

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Balistická raketa na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.