Jadrová vojna

Jadrová vojna alebo nukleárna vojna alebo atómová vojna je vojna, v ktorej sú použité jadrové[1] a/alebo termonukleárne zbrane. Niekedy sa pre takýto konflikt používa označenie tretia svetová vojna. Jadrová vojna je vedená zbraňami hromadného ničenia, ktoré spôsobujú obrovské škody v krátkom čase a môžu mať dlhotrvajúci škodlivý rádiologický účinok.

Jediným ozbrojeným konfliktom, počas ktorého boli aktívne použité jadrové zbrane bola druhá svetová vojna. Došlo k tomu krátko pred koncom vojny. Jadrové zbrane - lietadlami nesené nukleárne bomby boli zhodené americkými silami na Japonsko. Napadnuté boli mestá Hirošima (6. augusta 1945) a Nagasaki (9. augusta 1945). Tieto útoky boli (spolu so sovietskou ofenzívou proti japonským vojskám v Mandžusku podstatným faktorom, ktorý prinútil Japonsko kapitulovať. Použitie jadrových zbraní v tomto konflikte je dodnes predmetom veľkých polemík.[2] Je však faktom, že nebyť ich použitia vojna v Tichomorí by trvala ešte minimálne ešte niekoľko mesiacov a straty na oboch stranách by boli väčšie.

Istú dobu po druhej svetovej vojne mali monopol na jadrové zbrane Spojené štáty Americké. Sovietsky zväz otestoval svoju prvú atómovú bombu v roku 1949. Následnú studenú vojnu charakterizovali preteky v zbrojení (konvenčnými aj jadrovými zbraňami) a intenzívne ozbrojovanie veľmocí aj ich spojencov jadrovými zbraňami.

Napätá situácia, kedy vážne hrozilo vypuknutie jadrovej vojny medzi veľmocami, bola počas studenej vojny. Vypuknutie vážne hrozilo počas Kubánskej krízy.

Jadrové zbrane v priebehu studenej vojny získali aj tretie krajiny (napr. India, Pakistan, pravdepodobne aj Izrael a iní), takže k jadrovej jadrová vojna nemusela mať len globálny charakter.