Západná Trácia

Západná Trácia je ohraničená územím medzi riekami Nestos (bg. Mesta) a Evros (bg.Marica) a na severe úpätím pohoria Rodopy. V súčasnosti do tohto územia patria grécke mestá v oblasti Evros (Έβρος), Xanthi (Ξάνθη) a Rodopy (Ροδόπη) a ostrov Samotraki v Egejskom mori.

Región Západnej Trácie bol osídlený starovekými Grékmi počas Gréckej kolonizácie. Najvýznamnejšie mestá tu boli Abdéra, Neapolis, Xantheia, Maronea a Filipi. V 1. stor. územia získavajú Rimania. V 6. stor. sa na severe usadzujú Slovania, ktorí sa neskôr začali nazývať Bulhari. V 14. – 19. storočí bolo toto územie pod vládou Osmanskej ríše. Najviac obyvateľov tvorili Gréci, Turci a Bulhari. Gréci žili predovšetkým v pobrežných oblastich, na miestach starovekého gréckeho osídlenia a tiež na severvýchode. Gréci sa starali aj o miestny obchod, preto tu najdôležitejšie mestá boli Serres, Kavala, Drama a Xanthi.

Počas prvej balkánskej vojny (1912 – 1913) členovia Balkánskeho zväzu (Srbsko, Grécko, Bulharsko a Čierna Hora) bojovali proti Osmanskej ríši a anektovali si väčšinu európskeho územia v tejto oblasti vrátane Trácie. Víťazi vojny sa však nevedeli dohodnúť ako si toto územie medzi sebou rozdeliť. Výsledkom tejto zvady bola druhá balkánska vojna (1913), ktorú Bulharsko prehralo, ale získalo územie Západnej Trácie.

V nasledujúcich rokoch tzv. Ústredné veľmoci (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Osmanská ríša), od ktorých sa Bulharsko dištancovalo, prehrali prvú svetovú vojnu. Po vojne toto územie získalo Grécko, ktoré si ho rozdelilo so štátmi Trojdohody – Anglickom, Francúzskom a Ruskom.

Počas oboch vojen si Bulharsko a Grécko chránilo svoje menšiny žijúce v tejto oblasti. Po napadnutí bulharského obyvateľstva Osmanskou ríšou a Gréckom sa museli Bulhari a Turci žijúci v tejto oblasti stiahnuť na svoje územie. Neuvilskou mierovou zmluvou obsasahovala výmenu obyvateľstva medzi Gréckom a Bulharskom.

Presuny obyvateľstva pokračovali v roku 1923, keď sa rozhodovalo o osude Západnej a Východnej Trácie. Lausannská mierová zmluva podpísaná 24. júla 1923 garantovala štatút moslimským menšinám vo Východnej Trácii za podmienok výmeny rovnakého štatútu gréckej ortodoxnej menšine v Istanbule a ostrovom v Egejskom mori. Bola to výmena obyvateľstva medzi Grékmi z Turecka a Turkami (moslimami) z Grécka. Jedine trácki moslimovia mohli v Grécku zostať, ale do gréckej Trácie boli usadení Pontskí Gréci a Gréci z tureckej Trácie. Dnes tvoria moslimskú menšinu Turci, Pomáci (obyvateľstvo slovanského pôvodu), Cigáni a Gréci.

Keď sa Bulharsko stalo počas druhej svetovej vojny členom nacistického bloku (krajiny osi Rím-Berlín-Tokio) začalo viesť politiku lahodiacu Nemecku a vysídľovalo Židov zo svojho územia.

Grécka ľudová kultúra z tejto oblasti je podobná bulharskej, gréckej východotráckej a gréckej macedónskej. Najrozšírenejšie ľudové nástroje sú trácka lyra, grécke gajdy (gaida) a harmonika. Najznámejší tanec je zonaradikos, iné známe sú tapinos, baiduska, kuluriastos, mandilatos, syrtos. Ženské kroje sú bohato zdobené rôznofarebnými látkami, často tmavšie ako z južného Grécka. Muži nosia hlavne čierne nohavice, suknica fustanella nie je rozšírená. V pohoriach žili v minulosti aj grécki pastieri, Sarakacani, ktorí sme prišli zo stredného Grécka a preto majú tradície, piesne či kroje odlišné. Dnes si svoje tradície v gréckej Trácii udržujú aj etnickí Gréci z Východnej Trácie, Maloázijskí Gréci a Pontskí Gréci.

• Trácia
• Severná Trácia
• Východná Trácia

• Ľudová pieseň Randile